Preskočiť na obsah
  |  

Tímy Trumpa a Harrisovej sa nezhodli na vypnutí mikrofónov počas debaty 10. septembra

Volebné skupiny sa nezhodli na pravidlách počas debaty oboch prezidentských kandidátov, pričom Trump pohrozil, že sa vôbec nezúčastní. Debatu naplánovanú na 10. septembra bude vysielať televízia ABC.

Harrisovej hovorca Brian Fallon uviedol, že jej volebný tím chce, aby mikrofóny kandidátov boli zapnuté počas celej debaty. Nesúhlasí s vypnutím mikrofónu v čase, keď kandidát nemá práve priestor na vyjadrenie.

Zapnuté mikrofóny, tzv. hot mics, môžu kandidátovi pomôcť ale aj aj uškodiť zachytením komentárov, ktoré nie sú vždy určené pre verejnosť. "Viceprezidentka je pripravená riešiť neustále lži a prerušenia zo strany Trumpa v živom vysielacom čase," uviedol Fallon. "Trump by sa mal prestať skrývať za tlačidlom tlmenia zvuku," dodal.

Jason Miller z Trumpovho volebného tímu uviedol, že oba tímy sa už dohodli na rovnakých pravidlách, aké platili počas júnovej debaty medzi Trumpom a súčasným prezidentom Joeom Bidenom na stanici CNN. Mikrofóny boli vtedy vypnuté v čase, keď kandidát nemal práve slovo.

Zmenu pravidiel Miller síce odmietol, Trump však reportérom povedal, že uprednostňuje mikrofón zapnutý nepretržite a jeho vypínanie počas júnovej debaty sa mu nepáčilo.

(tasr)

  |  

Islandská polícia odvolala pátranie a správy o dvoch nezvestných po zrútení jaskyne

Jaskyňa v ľadovci Breioamerkurjökul sa zrútila v nedeľu, práve keď sa v nej nachádzala skupina turistov vedená sprievodcom. Incident si vyžiadal jedného mŕtveho a jednu zranenú osobu.

Počiatočné správy o dvoch nezvestných vznikli podľa islandských úradov na nedorozumení. Polícia sa domnievala, že skupinu tvorilo 25 ľudí z rôznych krajín, no neskôr dospela k záveru, že ich bolo len 23.

Rozsiahla pátracia operácia, ktorá pokračovala aj v pondelok, bola preto odvolaná.

Podľa polície bol na mieste vyhlásený za mŕtveho Američan a jednu Američanku previezli do nemocnice a jej stav je stabilizovaný. Podľa médií bola žena snúbenicou turistu, ktorý zahynul.

(tasr)

  |  

Rušenie miest v košickej správe ciest sa týka aj bývalého riaditeľa Trišča, potvrdil Trnka

V Správe ciest Košického samosprávneho kraja aktuálne došlo k organizačnej zmene, ktorou sa znížil počet zamestnancov o osem. Rušenie miest sa týka aj bývalého generálneho riaditeľa, ako po rokovaní krajského zastupiteľstva potvrdil predseda kraja Rastislav Trnka.

"Správa ciest má vyše 400 zamestnancov, čiže sa tu bavíme o úplne minimálnom počte, a vrátane tých ôsmich je aj pán bývalý generálny riaditeľ," uviedol Trnka. Správa ciest Košického samosprávneho kraja má podľa neho dlhodobo viac zamestnancov, ako by mala mať.

"Nehovoríme o tom, že by sa rušili pracovné pozície bežných zamestnancov, ale ľudí, ktorí riadili to, čo má fungovať automaticky. Čiže, z môjho pohľadu ide len o zefektívnenie celého procesu," skonštatoval.

Už vlani v októbri kraj informoval, že v správe ciest nastáva zmena organizačnej štruktúry, pričom v prvej fáze sa počet zamestnancov znížil o 29. Súviselo to podľa samosprávy s modernizáciou techniky, obnovou vozového parku a zvýšením produktivity práce.

Na pondelkovom rokovaní zastupiteľstva vystúpila v rámci bodu otvorená samospráva zástupkyňa odborovej organizácie v Správy ciest KSK Eva Uharčeková, ktorá kritizovala aktuálne rušenie pracovných miest ako neštandardné.

"Dotknutí zamestnanci sa o organizačnej zmene dozvedeli tak, že prišli do práce a zistili, že sa nevedia pripojiť do svojho počítača. Oznámili im to najprv kolegovia s tým, že dokument, dodatok k organizačnému poriadku, bol zverejnený na intranete," povedala.

Strata pracovného miesta sa podľa nej týka vedúcich stredísk Michalovce, Trebišov, Moldava a Rožňava, vedúceho referenta riadenia procesov, vedúceho oddelenia ľudských zdrojov, vedúceho právneho oddelenia a bývalého generálneho riaditeľa.

Poukázala ďalej na podozrenie, že zamestnávateľ nepostupuje v súlade so zákonom a hrozia pracovnoprávne spory. V prípade bývalého šéfa Správy ciest Uharčeková uviedla, že odborári s rozviazaním pracovného pomeru súhlasia.

Súčasný generálny riaditeľ Vladimír Žiarný pred poslancami obhajoval organizačnú zmenu z 15. augusta ako prirodzený proces. "Očakávam pozitívny výsledok priameho riadenia, posilnenie úlohy cestmajstra - to je ako stavbyvedúci, viac odvedenej práce na ceste a menej papierov," povedal.

Bývalý generálny riaditeľ Anton T. sa vzdal funkcie 23. novembra 2023, tesne pred mimoriadnym zasadnutím krajského zastupiteľstva zvolaným s cieľom odvolať ho.

Polícia ho predtým obvinila z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní.

"Podľa mojich informácií sa pán T. vrátil na tú pozíciu, na ktorej pôsobil pred tým, ako bol vymenovaný za generálneho riaditeľa, respektíve na obdobnú pozíciu, ktorá mu mala byť ponúknutá," povedal Trnka k jeho doterajšej pozícii.

(tasr)

  |  

Izraelský minister chce na Chrámovej hore synagógu. Podpory od kolegov sa nedočkal

Krajne pravicový šéf rezortu národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vyjadril úmysel postaviť synagógu v komplexe mešity Al-Aksá v Jeruzaleme. Takisto opäť žiadal, aby tam Židom boli povolené modlitby.

"Ak by som mohol urobiť čokoľvek, čo by som chcel, umiestnil by som tam izraelskú zástavu," dodal Ben Gvir. Kladne odpovedal aj na viackrát zopakovanú otázku novinárov, či by na Chrámovej hore postavil synagógu, ak by to bolo v jeho právomoci.

Chrámová hora je tretím najposvätnejším miestom islamu, kde stojí mešita al-Aksá. Je to tiež najposvätnejšie miesto judaizmu, pretože tam stál jeruzalemský chrám. Židia a príslušníci iných ako moslimského náboženstva môžu komplex Chrámovej hory navštevovať len v presne určených časoch. Nesmú sa tam však modliť ani vystavovať vlastné náboženské symboly.

"Napadnutie statusu quo na Chrámovej hore je nebezpečný, nepotrebný a nezodpovedný čin," uviedol na sociálnej sieti X minister obrany Joav Galant zo strany Likud. Ben Gvirove kroky podľa neho ohrozujú národnú bezpečnosť Izraela.

(tasr)

  |  

Pyrotechnici previezli bombu objavenú v Brne, evakuovaní sa môžu vrátiť domov

Leteckú bombu, ktorú našli robotníci, na bezpečnom mieste odpália. "Vzhľadom na poškodenie zapaľovača musela byť bomba transportovaná na likvidáciu na najbližšie bezpečné miesto. Prevádzka bola obnovená," uviedli policajti na sieti X.

Cez úsek už podľa stanice ČT24 jazdia autá aj električky a obnovená je aj premávka na neďalekej železničnej trati. Niekoľko desiatok evakuovaných obyvateľov z ulice Táborská a jej okolia sa postupne vracia do svojich domovov.

https://twitter.com/PolicieCZ/status/1828053663509516314

Polícia informovala, že je to sovietska bomba s hmotnosťou 100 kilogramov. Nejde však podľa nej o špeciálnu bombu, ktorá by mala nejaké časovače, ako je to napríklad u bomby nájdenej nedávno v Litvínove.

Minulý týždeň v stredu sa pri výkopových prácach našla štvrťtonová anglická letecká bomba v areáli chemického závodu v Litvínove-Záluží. Evakuovali tam takmer 600 ľudí a areál nálezu v okruhu 1,5 kilometra uzavreli.

(tasr)

  |  

Irán vykonal verejnú popravu. Muž pred dvomi rokmi zastrelil právnika pred jeho rodinou

Bližšie neidentifikovaného, 20-ročného muža odsúdili za to, že v auguste 2021 smrteľne postrelil právnika loveckou puškou pred očami jeho manželky a syna. Pondelková poprava bola vykonaná v súlade s islamským právom šaría o "odplate".

"Dnes ráno bol v meste Šáhrúd v severnej provincii Semnán verejne vykonaný rozsudok smrti nad vrahom právnika," uviedla iránska justícia na svojom spravodajskom webovom portáli Mizan Online.

Podľa organizácie Iran Human Rights (IHR) so sídlom v nórskom Osle, ktorá monitoruje popravy v Iráne, išlo o prvú verejnú popravu v tomto roku. Verejné popravy sú v Iráne pomerne zriedkavé a takmer všetky sa vykonávajú vo väzniciach, zvyčajne obesením.

V roku 2022 to bolo 500 odsúdených, uvádza IHR. Irán v roku 2022 verejne obesil muža odsúdeného za smrteľné pobodanie dvoch členov polovojenských jednotiek počas násilností spojených s celonárodnými protestmi proti teokracii.

(tasr)