Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mníchov: Prestrelku pri izraelskom konzuláte označila polícia za teroristický útok

Polícia vo štvrtok popoludní označila čin za "teroristický útok", píše TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.

"Predpokladá sa, že išlo o teroristický útok, ktorý sa týkal generálneho konzulátu Izraela," uviedla bavorská štátna polícia a prokuratúra v spoločnom vyhlásení.        

Osemnásťročný muž podľa polície strieľal zo starej karabíny s bajonetom vo štvrti Maxvorstadt pri múzeu zameranom na dokumentovanie histórie nacizmu, ktoré sa nachádza neďaleko izraelského generálneho konzulátu. Muž pri prestrelke zomrel.

Strelec z Mníchova mal údajne islamistické väzby a bosnianske korene

Mohlo by Vás zaujímať Strelec z Mníchova mal údajne islamistické väzby a bosnianske korene

(tasr)

Minúta  |  

Tomáš Taraba ohlásil spustenie výzvy na odkanalizovanie Oravy

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) vo štvrtok ohlásil spustenie výzvy na odkanalizovanie oravských okresov Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín.

Jedna obec môže získať dotáciu tri milióny eur, združenie obcí šesť miliónov. Prefinancovať bude možné aj vypracovanie projektovej dokumentácie do výšky desiatich percent oprávnených nákladov. TASR o tom informovali z odboru komunikácie envirorezortu.

"Týmto začíname splácať dlh voči občanom žijúcim na celej Orave, ktorí v 21. storočí stále nemajú zabezpečené odvádzanie odpadových vôd prostredníctvom kanalizácie," poznamenal šéf envirorezortu.        

Žiadosti o dotácie na vybudovanie vodárenskej infraštruktúry môžu od pondelka (9. septembra) podávať obce alebo záujmové združenia obcí. Podporia projekty budovania, rozšírenia alebo rekonštrukcie vodovodnej či kanalizačnej siete, čistiarne odpadových vôd, vodárenského zdroja aj realizáciu vodovodu a kanalizácie v jednej ryhe.

Získať dotáciu bude podľa ministerstva životného prostredia jednoduchšie a bez zbytočných administratívnych úkonov. Generálny riaditeľ Environmentálneho fondu Marek Giba uviedol, že v niektorých prípadoch budú k žiadosti stačiť dve prílohy - stavebné povolenie a projektová dokumentácia.        

Častým dôvodom, pre ktorý boli v minulosti žiadosti vyradené z procesu hodnotenia, bola povinnosť predkladať zmluvy o budúcej zmluve o prevádzke, respektíve prevádzkovaní vodárenskej infraštruktúry už pri podaní žiadosti. Týkalo sa to časti, na ktorú žiadateľ žiadal dotáciu v príslušnom roku. "Po novom budú žiadatelia túto prílohu predkladať až ku dňu uzatvorenia zmluvy s Environmentálnym fondom, čo zabezpečí dostatok času prijímateľovi dotácie na uzatvorenie zmluvy," vysvetlil Giba.        

Všetky podrobnosti sú zverejnené na webovej stránke Environmentálneho fondu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin v zozname možných sprostredkovateľov mieru nemenoval Maďarsko, tvrdí denník Népszava

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtkovom prejave v zozname možných mierových sprostredkovateľov v rusko-ukrajinskom konflikte nemenoval Maďarsko. Upozornilo na to internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR v Budapešti. 

Denník z Putinovho vyjadrenia vyvodil záver, že "vojnový agresor neráta s mierovou misiou predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána".        

Ruský prezident počas štvrtkového príhovoru opäť deklaroval pripravenosť Ruska začať mierové rokovania s Ukrajinou. Rokovania by však podľa jeho slov mali byť založené na predbežnej dohode, ktorú dosiahli ruskí a ukrajinskí vyjednávači v prvých týždňoch vojny na rokovaniach v Istanbule. Podľa Putina by sprostredkovateľmi mohli byť Čína, India a Brazília.        

Maďarsko 1. júla prevzalo rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, ktoré potrvá do konca roka. Orbán v priebehu nasledujúcich dní navštívil Ukrajinu, Rusko aj Čínu, pričom tieto cesty sám označil za "mierovú misiu".

Kritizovali ho za to predstavitelia EÚ aj viacerých členských štátov, pričom zdôrazňovali, že na túto "mierovú misiu" nemal mandát EÚ. Sám Orbán síce vyslovene netvrdil, že zastupuje EÚ, avšak Putin ho počas schôdzky predstavil novinárom ako premiéra štátu, ktorý práve predsedá EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

KDH vidí nebezpečenstvo v politike vládnej koalície nasmerovanej na štyri svetové strany

Naši vládni predstavitelia podľa Kresťanskodemokratického hnutia „v zahraničnej politike hovoria o politike mieru, ale budujú nové ťažisko ekonomiky v zbrojárskom priemysle“.

„Hovoria o podpore domácich podnikateľov, ale robia zo Slovenska montážnu dielňu pre automobilky, ktoré hlásia problémy," pokračuje hnutie v kritike.

Dodáva, že na rozdiel od KDH, ktoré nepodporilo v Európskom parlamente zákaz spaľovacích motorov, europoslanci za SMER (ale aj za Progresívne Slovensko) hlasovali za tento zákaz, napriek tomu, že aj v KDH, ako aj odborníci, poukazovali na problémy, ktoré to prinesie.

Neexistujúca dlhodobá hospodárska politika štátu a deformácia právneho štátu nezvyšuje podľa hnutia dôveryhodnosť Slovenska pre solídnych zahraničných investorov. ,,Svedčia o tom čísla. V prvom polroku 2024 schválila vláda zo štátnych peňazí podporu investícií v celkovej hodnote 562 miliónov eur," komentuje situáciu poslanec NRSR a ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

Z nich podľa neho takmer 97 percent smerovalo na podporu výroby automobilov alebo súčiastok do nich. "Je to veľký hazard, zvlášť keď vidíme, že v EÚ hapruje predaj elektromobilov. A veľké automobilky hlásia problémy s predajom, pričom Volkswagen dokonca uvažuje o zatváraní závodov a automobilka Volvo už tiež rieši orientáciu svojej výroby, ktorá mala byť pôvodne zameraná na elektromobily,“ konštatuje.

KDH ďalej upozorňuje, že EÚ už upúšťa od zákazu spaľovacích motorov a vidí tiež problém v dovoze lacnejších elektromobilov zo zahraničia. "Nebývalá podpora čínskym investorom, podávanie si kľučiek slovenských politikov pri návštevách Číny vyvolávajú obavy, či Slovensko neponúka ázijskej mocnosti príliš veľkorysé podmienky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnostné a ekonomické záujmy republiky, ako aj život našich občanov, " dodáva europoslankyňa Miriam Lexxmann.

„Kresťanskí demokrati súhlasia s tým, že Slovensko nutne potrebuje zahraničné investície, lebo tie sú z hľadiska obmedzenosti domácich zdrojov nevyhnutné na hospodársky rozvoj. ,Štatistiky OECD však ukazujú, že posledné roky Slovensko výrazne zaostáva za svojimi susedmi," uzatvára Hajko.

(mja)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajinská operácia v Kurskej oblasti prinútila Rusko k presunu tisícov vojakov

Ukrajinská vojenská operácia v ruskej Kurskej oblasti dosiahla úspech tým, že prinútila Rusko presunúť tam až 60-tisíc vojakov, čo uľahčilo obranu na iných frontoch.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre americkú televíziu NBC News.

„Jedným z cieľov kurskej operácie bolo stiahnutie ruských síl na ich vlastné územie. Momentálne môžem povedať, že tam presunuli okolo 60-tisíc vojakov,“ povedal Zelenskyj.

Dodal, že pred presunom čelili ukrajinské jednotky na niektorých frontoch situácii, kde Rusko malo výraznú prevahu, a to kvôli nedostatku západných zbraní. Situácia sa podľa neho zlepšila po presune ruských vojsk z juhovýchodnej fronty v Záporožskej a Chersonskej oblasti. Situácia na východe Ukrajiny avašak ostáva napätá. Ruské sily sa tam údajne približujú k mestu Pokrovsk a k susednému Torecku. 

Ruský prezident Vladimir Putin dnes tvrdil, že sa ruským jednotkám podarilo stabilizovať situáciu v Kurskej oblasti a začali vytláčať ukrajinské sily z ruského územia. Tvrdil, že presun veľkých ukrajinských síl do pohraničných oblastí oslabil ich pozície na Donbase, čo urýchlilo ruské útočné operácie.

Boje v Kurskej oblasti podľa všetkého pokračujú a sústreďujú sa na dôležité strategické body, zatiaľ čo ruské sily sa pokúšajú konsolidovať svoje pozície.

(mm)

Minúta  |  

Holandsko na budúci rok zvýši vojenské výdavky o viac než desať percent

Holandsko zvýši budúci rok svoje výdavky na obranu o viac než desať percent a investuje do nákupu tankov, stíhačiek, fregát a systémov protivzdušnej obrany. Holandská vláda to zdôvodňuje novými bezpečnostnými hrozbami.

Holandská vláda uviedla, že výdavky na obranu sa budúci rok zvýšia o 2,4 miliardy eur a celkový ročný rozpočet na ňu tak dosiahne približne 24 miliárd eur. „Nové hrozby si vyžadujú, aby sme konali. Bezohľadná invázia Ruska na Ukrajinu ukazuje, že útok na alianciu NATO už nie je nemysliteľný," uviedol holandský minister obrany Ruben Brekelmans.

Ďalšie hrozby pre národnú bezpečnosť Holandska predstavujú aj Čína, Irán, terorizmus či kybernetické útoky, uviedol Brekelmans.

„Sme napádaní každý deň. Naše digitálne systémy, univerzity, firmy, prístavy, elektrická sieť. Neustále nás špehujú a počet takýchto útokov rastie," povedal Brekelmans.

Po rokoch úsporného prístupu k vojenskému rozpočtu tak bude Holandsko po navýšení výdavkov prvýkrát na ceste k splneniu cieľa členských krajín NATO vynakladať na obranu dve percentá HDP. To umožní holandskej armáde prvýkrát za vyše desať rokov nakúpiť nové tanky. Nakúpi aj nové stíhačky F-35, fregaty, vrtuľníky, drony, systémy protivzdušnej obrany a muníciu.

Holandsko zvyšuje svoje výdavky na obranu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Okrem toho od začiatku invázie poskytuje pomoc aj Ukrajine a bolo jednou z prvých krajín, ktoré jej dodali stíhačky F-16.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.