Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zával hlinou vo výkope na kanalizáciu neprežila jedna osoba

Nešťastná udalosť sa stala v pondelok popoludní v Rajeckých Tepliciach. Na miesto, kde 51-ročného muža zavalila hlina vo výkope na kanalizáciu, smerovalo desať hasičov.

"Hasiči pomáhali pri uvoľnení osoby zo závalu a asistovali prítomnej jednotke rýchlej zdravotnej pomoci. Polícia odstavila v úseku premávku," priblížila hovorkyňa hasičov v Žiline Mária Pohanková Zahatlanová.

Zásah sa uskutočnil tri metre pod úrovňou zeme. Záchranu sťažoval úzky priestor. Vo výkope sa zdržiaval len nevyhnutný počet ľudí. "Po vyslobodení zo závalu lekárka u osoby skonštatovala exitus," uzavrela hovorkyňa.

Polícia už začala trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia.

(tasr)

Minúta  |  

Biden a Harrisová tlačili na spoločnosť Meta, aby cenzurovala obsah, vyhlásil Zuckerberg

Mark Zuckerberg, generálny riaditeľ spoločnosti Meta, uviedol, že administratíva Joea Bidena a Kamaly Harrisovej opakovane tlačila na jeho spoločnosť, aby cenzurovala obsah, ktorý spadá pod ochranu slobody prejavu. V liste pre predsedu Výboru pre spravodlivosť Snemovne reprezentantov Jima Jordana uviedol, že jeho cieľom je zostať neutrálny a nezasahovať do politických záležitostí.

Zuckerberg priznal, že v roku 2021 vrcholní predstavitelia Bidenovej administratívy opakovane vyvíjali tlak na spoločnosť Meta, aby cenzurovala určitý obsah súvisiaci s koronou, vrátane humoru a satiry, pričom prejavovali frustráciu, keď s nimi spoločnosť nesúhlasila.

Zuckerberg zdôraznil, že hoci rozhodnutie o stiahnutí obsahu bolo nakoniec na spoločnosti Meta, považuje vládny tlak za nesprávny a ľutuje, že voči nemu nevystúpili dôraznejšie, informuje portál Daily Wire.

Zuckerberg tiež priznal, že Meta urobila chybu, keď počas prezidentských volieb v roku 2020 dočasne znížila viditeľnosť článku z New York Post o laptope Huntera Bidena po tom, čo oficiálni predstavitelia naznačili, že by mohol byť súčasťou ruskej dezinformačnej operácie.

V liste tiež uviedol, že spoločnosť zmenila svoje politiky a procesy, aby sa podobné situácie už neopakovali.

(mm)

Minúta  |  

V stredu by mali prví súkromníci vstúpiť do otvoreného vesmíru

V stredu 28. augusta by sa mala do vesmírneho priestoru vydať prvá súkromná posádka, ktorá si vyskúša pobyt mimo vesmírnej lode.

Na tejto pomerne riskantnej misii sa po dvojročnom výcviku zúčastní aj americký miliardár Jared Isaacman, bývalý vojenský pilot Scott Poteet a dve špecialistky spoločnosti SpaceX Sarah Gillisová a Anna Menonová.

Veliteľom vesmírnej misie bude Isaacman, ktorý už do vesmíru letel, a to v roku 2021. Vtedajšia vesmírna misia bola vôbec prvou misiou do kozmu bez profesionálneho astronauta.

„Je to dva a pol roka, čo sme odhalili program Polaris a vydali sa na vzrušujúcu a dobrodružnú cestu vývoja a tréningu,“ uviedol Isaacman na tlačovej konferencii. "Nech už sa na to viaže akékoľvek riziko, stojí to za to," pokračoval Isaacman.

Spoločnosť SpaceX ešte v noci z pondelka na utorok oznámila, že štart posúva minimálne o deň vzhľadom na vyšetrovanie úniku hélia na pozemnej strane prepojovacieho systému Quick Disconnect.

https://twitter.com/PolarisProgram/status/1825545962322071741

(mep)

Minúta  |  

Predseda ruskej Štátnej dumy tvrdí, že za zadržaním šéfa Telegramu stoja USA

Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin v utorok obvinil Spojené štáty, že stoja za zadržaním zakladateľa a generálneho riaditeľa platformy Telegram Pavla Durova vo Francúzsku. Toto tvrdenie však nepodporil žiadnymi dôkazmi.

Durova zadržali v rámci prebiehajúceho súdneho vyšetrovania ešte v sobotu na letisku Paríž Le Bourget, kam pricestoval súkromným lietadlom z Azerbajdžanu. Medializované správy oficiálne potvrdil v pondelok francúzsky prezident Emmanuel Macron s tým, že zadržanie nemá politický motív.

"Telegram je jednou z mála a zároveň najväčších internetových platforiem, na ktoré Spojené štáty nemajú vplyv. V predvečer prezidentských volieb v USA je dôležité, aby Biden vzal Telegram pod kontrolu," uviedol Volodin vo svojom príspevku na sieti.

Vo Francúzsku ho momentálne vypočúvajú v súvislosti s údajnými trestnými činmi vrátane podvodu, obchodovania s drogami, kyberšikany, organizovaného zločinu a podpory terorizmu. Podnikateľ je podozrivý, že neprijal opatrenia na obmedzenie kriminálneho využívania svojej platformy. Spoločnosť obvinenia odmietla.

Telegram sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stal hlavným zdrojom nefiltrovaného a podľa Reuters niekedy aj zavádzajúceho obsahu pochádzajúceho od oboch strán konfliktu. Sociálna sieť má podľa Durova približne 950 milión aktívnych používateľov mesačne.

Odborníci na kybernetickú bezpečnosť, ktorých citovala stanica BBC, tvrdia, že Telegram má v porovnaní s inými veľkými platformami podstatne slabší systém moderovania extrémistického a nezákonného obsahu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí vojaci sa sťažujú na krádeže a brutalitu nadriadených

Ruskí vojaci 2. motostreleckého práporu 506. pluku 2. armády Ruskej federácie uverejnili video, v ktorom ukazujú zranenia viacerých vojakov, ktoré sa im údajne nestali počas bojov. Tvrdia tiež, že veliteľ práporu podplukovník Sergej Voskoboj a jeho zástupca Alexander Smoljakov zneužívali svoje právomoci násilím, vydieraním a spreneverovali peniaze zosnulých vojakov.

Podľa svedectva ruských vojakov ich v noci z 24. na 25. augusta surovo zbili a pod nátlakom im zobrali peniaze. Velitelia jednotiek, ktorí sa rozhodli vystúpiť s týmito informáciami, žiadajú ruské štátne orgány, aby okamžite začali vyšetrovanie.

"Je nevyhnutné, aby Štátny vyšetrovací výbor a vojenská prokuratúra bezodkladne začali vyšetrovanie podľa článkov 144 a145 Trestného poriadku Ruskej federácie," uviedli vo svojom vyhlásení.

Vojaci tvrdia, že pod vedením spomínaných veliteľov zažívali systematické násilie a vydieranie. „Pochopili sme, že skutoční nepriatelia nie sú na Ukrajine, ale ľudia ako títo dvaja, ktorí v skutočnosti predstavujú nebezpečenstvo pre Rusov a dokonca aj pre samotných vojakov," vravia.

V závere videa vojaci žiadajú ukončenie vojny na Ukrajine a zavedenie poriadku v ozbrojených silách Ruskej federácie. "Ak sa zajtra NATO alebo Čína rozhodnú začať vojnu, s takou armádou by Rusko prestalo existovať v priebehu niekoľkých mesiacov," varujú.

https://www.youtube.com/watch?v=AMuZzj_IYqc

(mep)

Minúta  |  

Po pretrhnutí priehrady Arbaat v Sudáne zahynulo najmenej 60 ľudí

Najmenej 60 ľudí zahynulo po pretrhnutí hrádze priehrady Arbaat vo vojnou zmietanom Sudáne. V postihnutej oblasti prebiehajú pátracie operácie a predpokladá sa, že počet obetí bude ešte vyšší.

Priehrada Arbaat má kapacitu 25 miliónov kubických metrov a je hlavným zdrojom pitnej vody pre pobrežné mesto Port Sudan, kde sídli vojenská vláda. Po 16 mesiacoch občianskej vojny Sudán sužujú prívalové dažde a záplavy, ktoré usmrtili desiatky ľudí a prinútili desaťtisíce ďalších opustiť svoje domovy.

Voda z pretrhnutej priehrady zmietla celé dediny a roľnícke usadlosti. Silné dažde tiež poškodili hlavný optický kábel v Sudáne, čo už druhý deň po sebe spôsobilo výpadok komunikácie v mnohých častiach krajiny.

Vzdušné sily sa snažili zachrániť ľudí, ktorí hľadali útočisko na vyššie položených miestach. Armáda vyzvala "federálne aj štátne orgány, aby využili všetky možnosti na pomoc občanom v týchto oblastiach a poskytli im podporu".

"Oblasť je na nepoznanie. Elektrické a vodovodné potrubia sú zničené," uviedol vedúci vodohospodárskeho úradu pre sudánsky štát Červené more. V meste Port Sudan sa nachádza hlavný prístav krajiny a fungujúce letisko, kam smeruje väčšina dodávok potrebnej pomoci pre obyvateľstvo.

"Mestu hrozí v najbližších dňoch smäd," uviedlo vo vyhlásení Sudánske združenie ochrancov životného prostredia, dopĺňa tlačová agentúra Reuters.

V dôsledku záplav a silných dažďov zomrelo tento rok v Sudáne už najmenej 132 ľudí, uviedlo v pondelok tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Krajina zažíva od júla intenzívne obdobie dažďov s občasnými prívalovými povodňami najmä na severe a východe krajiny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.