Preskočiť na obsah
  |  

Gretu Thunbergovú zadržala polícia počas protestu proti vojne v Pásme Gazy

Okrem známej aktivistky skončilo v rukách kodanskej polície aj ďalších päť demonštrantov.

Informoval o tom hovorca skupiny Študenti proti okupácii, ktorá demonštráciu organizovala.

Polícia na Kodanskej univerzite zadržala šesť demonštrantov po tom, čo tri osoby vstúpili do budovy a 20 ľudí zablokovalo vchod.

Polícia odmietla potvrdiť totožnosť zadržaných, no hovorca skupiny uviedol pre agentúru Reuters, že medzi nimi bola aj Thunbergová. Na fotografii dánskeho denníka Ekstra Bladet mala aktivistka na rukách putá.

(tasr)

  |  

Skupina mladistvých napadla muža, ktorý venčil psa. Útok neprežil

Anglická polícia zadržala päť mladistvých, ktorí v nedeľu zaútočili na 80-ročného seniora. Ten na následky zranení zomrel.

Medzi útočníkmi boli dvaja chlapci a tri dievčatá vo veku od 12 do 14 rokov. Incident sa stal v nedeľu vo Franklinovom parku v meste Leicester, ktoré sa nachádza východne od Birminghamu, informuje denník Echo24.

Polícia na základe vyšetrovania zadržala päť podozrivých detí, ktoré z miesta ušli pred príchodom záchranárov. Seniora našli v parku s vážnym poranením krku a chrbtice, na následky zranení podľahol v nemocnici v noci na utorok.

Park je uzavretý a prípad naďalej vyšetrujú, miestna polícia zároveň žiada o prípadné svedectvá.

(mep)

  |  

Pápež František varoval pred náboženským extrémizmom

Podľa pápeža náboženský extrémizmus kriví náboženské presvedčenie ľudí prostredníctvom klamstiev a násilia.

V prvom príhovore počas svojej 12-dňovej cesty po juhovýchodnej Ázii František uviedol, že katolícka cirkev sa posnaží posilniť medzináboženský dialóg v nádeji, že to pomôže potlačiť extrémizmus.

„Týmto spôsobom je možné eliminovať predsudky a môžeme posilniť atmosféru vzájomného rešpektu a dôvery," uviedol pápež v príhovore pred asi 300 politickými a náboženskými lídrami v prezidentskom paláci v Jakarte.

„Je to nevyhnutné pre riešenie spoločných výziev vrátane boja s extrémizmom a neznášanlivosťou, ktoré sa snažia prekrúcaním náboženstva presadiť svoje názory pomocou klamstva a násilia," dodal.

V juhovýchodnej Ázii tvoria kresťania len menšinu náboženskej komunity, pričom Indonézia je najľudnatejšou moslimskou krajinou na svete. Žije v nej asi 280 miliónov ľudí, z ktorých približne 87 percent vyznáva islam. Slobodu vierovyznania v krajine garantuje ústava.

V Indonézii pritom došlo v uplynulých rokoch k viacerým útokom extrémistov vrátane samovražedných útokov v rokoch 2021 a 2022 miestnou teroristickou skupinou inšpirovanou Islamským štátom.

František v prejave nespomenul nijaký špecifický incident, no poukázal na manipuláciu náboženstva. „Sú prípady, keď sa s vierou v Boha, bohužiaľ, manipuluje s cieľom podnecovať rozdielnosť a posilniť nenávisť namiesto presadzovania mieru, spojenia, dialógu, rešpektu, spolupráce a bratstva," uviedol pápež.

Indonézsky prezident Joko Widodo v príhovore poďakoval pápežovi za jeho výzvy na prímerie v Pásme Gazy. František a Widodo absolvovali aj spoločné stretnutie. Indonézsky minister zahraničných vecí Retno Marsudi novinárom priblížil, že počas neho nehovorili špecificky o vojne v Pásme Gazy, ale všeobecnejšie o prebiehajúcich konfliktoch a dôležitosti mieru.

František sa počas svojej 12-dňovej cesty zastaví aj v Papuy Novej Guiney, Východnom Timore a Singapure a späť do Ríma sa vráti 13. septembra.

(tasr)

  |  

Rusko pre eskaláciu vojny na Ukrajine hodlá prehodnotiť svoju jadrovú doktrínu

Kremeľ z eskalácie vojny na Ukrajine obviňuje predovšetkým Washington a ďalšie západné krajiny, uviedol to hovorca Kremľu Dmitrij Peskov.

Peskov tiež povedal, že Rusko počíta s možným útokom hlboko na svojom území, pričom by podľa neho Ukrajina mohla použiť zbrane dlhého doletu dodávané Spojenými štátmi.

Ukrajina už dlho nalieha na svojich spojencov, aby jej umožnili používať zbrane pri útokoch na ruskom území. Tieto výzvy sú čoraz hlasnejšie, pretože Rusko zintenzívňuje letecké útoky na ukrajinskú energetickú a inú infraštruktúru, ako aj na obytné domy.

Moskva už predtým oznámila, že sa chystá zmeniť zásady stanovujúce okolnosti použitia jadrových zbraní. Zatiaľ však tieto zmeny bližšie nešpecifikovala.

V existujúcej jadrovej doktríne sa uvádza, že Rusko môže použiť nukleárne zbrane v prípade jadrového útoku nepriateľa alebo konvenčného útoku, ktorý ohrozuje existenciu štátu. Táto doktrína bola stanovená v dekréte prezidenta Vladimira Putina v roku 2020. Rusko pritom viní Západ z toho, že využíva Ukrajinu, aby mohol proti nemu viesť zástupnú vojnu.

(tasr)

  |  

Ukrajinský minister zahraničia Kuleba podal demisiu

Vláda Ukrajiny aktuálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Oznámil to predseda Najvyššej rady Ruslan Stefančuk.

Rezignáciu Dmytra Kulebu podľa Stefančuka posúdia na jednom z nadchádzajúcich zasadnutí parlamentu. Konkrétny dátum však neuviedol.

Ukrajinská Najvyššia rada dostala už počas utorka demisie aj od podpredsedníčky vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľhy Stefanišynovej, ministra strategického priemyslu Olexandra Kamyšina, ministra spravodlivosti Denisa Maľusku, ministra ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslana Striľca a šéfa Fondu štátneho majetku Vitalija Kovaľa.

Šéf poslaneckého klubu prezidentskej strany Sluha ľudu Davyd Arachamija v utorok avizoval, že streda bude deň odvolávania. Podľa neho sa vymení viac ako 50 percent členov ukrajinskej vlády.

Vymenovanie nových členov sa uskutoční o deň neskôr, dodal s tým, že o konečnom zozname zmien sa rozhodne na zasadnutí poslaneckého klubu 4. septembra.

V utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj okrem toho odvolal Rostyslava Šurmu z postu zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie.

(tasr)

  |  

Bomby na školách už druhý deň za sebou: Školy opäť dostali výhražné e-maily

Viacerým slovenským školám prišiel v stredu výhražný e-mail o "zamínovaní". Polícia prijíma v spolupráci s dotknutými školami potrebné opatrenia.

Nateraz nie je jasné, ktoré školy ešte e-maily obdržali, avšak je pravdepodobné, že polícia bude z bezpečnostných dôvodov prehľadávať aj ostatné školské zariadenia, píšu tvnoviny.sk.

V danej veci je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

„Aktívne komunikujeme s ministerstvom školstva a intenzívne spolupracujeme aj s ďalšími bezpečnostnými zložkami štátu a partnermi v zahraničí vrátane českých kolegov," uviedla polícia.

Rodičov aj personál škôl ubezpečila, že na podobné situácie sú pripravení s tým, že postupujú podľa štandardných operačných postupov, podobne postupujú aj jednotlivé školy.

„Naším spoločným cieľom je predovšetkým bezpečnosť detí v školách, ale aj čo najmenší zásah do vyučovacieho procesu. Preto k jednotlivým bezpečnostným opatreniam pristupujeme v každej škole individuálne," doplnila polícia.

Prípadom sa zaoberá úrad boja proti organizovanej kriminalite. Páchateľovi hrozí v prípade preukázania viny trest odňatia slobody až do výšky 25 rokov, prípadne výnimočný trest na doživotie.

Podobný prípad rieši aj česká polícia. Tamojšie školy dostali v stredu výhražný e-mail o tom, že sú zamínované, pričom obdobný e-mail prišiel stovkám základných škôl v ČR aj v utorok.

(max, tasr)