Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Španielska sa z Maroka denne snažia preplávať stovky migrantov

Tisícky migrantov vrátane stoviek mladých ľudí sa v uplynulých dňoch pokúsili aj preplávaním dostať cez Maroko do španielskej enklávy Ceuta na severe Afriky.

Španielske médiá odvysielali počas uplynulého víkendu videozáznamy zachytávajúce políciu pri tom, ako prichádzajúcich migrantov oddeľuje vo dne aj v noci od bežných návštevníkov pláží.

Predstaviteľka španielskej vlády v Ceute, Cristina Pérezová, v pondelok novinárom povedala, že od 22. augusta sa denne takto pokúsilo prekonať hranicu v priemere až 700 ľudí, pričom najviac takých pokusov, a síce zhruba 1500, zaznamenali v nedeľu.

Neprezradila, koľko z týchto migrantov sa do Ceuty aj úspešne dostalo. Vysvetlila však, že na základe španielskeho zákona, ktorý umožňuje tzv. odmietnutie na hraniciach, posielajú nazad do Maroka denne 150 až 200 ľudí, pričom marockým orgánom v tomto smere poďakovala za "lojálnu spoluprácu".

Ceuta a tiež Melilla sú dve malé španielske pobrežné teritóriá v severnej Afrike, ktoré od Maroka oddeľujú vysoké ploty z ostnatých drôtov, permanentne monitorované políciou. Ide o jediné pozemné hranice Európskej únie s Afrikou, v dôsledku čoho sa ich snažia prekonať mnohí migranti, a to buď prelezením cez plot alebo preplávaním.

Španielsko sa pri kontrole týchto hraníc a ich ochrane pred migrantmi spolieha vzhľadom na geografickú polohu najmä na dobrú vôľu Maroka. V roku 2021 sa však krajiny dostali do diplomatickej roztržky a do Ceuty sa následne v priebehu len niekoľkých dní nahrnuli tisíce ľudí vrátane mnohých marockých detí bez sprievodu.

Hoci Španielsko a Maroko už odvtedy normalizovali svoje vzťahy a spolupracujú pri riešení nelegálnej migrácie, úrady v Ceute tvrdia, že aj tento rok sú pod tlakom. Od januára do polovice augusta prišlo do Ceuty podľa španielskeho ministerstva vnútra už 1622 migrantov, čo je nárast oproti vlaňajšku, keď ich do tejto enklávy za rovnaké obdobie preniklo len 620.

Podľa Pérezovej je tak Ceuta s rozlohou približne 18,5 kilometrov štvorcových pod "extrémnym migračným tlakom". Hoci tieto príchody predstavujú len zlomok celkovo vyše 31-tisíc nelegálnych migrantov, ktorí v tomto roku prenikli na územie Španielska.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Noví ukrajinskí vojaci odmietajú strieľať a utekajú z boja, tvrdia velitelia

Viacerí nováčikovia v ukrajinskej armáde odmietajú strieľať po nepriateľovi a podľa veliteľov i ďalších vojakov majú problémy aj rozobrať a zložiť zbraň alebo vykonať základné pohyby potrebné v boji. Niekoľko z nich podľa svedkov začalo utekať z boja.

Na jednej strane Ukrajina pomaly postupuje v Kurskej oblasti, no na druhej strane stráca územia pozdĺž celého frontu na východe vlastného územia. Ukrajinskí velitelia tvrdia, že Rusom sa darí postupovať aj vďaka neskúsenosti nových ukrajinských vojakov povolaných v rámci poslednej vlny mobilizácie.

„Niektorí nechcú strieľať. Vidia, že nepriateľ je v zákopoch v palebnej pozícii, strieľať ale nezačnú, kvôli tomu naši muži umierajú,“ povedal pre agentúru AP veliteľ jedného z práporov 47. ukrajinskej brigády. "Keď nepoužívajú zbrane, nič nezmôžu," ďalej dodal.

Podľa veliteľov nováčikovia prispeli k viacerým územným stratám a ruskému postupu k Pokrovsku.

Viacerým nováčikom v ukrajinskej armáde chýba vraj aj minimálny výcvik. Novo odvedení Ukrajinci nemajú podľa veliteľov nič spoločné s vojakmi, ktorí sa na front hlásili v prvom roku plnohodnotnej ruskej invázie.

„Hlavným problémom je pud sebazáchovy nováčikov. V minulosti boli muži schopní vydržať do poslednej chvíle, aby udržali pozície. Teraz ustupujú, aj keď ide len o ľahké ostreľovanie palebných pozícií,“ povedal jeden z vojakov 110. brigády.

Dodáva, že nie všetci z boja utekajú. „Sú tam aj motivovaní ľudia, ale je ich veľmi, veľmi málo,“ poznamenáva. „Pozície sa darí udržať, ak sú na nich títo ľudia, ktorí sú motivovaní a majú zmysel pre povinnosť,“ hovorí.

(mep)

Minúta  |  

Zával hlinou vo výkope na kanalizáciu neprežila jedna osoba

Nešťastná udalosť sa stala v pondelok popoludní v Rajeckých Tepliciach. Na miesto, kde 51-ročného muža zavalila hlina vo výkope na kanalizáciu, smerovalo desať hasičov.

"Hasiči pomáhali pri uvoľnení osoby zo závalu a asistovali prítomnej jednotke rýchlej zdravotnej pomoci. Polícia odstavila v úseku premávku," priblížila hovorkyňa hasičov v Žiline Mária Pohanková Zahatlanová.

Zásah sa uskutočnil tri metre pod úrovňou zeme. Záchranu sťažoval úzky priestor. Vo výkope sa zdržiaval len nevyhnutný počet ľudí. "Po vyslobodení zo závalu lekárka u osoby skonštatovala exitus," uzavrela hovorkyňa.

Polícia už začala trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia.

(tasr)

Minúta  |  

Biden a Harrisová tlačili na spoločnosť Meta, aby cenzurovala obsah, vyhlásil Zuckerberg

Mark Zuckerberg, generálny riaditeľ spoločnosti Meta, uviedol, že administratíva Joea Bidena a Kamaly Harrisovej opakovane tlačila na jeho spoločnosť, aby cenzurovala obsah, ktorý spadá pod ochranu slobody prejavu. V liste pre predsedu Výboru pre spravodlivosť Snemovne reprezentantov Jima Jordana uviedol, že jeho cieľom je zostať neutrálny a nezasahovať do politických záležitostí.

Zuckerberg priznal, že v roku 2021 vrcholní predstavitelia Bidenovej administratívy opakovane vyvíjali tlak na spoločnosť Meta, aby cenzurovala určitý obsah súvisiaci s koronou, vrátane humoru a satiry, pričom prejavovali frustráciu, keď s nimi spoločnosť nesúhlasila.

Zuckerberg zdôraznil, že hoci rozhodnutie o stiahnutí obsahu bolo nakoniec na spoločnosti Meta, považuje vládny tlak za nesprávny a ľutuje, že voči nemu nevystúpili dôraznejšie, informuje portál Daily Wire.

Zuckerberg tiež priznal, že Meta urobila chybu, keď počas prezidentských volieb v roku 2020 dočasne znížila viditeľnosť článku z New York Post o laptope Huntera Bidena po tom, čo oficiálni predstavitelia naznačili, že by mohol byť súčasťou ruskej dezinformačnej operácie.

V liste tiež uviedol, že spoločnosť zmenila svoje politiky a procesy, aby sa podobné situácie už neopakovali.

(mm)

Minúta  |  

V stredu by mali prví súkromníci vstúpiť do otvoreného vesmíru

V stredu 28. augusta by sa mala do vesmírneho priestoru vydať prvá súkromná posádka, ktorá si vyskúša pobyt mimo vesmírnej lode.

Na tejto pomerne riskantnej misii sa po dvojročnom výcviku zúčastní aj americký miliardár Jared Isaacman, bývalý vojenský pilot Scott Poteet a dve špecialistky spoločnosti SpaceX Sarah Gillisová a Anna Menonová.

Veliteľom vesmírnej misie bude Isaacman, ktorý už do vesmíru letel, a to v roku 2021. Vtedajšia vesmírna misia bola vôbec prvou misiou do kozmu bez profesionálneho astronauta.

„Je to dva a pol roka, čo sme odhalili program Polaris a vydali sa na vzrušujúcu a dobrodružnú cestu vývoja a tréningu,“ uviedol Isaacman na tlačovej konferencii. "Nech už sa na to viaže akékoľvek riziko, stojí to za to," pokračoval Isaacman.

Spoločnosť SpaceX ešte v noci z pondelka na utorok oznámila, že štart posúva minimálne o deň vzhľadom na vyšetrovanie úniku hélia na pozemnej strane prepojovacieho systému Quick Disconnect.

https://twitter.com/PolarisProgram/status/1825545962322071741

(mep)

Minúta  |  

Predseda ruskej Štátnej dumy tvrdí, že za zadržaním šéfa Telegramu stoja USA

Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin v utorok obvinil Spojené štáty, že stoja za zadržaním zakladateľa a generálneho riaditeľa platformy Telegram Pavla Durova vo Francúzsku. Toto tvrdenie však nepodporil žiadnymi dôkazmi.

Durova zadržali v rámci prebiehajúceho súdneho vyšetrovania ešte v sobotu na letisku Paríž Le Bourget, kam pricestoval súkromným lietadlom z Azerbajdžanu. Medializované správy oficiálne potvrdil v pondelok francúzsky prezident Emmanuel Macron s tým, že zadržanie nemá politický motív.

"Telegram je jednou z mála a zároveň najväčších internetových platforiem, na ktoré Spojené štáty nemajú vplyv. V predvečer prezidentských volieb v USA je dôležité, aby Biden vzal Telegram pod kontrolu," uviedol Volodin vo svojom príspevku na sieti.

Vo Francúzsku ho momentálne vypočúvajú v súvislosti s údajnými trestnými činmi vrátane podvodu, obchodovania s drogami, kyberšikany, organizovaného zločinu a podpory terorizmu. Podnikateľ je podozrivý, že neprijal opatrenia na obmedzenie kriminálneho využívania svojej platformy. Spoločnosť obvinenia odmietla.

Telegram sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stal hlavným zdrojom nefiltrovaného a podľa Reuters niekedy aj zavádzajúceho obsahu pochádzajúceho od oboch strán konfliktu. Sociálna sieť má podľa Durova približne 950 milión aktívnych používateľov mesačne.

Odborníci na kybernetickú bezpečnosť, ktorých citovala stanica BBC, tvrdia, že Telegram má v porovnaní s inými veľkými platformami podstatne slabší systém moderovania extrémistického a nezákonného obsahu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.