Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Len 15-ročný Sýrčan údajne znásilnil o tri roky mladšie dievča na kúpalisku v Nemecku

Skutok sa mal stať ešte začiatkom augusta. Tínedžer dievča najprv obťažoval vo vode v bazéne, následne ju prenasledoval do šatne, kde ju mal znásilniť.

Priebeh udalosti popísal webu t-online Hans Christian Wolters, hovorca prokuratúry v Braunschweigu. Hoci od činu prešli viac ako tri týždne, vyšetrovatelia sú podľa neho stále "relatívne na začiatku".

"Stále sa vyšetruje najmä presný priebeh udalosti. Porovnávajú sa stopy, aby získali presnejšie dôkazy," povedal pre denník Bild s tým, že kedy budú známe výsledky nie je jasné.

Prípadom sa zaoberá polícia v Braunschweigu v Dolnom Sasku. Vzhľadom na vek obete však detaily odmietajú zverejniť.

Kúpaliská v Nemecku sa počas posledných rokoch stali centrom násilia, keď sa v areáloch čoraz častejšie odohrávajú masové bitky, sexuálne útoky aj útoky na plavčíkov. Prevádzkovatelia preto nechávajú inštalovať ostnaté drôty, kamery aj prijímajú ochrankárov.

(max)

Minúta  |  

Video: Raketový útok blízko poľských hraníc. V Ľvove hlásia sedem mŕtvych a 38 zranených

V centre najväčšieho mesta na západe Ukrajiny sú po ruskom útoku poškodené dve školy, pri hlavnej železničnej stanici vypukol aj požiar.

Zo siedmich mŕtvych sú tri deti. Starosta mesta Ľvov Andrij Sadovyj upresnil, že v blízkosti vlakovej stanice horia obytné budovy, pokračujú aj pátracie a záchranné akcie. Dokopy je v meste zničených viac ako 50 stavieb.

Zničené sú aj dve zdravotnícke zariadenia a dve zdevastované školy v meste v stredu ani nezačnú vyučovanie. Na budovách sú najmä zničené okná a omietka, píše Ukrajinska pravda. V meste úplne uzavreli niekoľko ulíc.

https://twitter.com/by_Ukraine/status/1831177658262077543

Mesto, ktoré sa na západe krajiny stalo útočiskom pre státisíce Ukrajincov, vojnové útoky častejšie nehlási. Dosiaľ najväčší útok zažilo vlani v júli, keď v meste rakety zničili 35 budov, následkom čoho desať ľudí zomrelo a 42 bolo zranených. Starosta vtedy vyhlásil aj dvojdňový smútok.

(max, tasr)

Minúta  |  

Rusko a Čína oficiálne potvrdili vzdanie sa územných nárokov

Rusko a Čína oficiálne potvrdili, že sa vzdávajú akýchkoľvek územných nárokov medzi oboma krajinami, a Moskvu nezaujíma, čo si o tom myslia niektorí okrajoví politici, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„O to, čo si o tom myslia niektorí okrajoví politici posadnutí revanšizmom, sa môže starať niekto iný, ale my nie,“ zdôraznila komentujúc poznámku šéfa taiwanskej administratívy Laj Čching-te, že Čína by mala Rusku zabrať územia na Ďalekom východe, píše ruská agentúra TASS.

„Skrátka, Lai, ktorého Američania tlačia k separatizmu, si môže hovoriť, čo chce, ale nič dobré to neprinesie ani jemu, ani obyvateľom Taiwanu,“ dodala.

Zacharovová zdôraznila, že vzájomné vzdanie sa územných nárokov Moskvou a Pekingom bolo zakotvené v Zmluve o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci zo 16. júla 2001, pričom Moskva a Peking definitívne ukončili hraničné otázky podpísaním Dodatkovej dohody o východnej časti rusko-čínskej hranice 14. októbra 2004 a neskoršou ratifikáciou tohto dokumentu.

„Tento postoj bol potvrdený vo viacerých ďalších spoločných dokumentoch, ktoré Čína a Rusko prijali na rôznych úrovniach, vrátane tej najvyššej,“ pripomenula. „Rusko dôsledne rešpektuje princíp jednej Číny a považuje čínsku vládu za jedinú legitímnu vládu krajiny.“ To znamená, že „šéf taiwanskej administratívy nie je v pozícii, aby vydával vyhlásenia v mene Pekingu“ a Tchaj-peju možno len odporučiť, „aby sa nepreceňoval, keď sa pozerá na niečo, čo patrí niekomu inému,“ poznamenala Zacharovová.

Podľa nej by mal Lai „venovať viac pozornosti hospodárskym otázkam ostrova a prejaviť konštruktívny prístup k návrhu čínskeho vedenia na mierové zjednotenie s pevninskou Čínou“. „Sme presvedčení, že naši priatelia v Pekingu zdieľajú rovnaký postoj,“ uzavrela diplomatka.

(mas)

Minúta  |  

Srbsko popiera, že by mohlo odovzdať Ukrajine stíhačky

Krajina Balkánskeho polostrova tak reaguje na dohady o dohode s Francúzskom, od ktorého Belehrad nakúpi 12 stíhačiek Rafale.

"Srbský minister obrany Bratislav Gašič poprel nepravdivé správy, ktoré šíria niektoré domáce a regionálne spravodajské médiá a ktoré tvrdia, že zmluva so spoločnosťou Dassault obsahuje klauzulu o prevode srbských lietadiel MiG-29 do Francúzska na ich následné dodanie Ukrajine. MiG-29, ktoré vlastní Srbsko, sú srbské a nikdy ich nikomu nedáme," píše sa vo vyhlásení srbskej vlády.

Na základe zmluvy s francúzskou spoločnosťou Dassault Aviation získa Srbsko do roku 2029 deväť jednomiestnych a tri dvojmiestne stíhačky Rafale. K podpisu zmluvy došlo počas minulotýždňovej návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Belehrade.

Srbský prezident Aleksandar Vučič uviedol, že Belehrad nakúpil francúzske stíhačky za 2,7 miliardy eur. Podľa neho tieto nové lietadlá prispejú k výraznému zvýšeniu operačných schopností srbskej armády.

Zmluva počíta nielen s dodaním stíhačiek, ale aj súvisiacich služieb. Gašič tvrdí, že staršie MiGy sa budú môcť ešte "určitý" počet rokov "dobre" používať. Srbsko však podľa neho chce pokračovať v nákupe modernej bojovej techniky.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty obvinili skupinu predstaviteľov Hamasu

Americké ministerstvo spravodlivosti vznieslo obvinenie voči šiestim predstaviteľom palestínskeho militantného hnutia pre ich úlohu pri útoku palestínskych kománd na juh Izraela z októbra minuléh roka.

V žalobe podanej na federálnom súde v newyorskom Manhattane sa spomínajú mená súčasných aj bývalých členov užšieho vedenia Hamasu vrátane vodcu Jahjú Sinwára, Chálida Mašála a Alího Baraku. Zvyšní traja obžalovaní - Sinwárov predchodca Ismáíl Haníja, Marwán Ísá a Muhammad Dajf - prišli o život v uplynulých mesiacoch.

Všetci šiesti sú obvinení v siedmich bodoch vrátane sprisahania s cieľom odpáliť bombu na verejne využívanom mieste s následkom smrti, sprisahania s cieľom financovať terorizmus a materiálnej podpory teroristických činov.

"Títo obžalovaní - vybavení zbraňami, politickou podporou a financovaním zo strany iránskej vlády a podporou (libanonského hnutia Hizballáh) - viedli úsilie Hamasu zničiť štát Izrael a vraždiť civilistov na podporu tohto cieľa," uviedol vo vyhlásení minister spravodlivosti USA Merrick Garland.

Nemenovaný predstaviteľ pre Reuters objasnil, že americkí prokurátori vzniesli obvinenia proti šestici už vo februári, ale v nádeji, že sa im podarí Haníju chytiť, ponechali žalobu zapečatenú. Vzhľadom na nedávny vývoj na Blízkom východe to však podľa neho už nebolo ďalej potrebné.

Haníja, niekdajší vodca Hamasu, zahynul 30. júla pri útoku v Teheráne pripisovanom Izraelu. Ísá, ktorý pôsobil ako zástupca vodcu ozbrojeného krídla Hamasu v Pásme Gazy, zabila izraelská armáda v marci. Dajf, jeden z veliteľov ozbrojeného krídla, prišiel o život v júli pri izraelskom útoku v Gaze.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsky expremiér Philippe chce kandidovať v prezidentských voľbách

Jeho oznámenie o účasti v prezidentských voľbách komplikuje Macronovi jeho zámery, keďže hľadá premiéra, ktorý by mohol prežiť prípadné hlasovanie o nedôvere v hlboko roztrieštenom parlamente.

Bývalý francúzsky premiér Édouard Philippe v utorok oznámil, že sa vo voľbách v roku 2027 chce uchádzať o prezidentský úrad.

Podľa agentúry AFP Philippe týmto oznámením ešte viac komplikuje situáciu, ktorá na vnútropolitickej scéne vo Francúzsku nastala po predčasných parlamentných voľbách vypísaných prezidentom Emmanuelom Macronom po víťazstve pravicového Národného združenia v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Júlové predčasné voľby vytvorili vo Francúzsku bezprecedentnú patovú situáciu, keď najväčším blokom v Národnom zhromaždení je ľavicová aliancia, za ktorou nasledujú Macronovi centristi a ich spojenci a lepenovci.

Philippovo - vo všeobecnosti očakávané - oznámenie o účasti v prezidentských voľbách komplikuje Macronovi jeho zámery, keďže hľadá premiéra, ktorý by mohol prežiť prípadné hlasovanie o nedôvere v hlboko roztrieštenom parlamente.

Philippe je pravicový politik, ktorý bol prvým Macronovým premiérom po jeho zvolení do úradu prezidenta Francúzskej republiky v roku 2017.

Aj po podaní demisie v júli 2020 Philippe zostal populárnou osobnosťou: založil vlastnú stranu Horizonty, ktorá do veľkej miery podporuje Macronovu vládu - aj keď sa sporadicky objavujú správy, že vzťahy medzi týmito politikmi sa zhoršili.

V rozhovore pre týždenník Le Point Philippe uviedol, že je pripravený aj na variant, že Macron opäť Francúzov prekvapí a oznámi svoju abdikáciu.

Macron po dvoch funkčných obdobiach už nemôže v roku 2027 opäť kandidovať. Momentálne sa Macron snaží oživiť rokovania o novej vláde.

Ľavicová aliancia Národný ľudový front (NFP) sa však na nich odmietla zúčastniť, keď Macron odmietol jej kandidátku na premiéra Lucie Castetsovú.

Po tom, ako niekoľko kôl rozhovorov počas víkendu a pondelka neprinieslo prielom, Macron v utorok uviedol, že sa stretne s "každým, kto chce prísť a pracovať pre záujmy" štátu.

Philippe sa zasa vyslovil, že podporí "akéhokoľvek premiéra vybraného z politického priestoru od konzervatívnej pravice až po sociálnu demokraciu".

Ako v utorok informovala televízia RTL, na spomínaných konzultáciách zaznelo aj meno Thierry Beaudet, ktorý je predsedom Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady (CESE). Stále sa však uvažuje o Xavierovi Bertrandovi zo strany Republikáni (LR) a bývalom premiérovi za Socialistickú stranu (PS) Bernardovi Cazeneuvovi. Jeden z nich by mohol byť vybraný do konca týždňa, doplnila RTL.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.