Preskočiť na obsah
  |  

Skupine Volkswagen sa nedarí dosahovať úspory vo svojej vlajkovej značke

Koncern minulý rok v decembri zverejnil úsporný program, vďaka ktorému by sa mali náklady v značke Volkswagen znížiť až o 10 miliárd eur.

Do splnenia cieľa úspor na tento rok chýbajú dve až tri miliardy eur, uviedli pre stredajšie vydanie denníka Handelblatt dva zdroje oboznámené s problematikou. Dôvodom má byť slabý predaj a výpadky v dodávkach komponentov. Hovorca Volkswagenu odmietol medializované informácie komentovať.

Úsporný program predpokladá v značke Volkswagen zníženie administratívnych nákladov približne o pätinu, úsporu miliardy eur do roku 2028 vďaka skráteniu vývojových cyklov nových produktov z 50 mesiacov na tri roky, redukciu výrobných časov alebo zrušenie plánovaného nového výskumného a vývojového pracoviska v hodnote 800 miliónov eur, ktoré malo stáť v centrále koncernu vo Wolfsburgu.

Spoločnosť v čase prezentácie plánu vlani tvrdila, že úspory vo výške štyri miliardy eur by sa mali prejaviť už v roku 2024. Finančný riaditeľ skupiny Arno Antlitz tento mesiac na konferencii o výsledkoch automobilky uviedol, že niektoré opatrenia si vyžiadajú čas, kým sa prejavia.

(tasr)

  |  

Hyenizmus na humenskej stanici. Maloletú nútil k orálnemu uspokojovaniu viacerých mužov

Polícia obvinila 53-ročného muža z Medzilaboriec zo zločinu obchodovania s ľuďmi.

Ako informujú na sociálnej sieti, Medzilaborčan v lete tohto roku na hlavnej Železničnej stanici v Humennom pod hrozbou násilia nútil maloletú osobu k orálnemu uspokojovaniu viacerých mužov. K týmto činom dochádzalo hlavne v podchode pod spomínanou stanicou.

„Muž v období od 19. júla do 9. augusta tohto roka na hlavnej Železničnej stanici v Humennom pod hrozbou násilia a zabitia opakovane nútil maloletú osobu k orálnemu uspokojovaniu viacerých mužov. Tieto osoby, ktoré zatiaľ neboli identifikované, mal oslovovať v miestnom pohostinstve v Humennom, kde s nimi následne odchádzal k poškodenej osobe," upresnila polícia. 

Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru muža zadržala počas akcie s názvom Slon. V prípade dokázania viny mu hrozí štyri až desať rokov väzenia.

(kol)

  |  

Šéfovi Telegramu končí väzba, francúzske úrady rozhodujú o jeho stíhaní

Zakladateľovi Telegramu Pavlovi Durovovi v stredu večer končí väzba. Francúzske úrady teraz stoja pred rozhodnutím, či Durova prepustia na slobodu, alebo začnú jeho oficiálne stíhanie, čo by mohlo viesť k jeho dlhšiemu pobytu za mrežami.

Francúzske úrady kritizujú Durova za nedostatočnú spoluprácu so súdnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o informácie súvisiace s trestnými činmi, ktoré používatelia Telegramu plánujú a koordinujú prostredníctvom tejto platformy. Medzi zmieňované zločiny patrí pašovanie drog, šírenie detskej pornografie či vydieranie, informuje agentúra AFP.

V prípade, že sa prokuratúra rozhodne Durova stíhať, môže požiadať o predĺženie jeho väzby, o čom by mal súd rozhodnúť ešte v stredu večer. Počas prvej väzby sa vyšetrovateľom obvykle podarí získať od podozrivého potrebné informácie, no zatiaľ nie je jasné, či Durov s vyšetrovateľmi spolupracuje.

Zadržanie Durova vyvolalo množstvo medzinárodných reakcií. Telegram vo svojom vyhlásení uviedol, že platforma dodržiava únijné predpisy a tvrdí, že Durov sa nedopustil žiadneho nezákonného konania. Ruskí predstavitelia označujú zadržanie za politicky motivované, čo však francúzsky prezident Emmanuel Macron odmieta, zdôrazňujúc nezávislosť francúzskej justície.

(mm)

  |  

Rezort vnútra začína obstarávať cestné kamerové systémy asi za 64 miliónov eur

Systém vie posúdiť, či vodič počas jazdy telefonoval, mal zapnutý pás, zastavil na červenej či nepredbiehal tam, kde predbiehať nemal, informoval šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Ministerstvo vnútra (MV) SR začína obstarávať cestné kamerové systémy. Predpokladá, že za ne zaplatí zhruba 64 miliónov eur. Nasadené budú na úsekoch ciest, ktoré majú najvyššie počty dopravných nehôd. Po rokovaní vlády o tom v stredu informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD)

"Systém vie posúdiť, či vodič počas jazdy telefonoval, mal zapnutý pás, zastavil na červenej či nepredbiehal tam, kde predbiehať nemal. Čiže to budú kamerové systémy 21. storočia," vyhlásil o systémoch Šutaj Eštok.

Cieľom obstarávania systémov je podľa neho zníženie nehodovosti na rizikových úsekoch. Na kamery budú vodiči podľa neho upozorňovaní.

Do verejného obstarávania zaradil rezort aj systémy úsekového merania. Minister vyhlásil, že budú nasadené najmä v tuneloch.

Pôvodné verejné obstarávanie z roku 2023, ktoré ministerstvo vnútra pred časom zrušilo, dostalo podľa ministra 500 pripomienok, s ktorými sa musel rezort vyrovnať.

Hovorca ministerstva Matej Neumann informoval, že predmetom zákazky je 213 stacionárnych rýchlomerov, 48 analytických kamier a 18 úsekových rýchlomerov.

Úsekové rýchlomery nemerajú rýchlosť vozidiel v jednom bode, ale na celom úseku. Podľa ministerstva tak dokážu eliminovať správanie vodiča, ktorý by chcel spomaliť iba pred radarom a následne opäť zrýchliť.

"Po úspešnom verejnom obstarávaní by sa nové zariadenia na cestách mohli objaviť najneskôr v druhej polovici budúceho roka. Od ich nasadenia očakáva rezort vnútra aj úsporu času a zjednodušenie práce príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa tak budú môcť venovať ďalším povinnostiam," dodal Neumann.

Hovorca spresnil, že spolu so zariadeniami rezort vysúťaží aj dopravné značenie, príslušenstvo, zdroje energie, servis či transakčný modul. O tom, kto vybavenie dodá, nebude podľa hovorcu rozhodovať len cena, ale aj kvalita, ktorá bude predstavovať 50 percent kritérií.

(tasr)

  |  

Vláda schválila pre ozbrojené zložky stabilizačný a náborový príspevok vo výške 5-tisíc eur

Stabilizačné a motivačné nástroje majú prispieť k zvráteniu nepriaznivej personálnej situácie v policajnom zbore.

Jednorazový dočasný stabilizačný príspevok vo výške 5-tisíc eur bude môcť dostávať policajt, ktorého služobný pomer presiahne 20 rokov v období do 30. júna 2025. Okrem policajtov sa to týka aj príslušníkov Ozbrojených síl, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby alebo služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy.

Na stabilizačný príspevok budú mať nárok príslušníci, ktorí sa zaviažu, že budú slúžiť ešte ďalšie tri roky. Príspevok sa im nepridelí automaticky, musia oň požiadať. 

Aj noví policajti budú mať nárok na náborový príspevok vo výške 5-tisíc, ak sa zaviažu slúžiť v Policajnom zbore (PZ) minimálne päť rokov. Policajti, ktorí už boli prijatí do služobného pomeru, môžu požiadať o príspevok od 1. októbra 2024 do 31. decembra 2025.

Príslušníkom PZ vyplatia od septembra do decembra mesačne k platu 100-eurový príspevok na bývanie. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

"V spolupráci s odborármi sme na ministerstve vnútra našli v interných zdrojoch rezortu prostriedky vo výške ôsmich miliónov eur, aby mal každý príslušník Policajného zboru za mesiac september až december zvýšený plat o 100 eur na bývanie, Do konca roka teda dostane 400 eur navyše," spresnil minister.

Pripomenul, že v súvislosti so schváleným materiálom sa príspevok na bývanie pre príslušníkov PZ, ale aj Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže i Finančnej správy od januára 2025 zvýši na 200 eur v priemere.

Po novom bude totiž možné priznať príspevok na bývanie do výšky 700 eur, pričom sa bude prihliadať iba na miesto výkonu štátnej služby tak, aby sa mohli čiastočne kompenzovať náklady príslušníka spojené s bývaním v príslušnom regióne.

(lh, tasr)

  |  

Británia sa neplánuje opätovne pripojiť k únijnému programu Erasmus+

Spojené kráľovstvo sa neplánuje opätovne pripojiť k programu Európskej únie Erasmus+. V stredu o tom portál Politico.eu informoval hovorca britskej vlády.

Program zameraný najmä na výmenné vzdelávacie pobyty v zahraničí opustila Británia v rámci svojho odchodu z EÚ. To vyvolalo hnev u tamojších akademikov, mládežníckych zoskupení a aktivistov, ktorí by chceli svoju krajinu do programu opäť vrátiť.

Zlepšovanie vzťahov medzi Londýnom a Bruselom od júlových parlamentných volieb viedlo k špekuláciám, že Spojené kráľovstvo by sa mohlo do programu Erasmus+ opäť pripojiť, píše portál. Európska komisia pritom pred júlovými parlamentnými voľbami navrhla diskusiu o možnom pridružení Spojeného kráľovstva k programu.

Hovorca britskej vlády uviedol, že s Úniou a jej členskými štátmi spolupracujú na obnovení a posilnení vzťahov vo viacerých oblastiach. "Naďalej spolupracujeme aj so sektorom vysokoškolského vzdelávania, aby sme zabezpečili, že naše popredné svetové univerzity budú aj naďalej priťahovať tých najšikovnejších a najlepších a podporovať naše hospodárstvo. Nemáme však v pláne opätovne sa zapojiť do programu Erasmus," dodal.

Vyjadrenia vlády k programu Erasmus+ prichádzajú po zverejnení výsledkov prieskumu verejnej mienky. Viac ako polovica (51 percent) britských voličov si myslí, že opätovné zapojenie sa do programu by bolo dobrým nápadom, pričom len 15 percent je proti. Dvadsaťšesť percent si myslí, že to nie je ani dobrý, ani zlý nápad a deväť percent nevedelo odpovedať.

Prieskum ďalej ukázal, že so zapojením sa svojej krajiny do únijného programu súhlasia voliči všetkých strán s výnimkou Reformnej strany Nigela Faragea - známej svojim priaznivým postojom k brexitu, informuje Politico.eu.

Konzervatívna vláda Borisa Johnsona pri odchode Spojeného kráľovstva z EÚ dostala ponuku na pokračovanie pridruženého členstva v programe, ale rozhodla sa ju odmietnuť - s odvolaním sa na jeho náklady. Británia si vytvorila svoj vlastný program pod názvom Turing, ktorý je kritizovaný za nedostatočné financovanie a podporu, píše portál.

Erasmus+ poskytuje najmä mladým ľuďom možnosť študovať v zahraničí na celom kontinente. Od roku 1987 sa na programe zúčastnilo približne 7,1 milióna Európanov.

(tasr, politico)