Preskočiť na obsah
  |  

Boris Susko nevidí na návrhu o výsluhových dôchodkoch prokurátorov nič nezvyčajné

Návrh o výsluhových dôchodkoch prokurátorov priniesol poslanec Národnej rady SR Daniel Karas (Smer-SD). Po stredajšom rokovaní vlády Susko povedal, že ministerstvo pripravuje obdobnú právnu úpravu aj z hľadiska sociálneho zabezpečenia sudcov.

„Poslanci majú zákonodarnú iniciatívu, samozrejme, ako aj vláda. Takže je to legitímny návrh, ktorý bude predmetom rokovaní národnej rady," povedal minister k poslaneckému návrhu novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) po rokovaní vlády uviedol, že nie je fanúšik doživotných rent. Plne to vie pochopiť pri predsedovi vlády, ktorý už niekoľkokrát zastával túto funkciu. „Pokiaľ ide o to, že tu budeme dávať každému životné renty na iných pozíciách, ja som voči tomu trošku skeptický," zdôraznil.

Legislatívny návrh poslanca Karasa upravuje podmienky predčasného odchodného a výsluhového dôchodku prokurátorov. Návrh sa týka aj výsluhového dôchodku generálneho prokurátora, nárok naň by mohol získať po uplynutí štyroch rokov funkčného obdobia.

(tasr)

  |  

Kyjev má predložiť USA zoznam cieľov v Rusku, na ktoré chce zaútočiť raketami ATACMS

Ukrajina pripravuje zoznam konkrétnych cieľov na ruskom území, ktoré chce zasiahnuť pomocou striel dlhého doletu americkej výroby ATACMS.

Zoznam by mali tento týždeň odovzdať ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a poradca prezidenta Andrij Jermak, informoval server Politico s odvolaním na tri zdroje oboznámené s prípravou dokumentu.

Spojené štáty dlhodobo zastávajú stanovisko, že rozšírenie použitia dodaných zbraní na ruské územie by nemalo zásadný strategický dopad, pretože Rusko už presunulo kľúčové ciele mimo dostrel. Prezident Volodymyr Zelenskyj však opakovane argumentuje, že obmedzenia na použitie zbraní by nemali existovať, ak ich agresor tiež neuznáva.

Ukrajinská ofenzíva v Kurskej oblasti a následné ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru však oslabujú argumenty USA, že povolenie útokov na ruské územie by mohlo viesť k eskalácii konfliktu. 

Ukrajinskí predstavitelia však veria, že Bidenova vláda nakoniec ustúpi ich požiadavkám. Podľa informácií servera Politico sa konala v piatok telefonická konverzácia medzi prezidentmi Zelenským a Bidenom, počas ktorej bola oznámená nová vojenská pomoc pre Ukrajinu vo výške 125 miliónov dolárov, ako aj nové sankcie proti Rusku.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už na tieto správy reagoval a varoval, že ďalšia eskalácia konfliktu by mohla mať globálne dôsledky.

(mm)

  |  

Pri Kurskej jadrovej elektrárni našli úlomok rakety zo systému HIMARS, tvrdí Moskva

Príslušníci ruskej Národnej gardy (Rosgvardija) zneškodnili v blízkosti Kurskej jadrovej elektrárne fragment rakety vypálenej ukrajinskými silami z raketometu HIMARS, v ktorom sa nachádzala nevybuchnutá submunícia, tvrdí Moskva.

„Ženijná skupina Rosgvardije dostala informáciu, že v Kurskej oblasti, päť kilometrov od jadrovej elektrárne, sa našiel zostrelený projektil z raketometu HIMARS," uviedla tlačová služba Národnej gardy.

Vo fragmente rakety, zapichnutom do zeme, sa nachádzalo najmenej 180 kusov nevybuchnutej submunície, ktorú ženisti Národnej gardy úspešne zneškodnili.

Spoločnosť Rosenergoatom v súvislosti s nálezom uviedla, že Kurská jadrová elektráreň funguje normálne. Spresnila, že štvrtý blok je v plánovanej odstávke z dôvodu údržby.

Kurskú elektráreň navštívila v utorok delegácia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vedená jej generálnym riaditeľom Rafaelom Grossim. Tá sa po nečakanom vpáde ukrajinských síl do Kurskej oblasti ocitla len asi 30 kilometrov od frontovej línie. Rusko minulý týždeň obvinilo Ukrajinu, že v noci na 22. augusta sa pokúsila na elektráreň zaútočiť dronom.

(tasr, tass, reuters)

  |  

Skupine Volkswagen sa nedarí dosahovať úspory vo svojej vlajkovej značke

Koncern minulý rok v decembri zverejnil úsporný program, vďaka ktorému by sa mali náklady v značke Volkswagen znížiť až o 10 miliárd eur.

Do splnenia cieľa úspor na tento rok chýbajú dve až tri miliardy eur, uviedli pre stredajšie vydanie denníka Handelblatt dva zdroje oboznámené s problematikou. Dôvodom má byť slabý predaj a výpadky v dodávkach komponentov. Hovorca Volkswagenu odmietol medializované informácie komentovať.

Úsporný program predpokladá v značke Volkswagen zníženie administratívnych nákladov približne o pätinu, úsporu miliardy eur do roku 2028 vďaka skráteniu vývojových cyklov nových produktov z 50 mesiacov na tri roky, redukciu výrobných časov alebo zrušenie plánovaného nového výskumného a vývojového pracoviska v hodnote 800 miliónov eur, ktoré malo stáť v centrále koncernu vo Wolfsburgu.

Spoločnosť v čase prezentácie plánu vlani tvrdila, že úspory vo výške štyri miliardy eur by sa mali prejaviť už v roku 2024. Finančný riaditeľ skupiny Arno Antlitz tento mesiac na konferencii o výsledkoch automobilky uviedol, že niektoré opatrenia si vyžiadajú čas, kým sa prejavia.

(tasr)

  |  

Hyenizmus na humenskej stanici. Maloletú nútil k orálnemu uspokojovaniu viacerých mužov

Polícia obvinila 53-ročného muža z Medzilaboriec zo zločinu obchodovania s ľuďmi.

Ako informujú na sociálnej sieti, Medzilaborčan v lete tohto roku na hlavnej Železničnej stanici v Humennom pod hrozbou násilia nútil maloletú osobu k orálnemu uspokojovaniu viacerých mužov. K týmto činom dochádzalo hlavne v podchode pod spomínanou stanicou.

„Muž v období od 19. júla do 9. augusta tohto roka na hlavnej Železničnej stanici v Humennom pod hrozbou násilia a zabitia opakovane nútil maloletú osobu k orálnemu uspokojovaniu viacerých mužov. Tieto osoby, ktoré zatiaľ neboli identifikované, mal oslovovať v miestnom pohostinstve v Humennom, kde s nimi následne odchádzal k poškodenej osobe," upresnila polícia. 

Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru muža zadržala počas akcie s názvom Slon. V prípade dokázania viny mu hrozí štyri až desať rokov väzenia.

(kol)

  |  

Šéfovi Telegramu končí väzba, francúzske úrady rozhodujú o jeho stíhaní

Zakladateľovi Telegramu Pavlovi Durovovi v stredu večer končí väzba. Francúzske úrady teraz stoja pred rozhodnutím, či Durova prepustia na slobodu, alebo začnú jeho oficiálne stíhanie, čo by mohlo viesť k jeho dlhšiemu pobytu za mrežami.

Francúzske úrady kritizujú Durova za nedostatočnú spoluprácu so súdnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o informácie súvisiace s trestnými činmi, ktoré používatelia Telegramu plánujú a koordinujú prostredníctvom tejto platformy. Medzi zmieňované zločiny patrí pašovanie drog, šírenie detskej pornografie či vydieranie, informuje agentúra AFP.

V prípade, že sa prokuratúra rozhodne Durova stíhať, môže požiadať o predĺženie jeho väzby, o čom by mal súd rozhodnúť ešte v stredu večer. Počas prvej väzby sa vyšetrovateľom obvykle podarí získať od podozrivého potrebné informácie, no zatiaľ nie je jasné, či Durov s vyšetrovateľmi spolupracuje.

Zadržanie Durova vyvolalo množstvo medzinárodných reakcií. Telegram vo svojom vyhlásení uviedol, že platforma dodržiava únijné predpisy a tvrdí, že Durov sa nedopustil žiadneho nezákonného konania. Ruskí predstavitelia označujú zadržanie za politicky motivované, čo však francúzsky prezident Emmanuel Macron odmieta, zdôrazňujúc nezávislosť francúzskej justície.

(mm)