Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Riaditeľa Telegramu dostihla prílišná sloboda, vyhlásil ruský šéf diplomacie

Pavel Durov, šéf platformy Telegram zatknutý vo Francúzsku, bol „príliš slobodný“ v prístupe k riadeniu sociálnej siete, čo sa mu stalo osudným, povedal v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Francúzsky sudca minulý týždeň začal voči Durovovi narodenému v Rusku formálne vyšetrovanie pre podozrenie zo spoluúčasti na prevádzkovaní online platformy, ktorá umožňuje nezákonné transakcie, zobrazovanie sexuálneho zneužívania detí, obchodovanie s drogami a podvody, pripomína agentúra Reuters.

Jeho právnik uviedol, že je „absurdné“ navrhovať, aby bol zodpovedný za akékoľvek zločiny spáchané prostredníctvom tejto aplikácie, ktorá má takmer miliardu používateľov a je veľmi populárna v Rusku, na Ukrajine a v ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

Lavrov v prejave pred študentmi na elitnej moskovskej univerzite MGIMO, ktorú riadi ministerstvo zahraničných vecí, zopakoval stanovisko Kremľa, že vyšetrovanie Durova je súčasťou väčšej politickej hry Západu s cieľom získať moc nad Ruskom.

„Pavel Durov bol príliš slobodný,“ povedal Lavrov. „Nepočúval rady Západu o zvýšení kontroly nad svojím ‚dieťaťom‘.“

Rusko sa po rokoch nátlaku na Durova a jeho technologické podniky postavilo na jeho obranu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň uviedol, že medzi Kremľom a Durovom, ktorý má občianstvo Francúzska a Spojených arabských emirátov, neprebiehali žiadne rokovania.

„Hlavné je, aby sa to, čo sa deje vo Francúzsku, nezmenilo na politické prenasledovanie,“ povedal Peskov minulý štvrtok. „Vieme, že francúzsky prezident poprel akúkoľvek súvislosť (prípadu) s politikou, ale na druhej strane sa vznášajú určité obvinenia.“

Lavrov predtým varoval, že Durovovo zatknutie ochladí vzťahy medzi Moskvou a Parížom na nové dno.

(sab)

Minúta  |  

Ministerstvo spravodlivosti odôvodnilo zrušenie dotačnej schémy

Vykonaný audit potvrdil manipulácie a porušenie zákona pri dotáciách v oblasti ľudských práv.

V nadväznosti na výsledky kontroly, ktorá preukázala protiprávnu činnosť pri udeľovaní grantov, ministerstvo spravodlivosti svoj postup pri zrušení dotačnej schémy pre rok 2024 vyhodnotilo ako správny.

Audit tiež podľa rezortu konštatoval systémové, ako aj nesystémové zlyhania. "Preukázalo sa, že v zrušenej výzve bolo do procesu hodnotenia zaradených v rozpore so zákonom až 37 žiadostí, hoci vôbec nespĺňali zákonom stanovené kritériá, a postúpili do druhého kola s vysokou šancou získať požadovanú finančnú dotáciu," vysvetľuje ministerstvo.

Celá organizácia poskytnutia dotácií v oblasti ľudských práv vo výške takmer 770-tisíc eur bola pri zrušenej výzve v rukách dvoch zamestnancov ministerstva spravodlivosti, u ktorých sa kumulovali rôzne funkcie, priblížil rezort.

"Riaditeľ odboru ľudských práv bol súčasne aj predsedom hodnotiacej komisie a administrátor žiadostí bol súčasne aj tajomníkom hodnotiacej komisie a zároveň aj podriadeným zamestnancom riaditeľovi odboru ľudských práv," spresnil rezort s tým, že v rukách dvoch osôb sa zbiehali rôzne oprávnenia a povinnosti, ktoré mali vplyv na udeľovanie dotácií žiadateľom.

Ministerstvo spravodlivosti ďalej uvádza, že absencia akéhokoľvek vnútorného predpisu v tomto prípade otvorila cestu možným netransparentným postupom.

"Naoko sa tento hodnotiaci systém tváril ako najtransparentnejší, v skutočnosti stál na subjektívnom rozhodovaní dvoch ľudí. Je zarážajúce, že nie hodnotitelia, ale títo dvaja ľudia hrali kľúčovú rolu pri výbere kľúčových žiadateľov. Náhodný výber nie je náhodný, aj jeho výsledok môže byť pozmeňovaný bez akýchkoľvek pravidiel, k čomu aj vo viacerých prípadoch došlo," vysvetľuje štátna tajomníčka rezortu Katarína Roskoványi.

Rezort tiež tvrdí, že riaditeľ odboru ľudských práv v jednej osobe aj ako predseda hodnotiacej komisie bez akýchkoľvek pravidiel odňal konkrétnym hodnotiteľom projekty a pridelil ich sebe samému.

Audit podľa vedenia ministerstva potvrdil aj nedostatočné overenie konfliktov záujmov jednotlivých členov hodnotiacej komisie.

"Na základe výsledkov auditu je prvoradou ambíciou rezortu posilnenie transparentnosti, zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky zúčastnené subjekty. A tým aj spravodlivosti v prerozdeľovaní finančných zdrojov a v neposlednom rade zvýšenie dôvery verejnosti a efektivity fungovania celého systému poskytovania dotácií zo strany ministerstva," uzatvoril rezort.

Ministerstvo spravodlivosti SR vo februári informovalo o zrušení dotačnej výzvy na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie v programe Ľudské práva 2024 s alokáciou 769 500 eur. Rezort mal podozrenia z manipulácie pri výbere úspešných žiadateľov o dotácie na podporu ľudských práv. Dotačný mechanizmus preto podrobil auditu.

(tasr)

Minúta  |  

V Slovinsku potvrdili prvé tri prípady nákazy západonílskym vírusom od roku 2018

Traja ľudia sa v Slovinsku nakazili západonílskym vírusom. Ide o prvé prípady nákazy týmto ochorením v krajine od roku 2018, oznámil v pondelok slovinský Národný ústav verejného zdravia (NIJZ).

Všetky tri prípady nahlásili na severovýchode krajiny. Dvoch nakazených prijali do univerzitnej nemocnice v Maribore, pričom obaja sa týmto vírusom, ktorý prenášajú komáre, nakazili v Slovinsku.

„Jeden mal mierne symptómy a už sme ho prepustili. Priebeh ochorenia u druhého je však ťažší s istými komplikáciami, ktoré však nie sú život ohrozujúce,“ uviedla primárka infekčného oddelenia Božena Kotnik Kevorkijan.

Poukázala na to, že ani jeden z prípadov nebol do Slovinska importovaný zo zahraničia. Poznamenala, že ochorenie sa neprenáša priamo z človeka na človeka a hospitalizovaní pacienti nepochádzali z rovnakej oblasti krajiny.

Naposledy v Slovinsku evidovali päť ľudí nakazených týmto vírusom v roku 2018. V roku 2017 a 2013 úrady hlásili po jednom prípade. Nákazu západonílskym vírusom podľa agentúry STA už hlásili tento rok aj z Talianska, Chorvátska, Rakúska a Maďarska.

Západonílsky vírus sa prvýkrát objavil v Ugande v roku 1937. Prenášajú ho komáre a väčšinou sa vyskytuje v teplejších mesiacoch, keď sú komáre aktívnejšie. Veľmi zriedkavo prichádza aj k prenosu z človeka na človeka, napríklad transfúziou krvi či darovaním orgánov.

Inkubačná doba trvá tri až 14 dní, u približne 80 percent nakazených sa však neprejavia žiadne príznaky. Za ohrozené skupiny sú považovaní ľudia starší než 50 rokov alebo osoby s oslabenou imunitou. Proti zápodnílskemu vírusu neexistuje vakcína. Nakazený však po prekonaní ochorenia získa pravdepodobne dlhodobú imunitu, píše STA.

Invázny ázijský komár tigrovaný si vytvoril v Bratislave lokálnu populáciu

Mohlo by Vás zaujímať Invázny ázijský komár tigrovaný si vytvoril v Bratislave lokálnu populáciu

(tasr)

Minúta  |  

Washington Post: Trump chce, aby mu Elon Musk radil, ako efektívne škrtať vládne výdavky

Republikánsky kandidát na amerického prezidenta Donald Trump a jeho poradcovia už celé mesiace rokujú o vytvorení komisie zloženej z podnikateľov, ktorí by vykonali audit vládnych programov s cieľom znižovania štátnych výdavkov.

V komisii má podľa informácií denníka Washington Post figurovať aj Elon Musk. Známy miliardár a zakladateľ firiem ako Tesla, SpaceX či Starlink pri viacerých príležitostiach vyjadril záujem o zotrvanie v užšom kruhu spolupracovníkov republikánskeho exprezidenta, konkrétne v ekonomickej či technologickej oblasti.

Spomínanú „Komisiu pre efektivitu vlády“ v jednom príspevku na svojej sieti X prekrstil na ministerstvo vládnej efektivity (Department of Government Efficiency).

Musk sa na tému škrtania vládnych výdavkov vyjadril aj počas rozhovoru s Trumpom v sekcii Spaces na sieti X. „Amerika skutočne potrebuje Komisiu pre efektivitu, aby pomohla vláde rozhodovať sa, ako najlepšie využiť peniaze daňových poplatníkov. Mnoho vecí musí byť zoškrtaných. Osobne by som rád pomohol a bol súčasťou takéhoto projektu,“ povedal Trumpovi.

Potenciálna účasť Muska vo vládnych štruktúrach sa však stretla aj s obavami, že môže dôjsť ku konfliktu záujmov medzi podnikateľským impériom a potenciálnou vládnou funkciou.

Nešlo by však o jediného podnikateľa, Trump a jeho tím chcú prizvať čo najviac zástupcov súkromného sektora, aby sa podieľali na audite federálnych agentúr.

Americký exprezident minulý týždeň bagatelizoval myšlienku, že by sa Musk stal členom jeho kabinetu. Avšak povedal aj to, že by mohol byť užitočným poradcom federálnej vlády.

„Chce sa zapojiť, ale pozrite sa, riadi veľké podniky a tak ďalej. Takže naozaj nemôže (byť v kabinete)," povedal Trump v relácii Shawn Ryan Show. „Môže tak trochu, ako sa hovorí, konzultovať s krajinou a dať vám niekoľko veľmi dobrých nápadov.“

(sab)

Minúta  |  

Ak chce Čína zjednotenie, mala by sa snažiť aj o ruské územie, vyhlásil taiwanský prezident

Taiwanský prezident Laj Čching-te kritizoval Čínu za to, že sa nesnaží získať naspäť územia postúpené Rusku v 19. storočí, keď vyhlasuje, že zámerom Pekingu je brániť územnú celistvosť.

Laj v rozhovore pre miestne médiá v nedeľu povedal, že ak Čína skutočne bráni územnú celistvosť, mala by sa snažiť získať späť územia, ktoré jej vzalo Rusko, ako napríklad oblasť pri meste Vladivostok, na základe Ajgunskej zmluvy v roku 1858.

Taiwan a Čína sa rozdelili počas občianskej vojny v roku 1949. Peking si však nárokuje Taiwan a tvrdí, že jeho zjednotenie s Čínou sa v prípade potreby bude musieť dosiahnuť aj silou. Ostrovnému štátu vládnu podľa Čínskej komunistickej strany nelegálni separatisti.

Laj však poznamenal, že Čína sa vyhýba konfrontácii s Ruskom, dokonca aj teraz, keď je oslabené vojnou na Ukrajine. „Ak ide o územnú celistvosť, prečo nezískajú späť ruské územia, ktoré boli potvrdené  v Aigunskej zmluve? Rusko je teraz najslabšie, však?“ povedal s odkazom na zmluvu z roku 1858, v ktorej Rusko anektovalo približne milión štvorcových kilometrov čínskeho územia vrátane mesta Hajšengwej – dnes známeho ako Vladivostok.

„Môžete požiadať Rusko (o vrátenie územia), ale nemusíte. Je teda zrejmé, že nechcú napadnúť Taiwan z územných dôvodov,“ dodal.

Tento prístup podľa Laja odhaľuje, že zámery Pekingu voči Taiwanu sú geopolitické, nie územné, s cieľom ovládnuť Taiwanský prieliv a posilniť jeho strategickú pozíciu v tichomorskej oblasti.

Analytici ako Wen-ti Sung z Austrálskej národnej univerzity potvrdzujú Lajov názor a tvrdia, že nedostatok nároku na ruské územia odhaľuje skutočné motivácie Číny, ktoré sú ovplyvnené geopolitickými záujmami, a nie obnovou jednoty historických území.

Peking tvrdí, že Taiwan bol súčasťou Číny od „dávnych čias“, ale počas „storočia poníženia“ – obdobia medzi rokmi 1839 a 1949, počas ktorého bola Čína opakovane vystavená porážke a podmaneniu – ho zabralo Japonsko. Úplná obnova čínskych strát z tohto obdobia je hnacím motorom strany, a dnes sa vo veľkej miere zameriava na Taiwan, konštatuje britský denník Guardian.

(sita, sab)

Minúta  |  

SaS chce sprísniť posudzovanie návrhov na skrátené legislatívne konanie

Strana Sloboda a solidarita (SaS) na pondelkovej tlačovej konferencii predstavila niekoľko zmien rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Návrh novely predkladajú ako skupina poslancov, v časti sa bude týkať aj ustanovenia o tvorbe právnych predpisov.

"Vládna koalícia sa neštítila zneužiť skrátené legislatívne konanie na to, aby pomohla zločincom, pustila ich na slobodu, alebo aby zastavila vyšetrovanie. Dopady novely Trestného zákona môžeme vidieť všade," povedal predseda SaS Branislav Gröhling.

Poslanec Ondrej Dostál ho doplnil tým, že z tohto dôvodu predkladajú novelu parlamentného rokovacieho poriadku. "Väčšina návrhov bola v minulosti prezentovaná ako samostatné návrhy zákonov alebo podnety do diskusie k väčšej novele rokovacieho poriadku," konštatoval Dostál.

Novelu rozčlenili celkovo do troch okruhov. Prvý sa týka zvýšenia kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu. SaS navrhuje prísnejšie posudzovanie návrhov na skrátené legislatívne konanie. Dnes sa hovorí len o mimoriadnych okolnostiach, ale strana navrhuje aj aby to boli vopred nepredvídateľné okolnosti.

Rovnako navrhujú sprísniť posudzovanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tzv. "prílepkov". "Ak sa bude navrhovať doplňujúci návrh, ktorým sa novelizuje iný návrh zákona, súčasťou odôvodnenia by malo byť aj vysvetlenie, ako to súvisí s prerokovaným návrhom zákona," dovysvetlil poslanec.

V prípade pochybností chcú, aby to na návrh ktoréhokoľvek poslanca prerokoval ústavnoprávny výbor a aby bol tak väčší priestor pre diskusiu, či "prílepok" je alebo nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Dnes je návrh prerokovávaný len v gestorskom výbore z vecného hľadiska.

Zároveň chcú, aby sa predĺžilo druhé čítanie vo výboroch z 30 na 60 dní. "Navrhujeme tiež zaviesť informované konsolidované znenie, teda ako bude zákon vyzerať po schválení zmeny," dodal Dostál.

Pri hodine otázok chcú žrebovať prvé dve otázky na predsedu vlády z otázok opozície a zároveň sa dopytujú nahlásenia neúčasti členov vlády.

V oblasti verejného vypočutia kandidátov na verejnú funkciu, ktorí sú volení parlamentom, chce SaS takéto konanie pri všetkých verejných funkciách. "Dnes je to len pri kandidátovi na generálneho prokurátora, ústavného sudcu a pri funkciách vymedzených osobitným predpisom. V prípade ostatných kandidátov na verejné funkcie je to len na príslušnom výbore, či bude verejné vypočutie," informoval poslanec za SaS.

Zmeny v treťom okruhu sú zamerané na zlepšenie práce poslancov. SaS chce zrušiť napríklad zákaz používania obrazovej prezentácie v rozprave, aby aj predsedajúci mohol vystúpiť s faktickou poznámkou, rovnako znížiť počet poslancov, ktorí môžu podať poslanecký návrh pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k návrhu zákona v pléne z pätnásť na osem, ako aj vypustiť hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom.

"Tiež chceme poskytnúť podporu poslancom v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním. Toto sme predložili aj v rámci 'lex atentát', avšak návrh nebol schválený," uzavrel Ondrej Dostál.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.