Nemecký denník Handelsblatt v utorok s odkazom na interné dokumenty naznačil, že jeden z českých sprostredkovateľov, spoločnosť Excalibur Army, na delostreleckých granátoch neprimerane zarába. Operuje pritom s podobnými číslami, s ktorými predtým prišiel pirátsky senátor Lukáš Wagenknecht.
„Ceny munície zodpovedajú súčasným trhovým cenám,“ reagovala pre denník Echo24 zbrojovka. Za českých zbrojárov sa postavil aj premiér Petr Fiala, podľa ktorého sa muničná iniciatíva stala terčom útokov a pokusov o nedôveryhodnosť. Tí, ktorí sa o to snažia, len napomáhajú Rusku, vyhlasuje.
Zisk 1,5 miliardy?
V Nemecku je o informácie týkajúce sa nákupu munície obrovský záujem, lebo tento štát patrí k najväčším prispievateľom českej iniciatívy. Denník Handelsblatt teraz na základe interných dokumentov tvrdí, že jedna konkrétna česká firma neprimerane zarába na muničnej iniciatíve, do ktorej sa zapojila asi dvadsiatka zahraničných partnerov.
Údajne ide o šternberskú zbrojovku Excalibur Army patriacu do holdingu Czechoslovak Group (CSG) podnikateľa Michala Strnada.
Podľa denníka zbrojár výrazne nadhodnocoval ceny delostreleckých granátov. Spoločnosť vraj nakúpila jeden delostrelecký granát od tureckého partnera za asi 62-tisíc korún českých a následne ho predala iniciatíve za zhruba 80-tisíc korún.
Takto ďalej predaných granátov bolo podľa denníka okolo 90-tisíc kusov z celkových 800-tisíc, ktoré česká strana sľúbila zohnať. Zisk českej spoločnosti by teda iba na tomto konkrétnom nákupe presahoval bez započítania ďalších nákladov 1,5 miliardy korún.
Na časť granátov neostanú peniaze
Je pochopiteľné, že českí sprostredkovatelia majú s vyhľadaním, obstaraním a niekedy aj modifikáciou munície svoje režijné náklady.
Na druhej strane je však oprávnené pýtať sa, či sú ich marže primerané. Handelsblatt pripúšťa, že ide o citlivú tému. Medzi aktérmi a partnermi je zhoda na tom, že pomoc Ukrajine je na prvom mieste, ale kvôli týmto prirážkam podľa denníka prichádza Kyjev o časť granátov, na ktoré nezostanú peniaze.
Nemecké ministerstvo obrany v tejto súvislosti uviedlo, že rozhodujúcim faktorom pre stanovenie ceny je dopyt, ktorý v súčasnosti výrazne prevyšuje ponuku. Marža českých priekupníkov sa však podľa názoru nemeckého rezortu obrany pohybuje v prijateľných medziach.
Excalibur Army: Sme transparentní
Denník Echo24 oslovil Excalibur Army so žiadosťou o komentár.
Hovorca spoločnosti Andrej Čírtek zapojenie Strnadovej skupiny do českej muničnej iniciatívy potvrdil. Konkrétne čiastky komentovať nechcel, vzhľadom na situáciu na trhu sú ale podľa neho ceny adekvátne a zohľadňujú dodatočné náklady, ktoré má spoločnosť s prípravou delostreleckých nábojov.
„Sme transparentní voči českému ministerstvu obrany, ktoré je koordinátorom projektu. Z bezpečnostných dôvodov nezverejňujeme detaily jednotlivých transakcií. Zdôrazňujem, že ceny munície zodpovedajú súčasným trhovým cenám a v niektorých prípadoch reflektujú potrebné logistické zabezpečenie či výrobné operácie, ktoré sú nutné, aby sme dodali produkt pripravený na použitie,“ odpovedal pre Echo24 Čírtek.
V utorok večer zareagoval na zverejnené informácie aj premiér Petr Fiala (ODS). Česko prispeje do iniciatívy sumou 865 miliónov korún – na tom sa podľa neho nič nemení. Premiér poprel, že by nákupy realizované českými zbrojármi v mimoúnijných štátoch boli predražené.
„Tá munícia sa v rámci iniciatívy predáva a dodáva za aktuálne ceny na medzinárodnom trhu a určuje ich ponuka a dopyt. Nikto ďalší do nich nezasahuje,“ vyhlásil vo videu zverejnenom na sieti X.
Wagenknecht o predraženej munícii
Nemecký denník pracuje s totožnými informáciami, o akých nedávno hovoril senátor za Pirátov Lukáš Wagenknecht. V polovici augusta na rokovaní senátnej komisie pre dohľad na verejnými financiami povedal, že munícia bola predražená o 1,4 miliardy korún (55,9 milióna eur), a preto sa nakúpilo zhruba o 20-tisíc kusov menej.
Komisia napokon odmietla predložený materiál prerokovať s dôvetkom, že by sa o téme malo hovoriť v utajenom režime. Podľa Wagenknechta, ktorý si vraj informácie overil na ukrajinskom ministerstve obrany aj v parlamente, jeho pripravený materiál neobsahoval žiadnu informáciu hodnú „utajeného režimu“.
„Hovoríme o nehospodárnom nakladaní so sumou vo výške 1,4 miliardy korún (55,9 milióna eur) na muníciu,“ poznamenal. V materiáli tiež uviedol, že druhá časť dodávky v objeme 80-tisíc kusov ja nadhodnotená o 505 miliónov korún (20,1 milióna eur).
Proti jeho tvrdeniam sa ostro ohradila ministerka obrany Jana Černochová (OSD), ktorá ich označila za nepodložené a škodlivé pre Českú republiku. Ministerstvo obrany sa k marži českých zbrojárov nechcelo vyjadrovať. „Zodpovedajú realite trhu a rozhodne sa neodchyľujú od zavedenej praxe. To, že predchádzajúce dodávky boli predražené o približne 1,4 miliardy, je úplne nepravdivá informácia,“ uviedlo ministerstvo.
„Trhové ceny aj miera utajenia úplne zodpovedajú tomu, o aké transakcie ide, kto má priamy záujem na ich zmarení – na to nikdy nezabúdajme, a aké bezpečnostné následky a riziká hrozia pre zúčastnené osoby,“ povedal v pondelkovom prejave počas otvorenia porady českých veľvyslancov Fiala.
Česko už skôr ponúklo darcovským krajinám, aby vyslali „svoju“ osobu, ktorá by na proces dohliadala priamo v Českej republike. Túto možnosť využilo napríklad Dánsko.
„Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na muničnej iniciatíve, využívajú rôzne formy zapojenia sa v rámci dohľadu nad procesom realizácie. Táto spolupráca prebieha vyslaním zástupcov ministerstva obrany donorských krajín do Českej republiky v rámci VTC konferencií alebo individuálnych konzultácií prostredníctvom zabezpečeného spojenia,“ uviedla o čosi skôr hovorkyňa ministerstva Simona Cigánková.
Redakcia Echo24 odvolávajúc sa na na dva vzájomne nezávislé zdroje už informovala, že časť munície by mala pochádzať z Maroka a Indonézie a že granáty boli alokované aj v ďalších mimoúnijných štátoch.
Vláda využíva Strnadove kontakty
Plán predstavil prezident Petr Pavel v polovici februára na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Povedal, že Česko našlo v mimoúnijných štátoch 500-tisíc kusov delostreleckej munície štandardného kalibru NATO (155 mm) a ďalších 300-tisíc kusov sovietskeho kalibru (122 mm).
K iniciatíve sa postupne pridalo asi 18 štátov.
Zatiaľ čo kaliber 155 mm je štandardný pre zbrane NATO, sovietska munícia kalibru 122 mm (rakety či delostrelecké granáty) by mohla ukazovať na niektoré z krajín severnej Afriky či juhovýchodnej Ázie, ktoré v minulosti nakupovali z Moskvy či Pekingu.
Práve úzke vzťahy s Moskvou môžu byť zároveň dôvodom, prečo krajiny nechcú dodať náboje Ukrajine priamo. V oboch regiónoch sú dlhodobo aktívne firmy českého zbrojného priemyslu, ktorých kontakty využíva vláda pri identifikácii delostreleckej munície.
Ide najmä o spomínaný holding Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada, ktorý v posledných rokoch získal významné zákazky na dodávky vojenskej techniky pre armády Indonézie či Maroka, odkiaľ by podľa dvoch zdrojov redakcie Echo24 mala minimálne časť munície pochádzať.
Text pôvodne publikovali na webe denníka Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
