Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po zrútení strechy kostola v Brazílii zahynuli najmenej dvaja ľudia

V pobrežnom brazílskom meste Recife sa v piatok zrútila strecha kostola. Pri incidente zahynuli najmenej dvaja ľudia, oznámili tamojšie úrady.

Pád strechy zranil približne 20 ľudí, pričom závažnosť ich poranení je rôzna. Úrady podľa správy Reuters nepredpokladajú ďalšie obete, záchranári však naďalej prehľadávajú trosky. V čase zrútenia strechy slúžil kostol na distribúciu potravín. Príčina zrútenia nie je bezprostredne známa.

"S veľkým zármutkom som sa dozvedel o dvoch mŕtvych a viacerých zranených, z ktorých niektorí sú vo vážnom stave, tragédia", napísal na sociálnu sieť X brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Vyjadril zároveň solidaritu obetiam, ich rodinám, priateľom a mestu Recife.

(tasr)

Minúta  |  

V Pásme Gazy prišli o život štyri osoby sprevádzajúce konvoj humanitárnej pomoci

Štyri osoby sprevádzajúce konvoj americkej humanitárnej skupiny Anera vo štvrtok prišli o život po izraelskom leteckom útoku v Pásme Gazy. Podľa piatkového vyjadrenia izraelskej armády (IDF) išlo o zneškodnenie ozbrojených útočníkov.

"Počas izraelského leteckého útoku včera zahynuli štyria Palestínčania vo vedúcom vozidle konvoja skupiny Anera, ktorý prevážal potraviny a palivo do nemocnice Červeného polmesiaca," uviedla Anera vo vyhlásení.

Obete identifikovali ako "štyroch členov komunity, ktorí mali skúsenosti z predchádzajúcich misií a zabezpečovania ochrany komunity", no nešlo o pracovníkov skupiny. Podľa stanice al-Džazíra to boli zamestnanci prepravnej spoločnosti, ktorú humanitárna skupina využívala na prepravu zásob do nemocnice v Rafahu. "Predstúpili a požiadali o prevzatie velenia nad vedúcim vozidlom, pretože sa obávali o bezpečnosť trasy a mali aj strach z rabovania," ozrejmila Anera.

"Štyria členovia komunity neboli vopred preverení ani skoordinovaní a izraelské úrady tvrdia, že vedúce vozidlo prevážalo viacero zbraní. K izraelskému náletu došlo bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania či komunikácie," dodala skupina. Vo vyhlásení IDF sa uvádza, že k zásahu došlo po tom, ako sa "niekoľko ozbrojených útočníkov zmocnilo vozidla".

"Po vylúčení potenciálneho poškodenia nákladných vozidiel, ako aj jasnej identifikácie zbraní, došlo k útoku zameranému na ozbrojených jednotlivcov. Nákladne auto podľa plánov dorazilo na miesto určenia," ozrejmila IDF. Anera zdôraznila, že nikto z jej zamestnancov nebol pri zásahu zranený.

Svetový potravinový program v stredu oznámil, že pozastavuje pohyb svojich zamestnancov v Gaze "až do odvolania". Reagoval tak na ostreľovanie jedného z vozidiel na izraelskom vojenskom kontrolnom stanovišti.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda oznámila ukončenie operácie v dvoch mestách na juhu Pásma Gazy

Izraelská armáda v piatok oznámila, že ukončila operáciu v mestách Chán Júnis a Dajr al-Balah na juhu Pásma Gazy, počas ktorej usmrtila vyše 250 militantov.

Celkovo bolo počas rozsiahlej približne mesiac trvajúcej operácie v oboch mestách zničených viac než šesť kilometrov tunelov, ktoré používalo militantné hnutie Hamas. Okrem toho sa podarilo počas nej izraelskej armáde nájsť šesť tiel rukojemníkov.

Hovorca izraelskej armády na sociálnych sieťach tiež oznámil, že obyvateľom niektorých mestských častí na juhu palestínskeho Pásma Gazy, ktorí boli predtým vyzvaní na evakuáciu, už bol umožnený návrat.

Izraelskí vojaci sa po operácii v spomínaných dvoch mestách v súčasnosti pripravujú na iné misie v Pásme Gazy, uviedla armáda.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku Hamasu na juh Izraela zo 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí. Militanti tiež zajali asi 250 rukojemníkov. Odvetná vojenská operácia izraelskej armády v palestínskej enkláve si vyžiadala už viac ako 40-tisíc obetí, vyplýva z údajov ministerstva zdravotníctva riadeného Hamasom. Táto bilancia však nerozlišuje medzi civilistami a bojovníkmi a údaje v súčasnosti nemožno nezávisle overiť, upozorňuje DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Redaktor Adel Ghannam oznámil odchod z Markízy

Ghannam v piatok večer na sociálnej sieti avizoval svoj "rozchod" s televíziou Markíza. Redaktori sú podľa neho pri "útokoch politickej moci stále osamotení".

Bývalý redaktor Televíznych novín v príspevku na Instagrame napísal, že toto rozhodnutie sa v ňom rodilo niekoľko mesiacov.

"Po udalostiach z posledného roka som si uvedomil, že sa so značkou Markíza už nedokážem z osobných dôvodov stotožniť," uviedol Ghannam. "S vedením som komunikoval priamo a dlhé hodiny po boku Viktora Vinczeho a Michala Kovačiča, a tak sa moja skúsenosť trochu líši od skúsenosti ostatných redaktorov", dodal.

V príspevku sa redaktor poďakoval kolegom aj vedeniu televízii za príležitosť a ohlásil, že je "čas posunúť sa ďalej". Dodal, že z médií neodchádza.

„Nemá zmysel rozoberať to, čo sa v Markíze stalo. (…) V 70 sekundách to zhrnul Michal Kovačič. Všetko, čo povedal, bola pravda, a preto to podpísala drvivá väčšina redakcie. Nasledovali rokovania štrajkového výboru, počas ktorých sme vybojovali dodržiavanie základných novinárskych princípov", napísal ďalej Ghannam.

Ghannamov odchod prichádza niekoľko mesiacov po výpovedi, ktorú z televízie po šestnástich rokoch dostal moderátor diskusnej relácie Na telo Michal Kovačič. Jeho ukončenie spolupráce s televízou v tom čase sprevádzali hrozby jeho kolegov, že vstúpia do štrajku.

Michal Kovačič sa tiež dlhší čas sporil o to, či je výpoveď platná, pretože neprešla cez odbory. Šéfom odborov v Markíze bol však v tom čase sám Michal Kovačič.

(dv)

Minúta  |  

Izraelských turistov pobodali v egyptskom meste Taba

Najmenej šesť izraelských turistov bolo zranených pri útoku nožom v egyptskom mesta Taba, ktoré sa nachádza pri hraniciach s Izraelom.

Podľa denníka Jerusalem Post mali na turistov zaútočiť pracovníci egyptského hotela, kde boli ubytovaní.

Zatiaľ nie je zrejmé, či šlo o terorizmus. Niektoré zdroje sa prikláňajú aj k verzii, že mohlo ísť o potýčku medzi izraelskými turistami a hotelovým personálom, ktorá tiež mohla mať kriminálne pozadie. Na mieste zasahuje egyptská polícia, informuje The Jerusalem Post.

https://twitter.com/Jerusalem_Post/status/1829547771709509823

Podľa zdrojov agentúry Reuters išlo o fyzickú potýčku, ktorá začala po slovnej urážke egyptského zamestnanca hotela. Do bitky sa následne zapojili aj ďalší turisti a zamestnanci. Egyptská štátna televízia Al-Qahera News informovala, že jeden z egyptských zamestnancov utrpel vážne zranenia. Dodala tiež, že konflikt sa začal, keď izraelskí turisti odmietli zaplatiť za hotelové služby.

(mep, tasr)

Minúta  |  

Zdravotný stav väznenej bieloruskej opozičnej političky je alarmujúci, varujú jej podporovatelia

Priaznivci bieloruskej političky Maryje Kalesnikavovej v piatok upozornili na zhoršenie jej zdravotného stavu za mrežami. Podľa ich slov je politička objektom pomalej vraždy.

Kalesnikavová viedla v roku 2020 rozsiahle pouličné protesty proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Odmietla tiež násilnú deportáciu z krajiny a v roku 2021 bola odsúdená na 11 rokov. Politička nemá už viac ako rok priamy kontakt s vonkajším svetom a jej zdravotný stav je známy len na základe výpovedí spoluväzňov.

"Informácie, ktoré dostávame o Maryji Kalesnikavovej od jej spoluväzňov, sú alarmujúce," uviedla na platforme X exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská. "Aktuálne váži iba 45 kilogramov, hladuje a držia ju v izolácii v hrozných podmienkach. Táto stredoveká krutosť a pomalá vražda sa deje priamo tu v Európe, v 21. storočí," zdôraznila Cichanovská. Väzenkyňa sa nachádza v trestaneckej kolónii číslo štyri neďaleko ruských a ukrajinských hraniciach.

Ľudskoprávna organizácia Viasna informovala, že toto leto hovorila s jednou politickou väzenkyňou z rovnakej kolónie. Podľa jej slov má Kalesnikavová zákaz komunikovať so spoluväzňami a za každých okolností ju sprevádzajú dozorcovia.

Opozičná politička patrila k trojici žien, ktoré viedli masové protesty proti Lukašenkovi, ktorý je pri moci už od roku 1994. Demonštrácie vypukli po prezidentských voľbách, ktoré podľa oponentov a skupiny na ochranu ľudských práv poznačili podvody. Protesty boli násilne potlačené a stovky ľudí úrady zadržali. Tisíce ďalších utiekli do exilu.

Podľa Viasny je v Bielorusku v súčasnosti 1 371 politických väzňov. Niektorí z nich, ktorí trpia vážnymi ochoreniami, boli v lete prepustení po zriedkavej amnestii.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.