Pri streľbe na hraničnom priechode medzi Izraelom okupovaným Predjordánskom a Jordánskym kráľovstvom zahynuli štyria ľudia vrátane útočníka. Vyhlásenie izraelskej armády citovali agentúry AFP a Reuters.
Incident sa odohral na hraničnom priechode Allenbyho most známom aj ako Hraničný priechod kráľa Husseina. Ide o jediný medzinárodný hraničný priechod, ktorý Palestínčanom žijúcim v Predjordánsku umožňuje opustiť územie bez toho, aby prešli územím Izraela.
Útočník dorazil na miesto v nákladnom aute z Jordánska, vystúpil z neho a spustil paľbu na bezpečnostné zložky strážiace priechod, uviedli Obranné sily Izraela (IDF).
Zastrelil troch civilistov a následne bol eliminovaný. IDF neskôr doplnili, že usmrtené osoby pracovali pre bezpečnostnú službu a neboli súčasťou armády ani polície. Priechod spolu s izraelskou armádou strážia aj súkromné bezpečnostné služby.
Jordánske úrady priechod uzavreli a začali incident vyšetrovať, uviedol pre Reuters nemenovaný jordánsky predstaviteľ.
Napätie v Predjordánsku zvanom aj Západný breh Jordánu sa vystupňovalo po útoku militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra minulého roku. V dôsledku útokov prišlo od októbra o život najmenej 662 Palestínčanov na tomto okupovanom území, uvádza palestínske ministerstvo zdravotníctva.
Izraelské úrady uvádzajú, že za rovnaký čas pri palestínskych útokoch zahynulo najmenej 23 Izraelčanov.
Prezident Peter Pellegrini čoskoro prijme predsedov koaličných strán. Uviedol to v relácii STVR O 5 minút 12. Dodal, že potom by sa chcel stretnúť aj s lídrami opozičných strán.
Na margo balíka zákonov známeho ako Lex atentát a jeho avizovaného pokračovania sa Pellegrini vyjadril, že si nie je istý, či upokoja situáciu v spoločnosti. Podotkol, že možno môžu dať určitý rámec protestom, ako a za akých okolností majú prebiehať.
Zdôraznil však, že nikdy nebude spochybňovať právo občana na protest. Na upokojenie spoločnosti je podľa neho najlepším receptom prestať sa venovať pseudokauzám a zástupným problémom, a riešiť problémy ľudí.
Stabilita koalície
Jeseň a obdobie najbližšej schôdze Národnej rady by mohli podľa prezidenta ukázať stabilitu vládnej koalície v tom, či má väčšinu na to, aby jej prechádzali zákony. Myslí si to prezident Peter Pellegrini. V súvislosti s diskusiami o poste predsedu parlamentu prezidenta mrzí, aby niekto postavil vlastnú túžbu po určitej pozícii nad stabilitu krajiny.
Pellegrini pripomenul, že zatiaľ všetky zákony vládnej koalícii v parlamente prešli. "Možno lakmusovým papierikom bude terajšia jeseň, schôdza, ktorá sa začína budúci týždeň, keď sa uvidí, aká pevná je alebo nie je vládna koalícia, či má väčšinu na to, aby zákony prechádzali. Ak niekto predkladá v rozpore s koaličnou zmluvou do parlamentu zákony, musí si to riešiť koalícia," dodal.
"Veľmi ma mrzí, že často osobné ambície spôsobujú také obrovské napätie," povedal prezident v reakcii na debaty o poste šéfa Národnej rady. "Že chuť na nejakú konkrétnu funkciu sa postaví nad stabilitu krajiny, že sa osobná ambícia mať nejakú stoličku povýši nad to, že treba riešiť reálne problémy, alebo že to dokonca môže ohroziť stabilitu vládnej koalície. Pre mňa je to nemysliteľné," vyhlásil prezident s tým, že ľudia dali vláde dôveru, aby napĺňala programové vyhlásenie.
Pellegrini bol pred zvolením za prezidenta predsedom Národnej rady, od jeho zvolenia na jar tohto roka je daná pozícia neobsadená. Podľa koaličnej zmluvy prináleží tento post strane Hlas, no dlhodobo oň prejavuje záujem predseda najmenšej koaličnej strany SNS Andrej Danko. Parlament zatiaľ vedie jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).
Dá sa to zladiť
Memorandum o zahraničnopolitickej orientácii opísal prezident ako „dobrý signál“ spolupráce medzi troma najvyššími ústavnými činiteľmi. Na otázku, či sa ukotvenie v EÚ a NATO nevylučuje s vyhlásením o suverenite v národno-štátnych otázkach, odpovedal, že je možné to zladiť.
„Keď španielsky premiér niečo navrhne celoplošne v Európskej únii, my máme, samozrejme, právo sa k tomu vyjadriť. Môžeme povedať, že Španielsko je na opačnom konci Európy, je v iných klimatických podmienkach, a ak chce niečo presadiť, čo by poškodilo záujmy Slovenska, my sa musíme ozvať,“ opísal teoretickú situáciu prezident.
Odsudzuje bombové útoky na školách
Prezident Peter Pellegrini v STVR reagoval aj na opakované bombové hrozby na slovenských školách, „a nielen na školách, ale už aj v našich kostoloch, našich cirkevných ustanovizniach“. Tieto e-maily rezolútne odsúdil.
„Digitálny svet, ktorý vám umožňuje skrývať sa, a cez polovicu sveta poslať bombovú hrozbu, myslím si, že umožňuje takýmto ľuďom – poviem to tak ľudsky – terorizovať naše školy, prípadne nášho ministra,“ vysvetlil prezident.
Susko len využil svoju právomoc
Podanie dovolania v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) bol podľa prezidenta krok, ktorý vzbudil veľké vášne. Minister Susko, ktorý dovolanie podal, podľa prezidenta len využil svoju právomoc, ktorá mu zo zákona prislúcha. "Ale ja si veľmi želám, aby Najvyšší súd rozhodol čo najskôr," povedal Pellegrini s tým, že vtedy sa ukáže pravda a všetci budú musieť rozhodnutie súdu rešpektovať.
Najvyšší súd rozhodne o legálnom postupe ministra, no podľa Pellegriniho nemôže v demokratickej spoločnosti o vine alebo nevine rozhodovať politik a už vôbec nie minister. "Musí to byť vždy rozhodnutie súdov," dodal.
Prezident Peter Pellegrini (vľavo) a moderátor Alfonz Šuran. Reprofoto: STVR
Návrh poslanca Tibora Gašpara (Smer), ktorý predstavil ako Lex atentát 2, Pellegrini nepovažuje za obmedzovanie ústavného práva na „demokratické demonštrácie“. „Vždy budem uznávať právo občanov na vyjadrenie svojho názoru, ale zároveň budem vyzývať na to, aby neporušovali zákon, neohrozovali zdravie a dodržiavali nejakú mieru slušnosti. Aj v demokratických krajinách majú protesty nejaký svoj rámec,“ pripomenul.
Kauza Pegasus
Hlava štátu odmieta zastrašovanie verejnosti v súvislosti s ohrozovaním ich súkromia zo strany tajnej služby. Obavy z možného obstarania sledovacieho systému Pegasus nepovažuje za relevantnú kauzu.
"To, či ho máme, alebo nie, je utajovaná skutočnosť. Tajná služba nemôže povedať Slovákom, ako to je," povedal o sledovacom systéme. Ľudia sa podľa neho nemusia obávať, že sa im bude Slovenská informačná služba "hrabať v mobiloch".
Žiadna tragédia v kultúre
Prezident sa vrátil aj k odvolávaniu šéfov významných kultúrnych ustanovizní.
„Musel som veľmi zvažovať, kedy je ten moment, keď má prezident zasiahnuť do personálnych rozhodnutí ministra," vyjadril sa na margo situácie v rezorte kultúry po tom, ako ministerka Martina Šimkovičová (nom. SNS) odvolala riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) Mateja Drličku i riaditeľku Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandru Kusú. Nemyslí si, že je úlohou hlavy štátu komentovať personálne rozhodnutia ministrov.
Odvolaný riaditeľ SND je podľa jeho slov len jedným z riaditeľov kultúrnych inštitúcií, podotkol, že Drlička podľa neho už dlhšie vedel, že nemá dôveru ministerky. Pellegrini zdôraznil, že chápe rozhorčenie určitej časti spoločnosti. Pripomenul však, že podobné protesty nezaznamenal vtedy, keď Drlička prišiel o funkciu v dôsledku svojich výrokov o politikoch v časoch, keď bola ministerkou Natália Milanová (hnutie Slovensko).
Podľa jeho slov napríklad bývalý riaditeľ SND Matej Drlička „už niekoľko týždňov vedel, že stratil dôveru pani ministerky“ Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). „Nepreberal si poštu, bol na PN, nakoniec sa k nemu tá pošta dostala, a už nebol PN, už bol na protestoch,“ pripomenul Pellegrini s tým, že sa treba pozerať na obe strany konfliktu v kultúre.
„Nemyslím si, že sa na Slovensku udiala obrovská tragédia, keď už pán Drlička nie je riaditeľom SND. Nikto nie je prikovaný k stoličke," myslí si prezident. Je toho názoru, že napätie v kultúrnej obci sa zbytočne udržiava.
Konsolidácia by nemala siahnuť na životnú úroveň občanov
Konsolidácia bude musieť byť rázna, no nemala by siahnuť na životnú úroveň a štandard obyvateľov, povedal Pellegrini s dôvetkom, že vláda by mala hľadať skôr dlhodobejšie riešenia.
"Očakávam, že konsolidácia bude robená tak, aby sa zdroje hľadali tam, kde reálne sú a aby sme nepostihli bežného človeka, ktorý má nejaký hendikep alebo je samoživiteľ, rodiny s jedným rodičom alebo seniorov, ktorí sú pod pásmom chudoby. Dúfam, že vláde sa podarí nájsť mix opatrení, ktoré výrazne nezasiahnu životnú úroveň občanov," uviedol Pellegrini.
Dodal, že je možné nájsť spôsob, ktorý by zabezpečil čo najmenší vplyv na sociálny status občanov. Pokiaľ vláda siahne na kvalitu životnej úrovne, mala by podľa neho nájsť kompenzačné opatrenia pre tých, u ktorých môže byť zásah najvýraznejší.
"To znamená, že ak prijme opatrenie, ktoré sa dotkne celej vrstvy spoločnosti, ale dve tretiny sa s tým vedia relatívne ľahko vyrovnať, je dôležité, aby našla možnosti kompenzácie pre tretinu spoločnosti, ktorá by mohla trpieť viac. Všetko toto sa dá nájsť," objasnil prezident s tým, že by preferoval, ak by to nebolo 45 alebo 50 rôznych opatrení, ktoré prinesú ďalšiu legislatívnu smršť. "Bolo by fajn, keby vláda našla dlhodobejšie riešenia, ktoré prinesú jednorazovo väčší objem peňazí," uzavrel Pellegrini.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo dobytie ďalšej obce, dediny Novohrodivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Armáda sa tak dostala do vzdialenosti približne 20 kilometrov od dopravného uzla Pokrovsk.
Pokrovsk leží na križovatke kľúčovej cesty, ktorá zásobuje ukrajinské jednotky a mestá na celom východnom fronte a dlhodobo je cieľom ruskej armády, pripomenuli agentúry Reuters a AFP.
Ruské sily sa už niekoľko mesiacov približujú k Pokrovsku, ktoré malo pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu viac ako 14-tisíc obyvateľov, a počas leta obsadili niekoľko malých dedín, aby sa dostali na okraj mesta.
Napriek tomu, že ukrajinské ozbrojené sily 6. augusta vtrhli do ruskej Kurskej oblasti, Moskva naďalej získava v Doneckej oblasti nové pozície, píše AFP. Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že jeho hlavným cieľom na Ukrajine je po 30 mesiacoch bojov obsadiť východnú časť Donbasu, kam patrí aj Donecká oblasť, a tvrdil, že ukrajinská protiofenzíva v Kurskej oblasti mu to uľahčila.
Strana Hlas podporí otvorenie schôdze, na ktorej chce Smer-SD a SNS odvolávať opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku (PS). Koalícia tvrdí, že organizovaním protestov zakrýval tému poberania štátnych dotácií svojimi rodinnými príslušníkmi.
V diskusnej relácii V politike na TA3 to vyhlásil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady SR Mária Kolíková (SaS) v relácii uviedla, že protesty iniciovala SaS a so Šimečkovcami nesúviseli.
"Náš koaličný partner, pokiaľ mám správne informácie, povedal, že podporí otvorenie schôdze, a potom podľa vývoja samotnej diskusie sa rozhodne, ako zahlasuje," vyhlásil Susko s tým, že sa aktuálne nedá povedať, ako budú poslanci Hlasu hlasovať.
Kolíková pripomenula podozrenia, že návrh na odvolanie Šimečku mal písať riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar. "Nebýva zvykom, aby koalícia takto kádrovala predstaviteľov opozície na základe vymyslených dôvodov. Toto sa stáva skutočnosťou a je to iba ukážka toho, ako si vládna koalícia predstavuje demokraciu," vyhlásila Kolíková.
Vyplýva to z analýzy parkovacej aplikácie EasyPark. Celkovo Slováci počas leta prostredníctvom spomínanej aplikácie zaparkovali na viac ako 50 570 miestach v celej Európe.
Hlavnou dovolenkovou destináciou tohto leta bola Česká republika, kde vodiči počas leta zaparkovali takmer 14 300-krát. Druhou najčastejšou destináciou bolo Taliansko (10 700) nasledované Rakúskom (6 200).
„Slovenskí vodiči čoraz častejšie využívajú na dovolenku v iných krajinách vlastné auto alebo mobilnú aplikáciu. Hlavným dôvodom nárastu dát je pohodlie, keď aplikácia komunikuje s vodičom v jeho rodnom jazyku. To dáva používateľom pocit istoty pri šoférovaní a parkovaní,“ povedal Patrik Piščák, riaditeľ EasyPark pre slovenský a český trh.
Medzi mestá, ktoré slovenskí vodiči najčastejšie navštevovali, patrili podľa analýzy Trapani na Sicílii, Viedeň a Budapešť. Najvzdialenejším mestom bol Reykjavík na Islande, vzdialený od Bratislavy viac ako 2 900 kilometrov. Najbližšou vybranou dovolenkovou destináciou bola Viedeň v Rakúsku.
Čo sa týka slovenských miest a turistov prichádzajúcich zo zahraničia počas letných mesiacov, EasyPark zaznamenal 21 260 zastávok. Najčastejšími návštevníkmi boli turisti z ČR (5 517 zastávok) a Rakúska (3 673), nasledovali Taliani, Nemci a Slovinci.
Skupina EasyPark vlastní a vyvíja aplikácie EasyPark, Parkmobile, RingGo a Park-line a pôsobí vo vyše 4-tisíc mestách vo viac ako 20 krajinách.
Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová vyhlásila voľbu člena súdnej rady sudcami v stredoslovenskom volebnom obvode na 6. novembra. Urobila tak z dôvodu zániku funkcie člena Jána Gandžalu. Kancelária súdnej rady o tom informovala na svojom webe.
„Oprávnení navrhovatelia doručia predsedníčke Súdnej rady Slovenskej republiky návrhy kandidátov na člena Súdnej rady Slovenskej republiky v lehote do 1. októbra 2024 do 15.00 h. Na neskôr doručené návrhy sa neprihliada,“ spresnila kancelária.
Súdna rada SR má 18 členov, ale v súčasnosti zasadá v neúplnom zložení. Doposiaľ v nej chýbajú dvaja členovia volení Národnou radou SR. Gandžala patril medzi členov volených sudcami. Členom Súdnej rady bol od 30. novembra 2021.
Okrem návrhov zákonov by mal parlament rokovať aj o opozičných návrhoch na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).
Poslanci Národnej rady SR sa v utorok 10. septembra po letnej prestávke vrátia do lavíc. Popoludní sa začne 19. schôdza, na jej programe je vyše 120 bodov.
Parlament bude riešiť vládny návrh, ktorým by sa mal pre policajtov za určitých podmienok zaviesť jednorazový dočasný stabilizačný príspevok, a tiež dočasný náborový príspevok vo výške 5-tisíc eur. Poslanci by mali návrh prebrať v skrátenom legislatívnom konaní.
Na programe majú aj balík školských zákonov. Schváliť by mali napríklad financovanie materských škôl zo štátneho rozpočtu. Nový zákon o vzdelávaní dospelých má nahradiť zákon o celoživotnom vzdelávaní.
Poslanci by sa mali zaoberať tiež zákonmi z dielne ministerstva financií. Definitívne by mali rozhodnúť o novej dani zo sladených nealkoholických nápojov, ale aj o rozšírení a zvyšovaní spotrebnej dane z tabakových výrobkov či o legislatívnej zmene, na základe ktorej majú byť lepšie regulované služby spojené s kryptoaktívami.
V prvom čítaní má zase minister financií napríklad návrh, podľa ktorého by mohli ich vlastníci na schôdzi vlastníkov hlasovať aj elektronicky.
Viacero návrhov predkladá aj minister práce Erik Tomáš (Hlas). Novelou zákona o minimálnej mzde sa má zvýšiť minimálny plat na Slovensku na úroveň 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.
Novela zákona o sociálnych službách má priniesť zmenu výšky príspevku pre zdravotne znevýhodnené deti aj systému odľahčovacej služby. Zlepšiť sa má tiež dostupnosť sociálnych zariadení pre osoby, ktoré sú odkázané na poskytovanie starostlivosti. Tieto návrhy sú zatiaľ v prvom čítaní.
Rovnako sa majú poslanci začať zaoberať v prvom čítaní návrhmi z dielne ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nom. SNS). Novelou zákona o podpore cestovného ruchu sa má medzi nástroje podpory turizmu na Slovensku zaradiť nový príspevok, zároveň sa zruší doterajšie poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
Udržateľnosť cestovného ruchu a jeho infraštruktúry na Slovensku má zase od budúceho roka podporovať verejnoprávny fond, ktorý má vzniknúť na základe nového zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu. Disponovať má sumou minimálne 20 miliónov eur ročne.
Na schôdzi má parlament riešiť viacero poslaneckých návrhov z dielne koalície i opozície. V druhom čítaní je návrh Hlasu týkajúci sa zmien v Horskej záchrannej službe. SNS predložila napríklad novelu školského zákona. Má zabezpečiť, aby bol vzdelávací proces v súlade so zásadami, ktoré odrážajú kultúrne a etické hodnoty slovenskej spoločnosti. Zaviesť chce pojem „netradičná sexuálna orientácia“.
Smer má v parlamente okrem iných poslanecký návrh, ktorý upravuje podmienky predčasného odchodného a výsluhového dôchodku prokurátorov. Podľa neho by naň mohol získať nárok aj generálny prokurátor po štyroch rokoch funkčného obdobia.
Opozičné strany predložili viacero noviel, ktoré majú meniť trestné kódexy. SaS, PS i hnutie Slovensko rieši zmeny pri hraniciach výšky škôd či hranicu a výšku pokuty za priestupky, napríklad priestupky proti majetku.
SaS a KDH tiež podali návrhy, ktoré upravujú podmienky v súvislosti s možnosťou ministra spravodlivosti podať dovolanie v prípade právoplatne odsúdenej osoby.
Poslanci by sa mali dostať aj k opozičným návrhom na odvolanie Šimkovičovej a Suska. V auguste nebol parlament pri rokovaní o témach uznášaniaschopný. Na programe schôdze sú aj výročné správy viacerých inštitúcií, ktoré Národná rada nestihla prebrať pred letom.
Kurská operácia Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU) ohromila spojencov Kyjeva a narušila doktrínu Kremľa o tom, že „bude brániť každý kúsok svojho územia“. Vyvoláva však aj obavy, píše agentúra Bloomberg.
Od prekročenia hranice v ruskej prihraničnej oblasti 6. augusta obsadili údajne ZSU takmer 1 300 štvorcových kilometrov územia. Riaditeľ Programu medzinárodnej bezpečnosti Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS) Seth Jones však uviedol, že zatiaľ nevidel dôkazy o budovaní opevnení na ruskom území.
„V skutočnosti sa nepripravujú na rozsiahlu, dlhodobú obranu,“ povedal pre Bloomberg s tým, že by mohlo ísť o súčasť kalkulácie Kyjeva, ktorý si chce nechať možnosť rýchleho ústupu, ale zároveň si nechať otvorenú cestu pokračovať v postupe a zaberaní ďalších území.
Vzhľadom na to, že ruská armáda pokračuje vo vlastnej ofenzíve na východnom fronte – najmä v Doneckej oblasti – niektorí európski predstavitelia majú obavy, že náklady na túto operáciu budú privysoké na udržanie územia v Kurskej oblasti.
Obávajú sa tiež možného scenára, že Moskva spustí masívnu protiofenzívu a Kyjev bude nútený vzdať sa územia na severovýchode. Pre Bloomberg sa vyjadrili pod podmienkou anonymity.
Na druhej strane tento vpád narušil vnímanie Ruska ako večne víťaznej strany a podporil argument Kyjeva, že vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina o „červených čiarach“ sú len prázdne frázy, píše Bloomberg.
„Putin prelial toľko krvi, že jeho ‚červené línie‘ už nemajú význam,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spojeneckým predstaviteľom na piatkovom stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny (Ramsteinský formát) v Nemecku.
Zopakoval tiež výzvy, aby mu bolo povolené používať západné zbrane dlhého doletu na zasahovanie cieľov vo vnútri Ruska, „aby bolo Rusko motivované usilovať sa o mier“.
Povedal, že Kyjev by mohol použiť zabraté územie ako vyjednávaciu páku pri potenciálnych mierových rokovaniach. Keďže však Moskva nedáva najavo, že je pripravená vážne rokovať, niektorí spojenci sa obávajú, že Ukrajina ho nemusí udržať dostatočne dlho na to, aby poskytlo výhodu v akomkoľvek diplomatickom úsilí.
„Agresívna armáda Kremľa je teraz v defenzíve na svojom vlastnom území,“ povedal po boku Zelenského minister obrany USA Lloyd Austin.
Tajfún Jagi, ktorý vyčíňa v juhovýchodnej Ázii, v nedeľu zoslabol na tropickú cyklónu po tom, ako na severe Vietnamu, v častiach Číny a na Filipínach napáchal rozsiahle škody, vyvrátil tisíce stromov a vyžiadal si desiatky obetí.
Upozornenie na zoslabnutie vydal v nedeľu vietnamský meteorologický ústav. Varoval však pred naďalej trvajúcim nebezpečenstvom záplav a zosuvov pôdy, zatiaľ čo sa cyklóna presúvala na západ.
Jagi je dosiaľ najsilnejšia búrka, ktorá tento rok zasiahla Áziu a najsilnejšia búrka za niekoľko desiatok rokov, ktorá zasiahla Vietnam, konštatovala agentúra Reuters.
V sobotu zasiahol Vietnam a na severe krajiny vyvrátil tisíce stromov. Podľa štátnych médií dosiaľ zahynuli traja ľudia. Tajfún sa v piatok prehnal cez čínsku provinciu Chaj-nan, kde po jeho vyčíňaní hlásili dve obete na životoch a 92 zranených.
Začiatkom tohto týždňa Jagi na severných Filipínach pripravil o život 16 ľudí, následne zdvojnásobil svoju silu a v piatok dorazil do mesta Wen-čchang na ostrove Chaj-nan. Na severe Vietnamu v sobotu dosahoval vietor rýchlosť viac ako 149 kilometrov za hodinu.
Bojovník práporu Aidar Stanislav „Osman“ Buniatov, tvrdí, že tristo ukrajinských obrancov uviazlo v obkľúčení v Doneckej oblasti.
„Medzi Lisovkou a Želanoj Pervoje je situácia mimoriadne zlá. Časť našich chlapcov sa dostala do obkľúčenia, dúfam, že ich nejako vytiahnu, lebo je ich veľa – tristo,“ uviedol autor kanálu na Telegrame s názvom „Hovorí snajper“.
Podľa Osmanových slov je medzi obrancami veľa zranených, no oficiálne potvrdenie jeho informácií neexistuje, píše ukrajinská spravodajská agentúra Unian.
Projekt DeepState však informoval, že ruská armáda postúpila neďaleko miesta údajného obkľúčenia – obsadila malú osadu Neveľske a pohla sa smerom ku Krasnohorivke v Doneckej oblasti.
Počas názornej ukážky v knižnici v meste Tønder neďaleko dánsko-nemeckej štátnej hranice vybuchla sklenená banka.
Bližšie podrobnosti o vybuchnutom materiály na vzdelávacej akcii o chémii na juhu Dánska známe nie sú. Štyria ľudia utrpeli zranenia, uviedla v sobotu polícia.
Najvážnejšie zranenia utrpel 22-ročný muž, ktorý s názornou ukážkou pomáhal. Bol hospitalizovaný spolu s dvomi ľahšie zranenými deťmi. Zranenia tretieho dieťaťa si hospitalizáciu nevyžiadali.
Akcie sa zúčastnilo približne 40 ľudí. Bola prezentovaná ako akcia pre rodiny s deťmi, kde môžu spoznať možnosti chémie. Podľa polície na mieste neunikli žiadne nebezpečné látky, na mieste bola dostupná psychologická pomoc.
Riaditelia tajných služieb tvrdia, že v súčasnosti sa ich úrady snažia narušiť sabotážnu kampaň Ruska v Európe.
Vo vôbec prvom spoločnom článku zverejnenom v denníku Financial Times napísal riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns a šéf britskej spravodajskej služby MI6 Richard Moore, že ich krajiny spoločne stoja proti "asertívnemu Rusku a agresívnej vojne (ruského prezidenta Vladimira) Putina na Ukrajine".
Medzinárodný svetový poriadok je podľa nich ohrozený spôsobom nevídaným od čias studenej vojny.
Predvídali sme, že vojna na Ukrajine sa blíži a boli sme schopní varovať medzinárodné spoločenstvo, aby sme sa všetci mohli spojiť na obranu Ruskom napadnutej krajiny, uviedli riaditelia tajných služieb.
"Putinovi sa nepodarí zničiť suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Konanie Ruska je hrubým porušením Charty OSN a globálnych noriem," zdôraznili. Konflikt na Ukrajine podľa nich ukázal, že technológia nasadená spolu mimoriadnou odvahou a tradičnými zbraňami môže zmeniť priebeh vojny.
Riaditelia tajných služieb tvrdia, že v súčasnosti sa ich úrady spoločne snažia "narušiť bezohľadnú sabotážnu kampaň" Ruska v Európe a prekaziť jeho "cynické využívanie technológií na šírenie lží a dezinformácií s cieľom vraziť medzi nás kliny".
Pre CIA a MI6 je vzostup Číny hlavnou spravodajskou a geopolitickou výzvou 21. storočia, napísali Burns a Moore s tým, že pre tento účel zmenili aj organizáciu ich služieb. Prioritou ich partnerstva zostáva boj proti terorizmu a opätovnej hrozbe zo strany organizácie Islamský štát. Zameriavajú sa aj na zníženie eskalácie vo vojne medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.
"Niet pochýb o tom, že medzinárodný svetový poriadok - vyvážený systém, ktorý viedol k relatívnemu mieru a stabilite a priniesol rastúcu životnú úroveň, príležitosti a prosperitu - je ohrozený spôsobom, aký sme nezažili od studenej vojny. Úspešný boj proti tomuto riziku je však základom nášho osobitného vzťahu," uviedli na záver spoločného článku.
V sobotu večer vyšli do ulíc Tel Avivu státisíce ľudí, ktorí požadovali, aby vláda uzavrela dohodu o prímerí s militantnou skupinou Hamas a zabezpečila tak prepustenie zajatcov unesených vlani 7. októbra.
Organizátori protestov odhadli, že sa na hlavnom zhromaždení v Tel Avive, ktoré zorganizovalo Fórum rodín rukojemníkov, zúčastnilo 500-tisíc ľudí. Tento odhad podľa nich potvrdila aj polícia.
Ak je to pravda, zhromaždenie v Tel Avive by znamenalo najväčšiu demonštráciu v histórii Izraela, píše izraelský spravodajský portál Times of Israel. Polícia oznámila, že na zhromaždení v Tel Avive zadržala päť demonštrantov, no veľkosť davu nekomentovala.
Right now in Tel Aviv: hundreds of thousands of people supporting the families of the hostages and demanding a deal now. Enough, for God’s sake. Enough.
Ďalších 250-tisíc ľudí podľa organizátorov demonštrovalo v iných oblastiach krajiny – súbežné protesty sa konali v mestách a na hlavných križovatkách po celej krajine.
Masový protest zavŕšil týždeň, počas ktorého sa konali veľké nočné demonštrácie, ktoré odštartovalo nájdenie tiel šiestich izraelských rukojemníkov v tuneli v meste Rafah na juhu Pásma Gazy, pripomenul portál. Militanti ich podľa izraelskej armády zabili krátko predtým, ako ich izraelskí vojaci objavili.
Incident vyvolal nové odsúdenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za jej neschopnosť uzavrieť dohodu, ktorá by oslobodila desiatky ďalších rukojemníkov, ktorí zostávajú v Gaze.
Nemecký komisár pre migráciu Joachim Stamp navrhol využiť Rwandu ako tretiu krajinu pre migrantov. Deje sa tak v súvislosti s rastúcim tlakom na koaličnú vládu, aby obmedzila a odradila žiadateľov o azyl od vstupu do EÚ, píše britský Telegraph.
Stamp naznačil, že by to mohlo byť súčasťou širšieho kroku Únie, aby sa využili existujúce azylové zariadenia v Rwande, ktoré boli pôvodne určené pre program britského expremiéra Rishiho Sunaka na deportáciu nelegálnych migrantov do tejto východoafrickej krajiny.
Predseda vlády Spojeného kráľovstva Keir Starmer toto opatrenie zrušil po júlovom víťazstve vo voľbách, pričom ušetrené peniaze sa presunuli na vytvorenie nového veliteľstva pre bezpečnosť hraníc, ktoré má rozbíjať gangy pašerákov ľudí pomocou právomocí v štýle boja proti terorizmu.
Spojené kráľovstvo už vynaložilo najmenej 318 miliónov libier na zaplatenie azylových zariadení a podporu hospodárskeho rozvoja v Rwande, ktoré sa podľa dohody so Spojeným kráľovstvom nemôžu vrátiť.
Azylové konanie v Rwande by podľa návrhu Stampa prebiehalo pod dohľadom OSN. „V súčasnosti nemáme žiadnu tretiu krajinu, ktorá by sa prihlásila, s výnimkou Rwandy,“ povedal v podcaste, ktorý vo štvrtok zverejnila spoločnosť Table Media.
Stamp, člen nemeckej strany FDP, uviedol, že tento model by sa osobitne zameral na utečencov prekračujúcich východné hranice EÚ. „Môj návrh by bol, aby sme sa zamerali na túto skupinu. Je to približne 10-tisíc ľudí ročne,“ povedal a odmietol širšie návrhy konzervatívnej opozície, aby sa takýto model uplatňoval na všetkých utečencov.
Členovia opozičnej CDU navštívili Rwandu pred deviatimi mesiacmi v rámci svojej novej politiky "zadržiavania" migrantov na mori v tretích krajinách. Poprední predstavitelia strany tvrdili, že tieto plány odradia migrantov od pokusov o prekročenie Stredozemného mora, a argumentovali, že štáty ako Rwanda budú ochotné uzavrieť dohody.
Vysoký predstaviteľ Rwandy pre denník uviedol, že krajina by bola otvorená diskusii s Nemeckom o dohode v oblasti azylu: „Rwanda sa verejne vyjadrila, že rada bude v tejto veci spolupracovať s kýmkoľvek, kto bude zdieľať jej túžbu nájsť dlhodobé riešenie migračnej otázky.“
Nemecký krok však vyvolal odpor zo strany vysokopostavených poslancov za stranu konzervatívcov ktorí sa počas pôsobenia vo vláde podieľali na rwandskom programe.
„Prvým krokom labouristov vo vláde bolo zrušenie plánu pre Rwandu. Teraz chce Nemecko využívať zariadenia, ktoré sme vybudovali. Jediní ľudia, ktorí profitujú z bezohľadnej imigračnej politiky labouristov, sú pašeráci ľudí a EÚ,“ povedal poslanec Dolnej snemovne britského parlamentu James Cleverly.
Suella Bravermanová, bývalá ministerka vnútra, povedala: „Rozhodnutie Nemecka prijať program konzervatívcov pre Rwandu je ďalším dôkazom podpory v rámci EÚ pre potrebu zmysluplného odstrašenia.
„To, že Starmer od plánu upustil, spôsobuje, že Spojené kráľovstvo vyzerá ako mäkký dotyk pre nelegálnych migrantov, robí z nás teraz odľahlú krajinu v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ, ktoré zápasia s migračnou krízou, a je to mrhanie životne dôležitou prácou, ktorá sa vykonala, aby sa tento program spustil. Je to veľká chyba, ktorú bude Starmer ľutovať.“
Venezuelská vláda umožnila odísť opozičnému prezidentskému kandidátovi Edmundovi Gonzálezovi Urrutiovi a požiadať o azyl v Španielsku v snahe prispieť k upokojeniu politickej situácie v krajine.
Venezuelský opozičný prezidentský kandidát Edmundo González Urrutia, na ktorého bol v jeho vlasti vydaný zatykač, odišiel z krajiny a smeruje do Španielska, kde požiadal o politický azyl. Jeho odlet z Venezuely v noci na nedeľu potvrdil šéf španielskej diplomacie José Manuel Albares.
Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodriguezová vo svojom príspevku na Instagrame uviedla, že González Urrutia, ktorého od sporných prezidentských volieb z konca júla nikto nevidel, sa v uplynulých dňoch "dobrovoľne" uchýlil na španielskom veľvyslanectve v Caracase. Venezuelská vláda mu podľa nej umožnila odísť a požiadať o azyl v snahe prispieť k upokojeniu politickej situácie vo Venezuele.
Opozícia sa bezprostredne k tomuto prekvapivému kroku nevyjadrila. Španielsky minister na sociálnej sieti X spresnil, že González Urrutia na vlastnú žiadosť letí do Španielska lietadlom španielskych vzdušných síl. Španielska vláda je podľa neho odhodlaná "podporovať politické práva a osobnú integritu všetkých Venezuelčanov".
Venezuela sa momentálne zmieta v politickej kríze. Úrady naklonené vláde vyhlásili za víťaza prezidentských volieb súčasnú hlavu štátu Nicolása Madura. Opozícia voľby považuje za zmanipulované a tvrdí, že má dôkazy o tom, že s pohodlným náskokom vyhral jej kandidát, Edmundo González Urrutia.
Viaceré krajiny vrátane Spojených štátov, Európskej únie aj štátov Latinskej Ameriky odmietli uznať Maduro za víťaza bez toho, aby Venezuela poskytla podrobné výsledky hlasovania.
Venezuelský súd po júlových voľbách vydal na Gonzáleza Urritiu zatykač, pretože trvá na tom, že je právoplatným víťazom volieb. Pred odchodom z krajiny sa mesiac skrýval a trikrát po sebe ignoroval predvolanie na prokuratúru.
González Urrutia je bývalý diplomat, ktorý na poslednú chvíľu nahradil ako opozičný volebný kandidát Maríu Corinu Machadovú. Tej úrady znemožnili kandidovať pre obvinenia, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za vykonštruované, uvádza AFP.
Proti oficiálnym výsledkom v krajine vypukli protesty, pri ktorých podľa oficiálnych údajov zahynulo 27 civilistov. Ďalších približne 200 ľudí sa zranilo a vyše 2400 ľudí úrady zadržali.
Očakáva sa, že čadský prezident Mahamat Idriss Déby Itno, ktorý v sobotu večer pricestoval do Maďarska, bude s premiérom Viktorom Orbánom rokovať o bezpečnostnej dohode.
Hovorca maďarského premiéra Zoltán Kovács na sociálnej sieti X zverejnil zábery z príchodu Débyho Itna na letisko v Budapešti. Do Maďarska ho pozval Orbán, ktorý mu ešte v máji zablahoželal k volebnému víťazstvu. Čadský prezident sa tento týždeň zúčastnil na africko-čínskom fóre v Pekingu.
Vzťahy medzi Maďarskom a Čadom sa v uplynulom roku rozvíjali rýchlo. Budapešť otvorila v čadskom hlavnom meste N'Djamena humanitárne a rozvojové centrum aj svoju diplomatickú misiu. Obe krajiny tiež medzi sebou uzavreli dohody o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva a vzdelávania.
Ešte na jeseň minulého roka avizovala maďarská vláda zámer vyslať nezávislú vojenskú misiu s 200 vojakmi do Čadu, aby tam cvičili miestne jednotky a pomáhali bojovať proti terorizmu. Čad sa nachádza v regióne Sahel na južnom okraji Sahary, kde pravidelne útočia džihádisti. Misia má trvať do 31. decembra 2025.
Budapešť, ktorá prechováva úzke vzťahy s Kremľom, popiera, že by "zastupovala ruské alebo iné zahraničné záujmy v Saheli". Rusko má podľa AFP silné zastúpenie v krajinách hraničiacich s Čadom, ako je Stredoafrická republika a Líbya, vrátane bojovníkov z ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny.
Útočník v sobotu večer spustil paľbu na vozidlá idúce po diaľnici v americkom štáte Kentucky a postrelil najmenej štyri osoby.
K streľbe došlo pred 18.00 h miestneho času (00.00 h SELČ) na medzištátnej diaľnici 75, približne deväť kilometrov severne od mesta London, kde "boli postrelení štyria až šiesti ľudia", uviedol hovorca štátnej polície v Kentucky. Streľba údajne vychádzala z lesnatej oblasti alebo nadjazdu.
Podozrivý je momentálne na úteku a bezpečnostné zložky po ňom intenzívne pátrajú.
Starosta mesta Randall Weddle objasnil, že sedem ľudí utrpelo zranenia, no nie všetci z nich v dôsledku streľby. Niektorí sa podľa neho zranili pri dopravnej nehode. Nateraz nie sú známe žiadne obete na životoch.
V súvislosti so streľbou bol po troch hodinách identifikovaný 32-ročný muž bielej pleti Joseph A. Couch. Úrady ho považujú za ozbrojeného a nebezpečného a naďalej po ňom pátrajú. Momentálne prečesávajú terén v blízkosti lesa. Ľudí vyzvali, aby sa k nemu nepribližovali a akékoľvek informácie o jeho polohe hlásili na linke 911.
Úsek diaľnice 75 pre vzniknutú situáciu nakrátko uzavreli v oboch smeroch.
Iránom podporované libanonské militantné hnutie Hizballáh v noci na nedeľu vypustilo päť rakiet na mesto Kirjat Šmona na severe Izraela.
Podľa mesta boli niektoré rakety zostrelené a jedna dopadla do neobývanej oblasti. Žiadnej z nich sa nepodarilo spôsobiť zranenia alebo vážne škody.
Hizballáh tvrdí, že išlo o odvetu za izraelský útok na juhu Libanonu, pri ktorom podľa úradov zahynuli traja libanonskí zdravotníci a ďalší dvaja sa zranili. Útok na izraelské mesto Kirjat Šmona sa podľa šiitskeho hnutia zameral na armádne veliteľstvo a spôsobil obete na životoch.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva predtým uviedlo, že izraelské sily cielili na tím libanonskej civilnej obrany, ktorý reagoval na požiare vyvolané nedávnymi izraelskými leteckými útokmi na obec Fron. Izraelský úder podľa neho zasiahol hasičské auto.
Izraelská armáda vo svojom sobotňajšom vyhlásení tvrdila, že pri útokoch na juhu Libanonu zabila "teroristov" z hnutia Amal, spojenca Hizballáhu.
Libanonskí premiér Nadžíb Mikátí odsúdil izraelský útok, pri ktorom zahynuli zdravotníci, ako porušenie medzinárodného práva. Na pondelok preto do Bejrútu zvolal mimoriadnu schôdzku s veľvyslancami západných krajín a predstaviteľmi medzinárodných organizácií, na ktorej chce preberať pokračujúce boje.
Ministerstvo zdravotníctva taktiež odsúdilo "očividný" útok na oficiálny libanonský štátny aparát, ktorý bol zároveň druhým takýmto útokom za posledných 12 hodín.
"Doteraz bolo v dôsledku izraelskej agresie zabitých 25 zdravotníkov z rôznych záchranných tímov a dvaja zdravotnícki pracovníci. 94 zdravotníkov a zdravotníckych pracovníkov bolo zranených," dodal rezort.
Z väzenia s vysokým stupňom stráženia v Portugalsku unikli Brit, Argentínčan, Gruzínec a dvaja Portugalci, oznámili v sobotu tamojšie úrady. Informovala o tom agentúra Reuters.
Muži vo veku 33 – 61 rokov utiekli z väznice Vale de Judeus 30 kilometrov severne od Lisabonu asi dve hodiny pred poludním, uviedla portugalská väzenská služba. Urobili tak "s vonkajšou pomocou" pomocou rebríka, ktorým preliezli cez múr. Na ich opätovné zadržanie okamžite nasadili políciu.
Dvaja portugalskí utečenci si odpykávajú 25-ročné tresty za obchodovanie s drogami, krádeže, lúpeže a únos. Zvyšných troch odsúdili za krádeže, únosy a lúpeže.
"Zlyhal tu portugalský štát vzhľadom na nedostatok strážcov a investícií. Ohrozená je bezpečnosť," vyhlásil predseda odborového združenia väzenských strážcov Frederico Morais. Ministerstvo spravodlivosti sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.
Stará mama britského kráľa Karola III. Alžbeta, známa ako Kráľovná Matka, zanechala svojim pravnukom trustový fond v hodnote asi 19 miliónov libier (asi 22,5 milióna eur).
Z tejto sumy už „princovia“ William, princ z Walesu, a Harry, vojvoda zo Sussexu, istú čiastku dostali na 21. narodeniny. Druhým termínom je štyridsiatka, ktorú bude mladší z bratov oslavovať už 15. septembra.
Harry tiež podľa informácií denníka Telegraph nadobudne väčší obnos peňazí ako William ako kompenzáciu za to, že nie je priamym následníkom trónu.
Alžbeta založila spomenutý fond v roku 1994, píše Telegraph s odvolaním sa na kuloárne informácie z Buckinghamského paláca. Suma 19 miliónov libier predstavovala asi dve tretiny jej vtedajšieho osobného majetku, konštatuje denník.
Médiá sa v čase zverejnenia prvých správ v magazíne Observer tiež venovali otázke, či bude toto dedičstvo podliehať dani z dedičstva. Keďže však Kráľovná Matka žila až do roku 2002, fond prekonal sedemročnú hranicu stanovenú pre trustové fondy, čím je oslobodený od dane.
Profesionálni i amatérski kráľovskí experti (odborníci na protokol) tvrdia, že kráľovskí bratia dostali v deň svojich 21. narodenín po šesť miliónov libier (asi 7,1 milióna eur). Na 40. narodeniny dostal William osem miliónov libier (takmer 9,5 milióna eur), Harry má dostať viac.
Okrem nich majú z fondu dostať peniaze aj potomkovia z vedľajších línií.
„V tom čase bol zriadený trustový fond. Bol to spôsob, ako mohla kráľovná matka odložiť peniaze pre svoje pravnúčatá, keď budú staršie, a spôsob, ako odovzdať časť svojho majetku daňovo efektívnym spôsobom,“ uviedol bývalý hovorca paláca pre denník Times. „Bol to spôsob, ako by sa časť jej majetku mohla vyčleniť pre nich,“ dodal.
Hlavnú cenu medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, Zlatého leva, získal tento rok film The Room Next Door (Vedľajšia izba) španielskeho režiséra Pedra Almodóvara. Porota to oznámila v sobotu večer v závere 81. ročníka prestížneho podujatia.
Vyhlásenie priniesli agentúry DPA, AFP a Reuters.
Ocenená snímka je prvým celovečerným filmom, ktorý Almodóvar nakrútil v anglickom jazyku. Zaoberá sa v ňom ťažkými témami eutanázie a klimatickej zmeny a rozpráva príbeh dvoch priateliek, ktoré stvárnili herečky Julianne Mooreová a Tilda Swintonová.
Almodóvar je plodným režisérom a scenáristom, známym filmami ako Všetko o mojej matke (1999) či Hovor s ňou (2002), za ktoré dostal Oscara. V Benátkach mu pred piatimi rokmi udelili cenu za celoživotný prínos.
https://www.youtube.com/watch?v=x25RHMEkHks
Za najlepšiu herečku vyhlásili tento rok Nicole Kidmanovú za úlohu v erotickom trileri Babygirl holandskej režisérky Haliny Reijnovej. Najlepším hercom je podľa poroty Francúz Vincent Lindon v snímke Jouer avec le feu (Hra s ohňom), v ktorej ako slobodný otec zápasí s radikalizáciou svojho syna krajnou pravicou.
Veľkú cenu poroty, druhú najvýznamnejšiu trofej benátskeho festivalu, si odniesla talianska režisérka Maura Delperová za drámu Vermiglio zasadenú do talianskych Álp počas druhej svetovej vojny.
Strieborného leva za najlepšiu réžiu dostal americký tvorca Brady Corbet za triapolhodinovú drámu The Brutalist. Film v hlavnej úlohe s Adrienom Brodym zachytáva 30 rokov v živote židovského architekta maďarského pôvodu a preživšieho holokaustu Lászlóa Totha.
Osobitnú cenu poroty získala gruzínska režisérka Dea Kulumbegašviliová za snímku April.
Medzinárodný filmový festival v talianskych Benátkach je najstarším podujatím svojho druhu na svete a popri festivale vo francúzskom Cannes či nemeckom Berlinale sa považuje za jeden z troch najvýznamnejších.
V poradí 81. ročník sa konal od 28. augusta a o Zlatého leva pre najlepší film sa uchádzalo 21 diel. O oceneniach rozhodla medzinárodná porota, ktorej predsedala francúzska herečka Isabelle Huppertová.
Ocenenie Zlatý lev za celoživotný prínos udelili v úvode festivalu americkej herečke Sigourney Weaverovej.
Miestneho obyvateľa (64) v piatok neskoro večer previezli do nemocnice po tom, čo ho na prechádzke v národnom parku Plitvické jazerá napadol medveď. Správu chorvátskej televízie HRT citovala agentúra DPA.
Muža previezli do nemocnice v meste Gospič, lekári uviedli, že jeho zranenie nie sú závažné. Muž povedal, že bol na prechádzke asi 800 metrov od svojho domu. Zviera podľa neho pribehlo z pastviny, zhodilo ho na zem a pohrýzlo a potom odbehlo preč.
Národný park Plitvické jazerá, známy malebnými vodopádmi, jazerami a jaskyňami, navštevuje každý rok viac ako milión turistov.
V Chorvátsku žije vo voľnej prírode približne tisíc medveďov hnedých. Útoky na ľudí sú zriedkavé, píše DPA s tým, že úrady sa snažia minimalizovať konflikty opatreniami, ako sú monitorovanie, práca s verejnosťou, odpadkové koše chránené pred medveďmi a regulácia ich populácie odstrelmi.
Ministerstvo obrany SR podpísalo zmluvu o rekonštrukcii jednej z budov Kutuzových kasární v Bratislave. Rezort bude rekonštrukcia stáť takmer tri milióny eur. Vyplýva to zo zmluvy zverejnenej v centrálnom registri.
Stavebné práce na budove č. 19 urobí spoločnosť Dúha. Musí ich dokončiť za rok od prevzatia staveniska. Súčasťou projektu sú aj búracie práce, výmena podláh, okien, dverí, tepelnej izolácie či vykurovacích telies.
Psychicky chorý Francúz v sobotu nožom napadol a zabil svoju partnerku a ich dve malé deti, ďalšie dve osoby zranil. Incident sa odohral v malom meste juhovýchodne od Paríža, informovala agentúra AFP.
Polícia muža zatkla v sobotu o 6.30 h. Nožom útočil na náhodných okoloidúcich v obci Mormant vzdialenej približne 60 kilometrov juhovýchodne od Paríža, uviedla miestna prokuratúra.
Dve osoby na ulici utrpeli zranenia, jedna na krku, druhá na ramene, nie sú však v ohrození života, uviedol pre AFP prokurátor Jean-Michel Bourles. Muž bol odvedený do nemocnice na posúdenie psychického stavu.
Polícia u muža doma našla telá jeho partnerky a dvoch detí vo veku 5 rokov a 22 mesiacov. Muž podľa Bourlesa nemal záznam v registri trestov, trpel však psychickou chorobou.
V roku 2023 bolo partnerom alebo bývalým partnerom zavraždených 94 žien, v roku 2022 to bolo 118 žien, uvádza francúzske ministerstvo spravodlivosti.
Podľa združenia La Voix de l‘Enfant (Hlas dieťaťa) bolo v roku 2023 vo Francúzsku rodičmi zavraždených 60 detí.
Americká federálna sudkyňa v piatok otvorila cestu uzatváraniu stávok na výsledky volieb do Kongresu USA. Občania tak budú môcť svojimi peniazmi podporiť tvrdenia o voľbách.
Sudkyňa Jia Cobbová z okrsku Washington DC zrušila rozhodnutie Komisie pre terminované obchodovanie s komoditami (CFTC), ktoré zakazovalo súkromnej spoločnosti Kalshi kótovať stávky na predikčných trhoch. Firma tak možno sprístupní svoje kontrakty, na ktoré sa dá staviť, používateľom na obchodovanie už budúci týždeň, povedala Luana Lopesová Larová, jedna zo spoluzakladateľov Kalshi.
To však nie je vnímanie úradov. CFTC len niekoľko hodín po vyhlásení rozsudku podala mimoriadny návrh na odročenie rozhodnutia do 22. septembra. Komisia tiež varovala, že v opačnom prípade Kalshi začne kótovať svoje tipy už v utorok ráno – teda predtým, než by sa na to úrady mohli pripraviť. „Pri vydávaní odkladu je rozhodujúci čas,“ tvrdí CFTC.
Spoločnosť Kalshi minulý rok zažalovala CFTC a tvrdila, že regulačný orgán prekročil svoje právomoci, keď zablokoval jej kontrakty. Predmetné zmluvy by umožnili investorom vsadiť si na to, či republikáni alebo demokrati získajú vo voľbách Snemovňu reprezentantov alebo Senát.
„Volebné trhy sú teraz v Spojených štátoch legálne prvýkrát po 100 rokoch. Američania budú môcť konečne obchodovať s voľbami na trhu regulovanom v USA,“ uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ a spoluzakladateľ startupu Tarek Mansour.
Cobbová, ktorú vymenoval prezident Biden, bezprostredne nezverejnila odôvodnenie svojho rozhodnutia s tým, že bude podrobne uvedené v „pripravovanom“ memorande.
CFTC sa vo svojom mimoriadnom návrhu sťažovala, že sa ocitla v „nezávideniahodnej situácii, keď zistila, že prehrala, ale bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo zdôvodnenia“.
Verejný záujem by mohol byť podľa Komisie poškodený aj v prípade, ak by volebné stávky boli povolené len dočasne a potom by boli zrušené úspešným odvolaním CFTC.
„V čase, keď je nedôvera vo voľby na historickom maxime, by dokonca aj krátke uvedenie zmlúv žalobcu... mohlo poškodiť vnímanie integrity volieb verejnosťou a podkopať dôveru vo voľby,“ napísala CFTC v stanovisku federálnemu odvolaciemu súdu.
Spoločnosť už na svojej oficiálnej stránke stihla osláviť toto dočasné víťazstvo. „Podarilo sa nám to! Volebné trhy v USA prichádzajú do Kalshi. Zostaňte naladení na ďalšie informácie a Boh žehnaj Amerike,“ píše sa na hlavnej stránke.
Moslimské krajiny by mali vytvoriť alianciu proti „narastajúcej hrozbe rozpínavosti“ Izraela, vyhlásil v sobotu turecký prezident.
„Jediný krok, ktorý zastaví aroganciu, lúpežníctvo a štátny terorizmus Izraela, je aliancia moslimských krajín,“ vyhlásil Recep Tayyip Erdogan počas akcie organizovanej asociáciou moslimských škôl.
Turecký prezident vyhlásením reagoval na smrť 26-ročnej aktivistky Aysenur Eygiovej s tureckým a americkým občianstvom, ktorú podľa tureckých a palestínskych predstaviteľov v piatok v meste Nábulus zabila izraelská armáda počas protestu proti rozširovaniu osídlení na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Nedávne kroky Turecka smerujúce k náprave vzťahov s Egyptom označil Erdogan za „formovanie línie solidarity proti rastúcej hrozbe rozpínavosti“, ktorá podľa neho ohrozuje aj Libanon a Sýriu.
Izrael výroky tureckého prezidenta bezprostredne nekomentoval.
Erdogan tento týždeň hostil v tureckej metropole Ankara egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího. Politici počas návštevy diskutovali o vojne v Pásme Gazy a o spôsoboch nápravy napätých vzťahov medzi oboma krajinami.
Vzťahy Ankary a Káhiry sa zhoršili v roku 2013, keď vtedajší šéf armády Sísí napomohol k zosadeniu bývalého egyptského prezidenta a spojenca Turecka Muhammada Mursího ako prvého demokraticky zvoleného prezidenta krajiny.
Zlepšili sa v roku 2020, keď Ankara podnikla diplomatické kroky na zmiernenie napätia so Spojenými arabskými emirátmi, Saudskou Arábiou a Egyptom.
V sobotu vo Francúzsku protestovali tisíce ľavicových demonštrantov proti vymenovaniu konzervatívneho politika Michela Barniera za nového premiéra. Účastníci kritizovali tiež prezidenta Emmanuela Macrona za tento krok, píše agentúra DPA.
Hlavným iniciátorom demonštrácií bola krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI). Tá je nespokojná, že Macron nepoveril zostavením vlády predstaviteľa ľavicovej aliancie, víťaza nedávnych volieb, ale zástupcu konzervatívnej strany Republikáni (LR).
Francúzske úrady podľa tamojších médií očakávali po celej krajine približne 15-tisíc demonštrantov vo viac ako 100 mestách, okrem iných v Bordeaux, Paríži či Nantes.
V predčasných parlamentných voľbách v júli zvíťazila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) pred Macronovými centristami a tretím národno-konzervatívnym Národným zhromaždením (RN). Žiaden z táborov nemá dostatok poslancov za samostatné zostavenie väčšinovej vlády.
Snahy vytvoriť životaschopnú koalíciu v uplynulých týždňoch neuspeli, politická situácia vo Francúzsku je tak napätá. Barnier už čelí obvineniam, že bude môcť vládnuť len s podporou takzvanej krajnej pravice.
„V 248-ročnej histórii nášho národa nikdy neexistoval človek, ktorý by bol väčšou hrozbou pre našu republiku ako Donald Trump,“ tvrdí republikán Dick Cheney, ktorého dcéra Liz tiež volí demokratku.
Bývalý americký viceprezident Dick Cheney povedal, že bude v novembrových prezidentských voľbách hlasovať za demokratku Kamalu Harrisovú, a nie za republikána Donalda Trumpa. Bývalému prezidentovi „už nikdy nemožno zveriť moc“, vyhlásil.
Upozornil na to, že Trump sa „pomocou lží a násilia“ údajne pokúsil ukradnúť voľby. „Ako občania máme povinnosť uprednostniť krajinu pred straníckou príslušnosťou a brániť našu ústavu. Preto budem hlasovať za viceprezidentku Kamalu Harrisovú,“ dodal Cheney, ktorý bol viceprezidentom v rokoch 2001 až 2009 za vlády Georga Busha.
Predsedníčka Harrisovej kampane Jen O‘Malley Dillonová reagovala, že súčasná viceprezidentka je hrdá na Cheneyho podporu a „hlboko si váži jeho odvahu uprednostniť krajinu pred stranou“.
Cheneyho dcéra, niekdajšia kongresmanka za Wyoming Liz Cheneyová, je otvorenou kritičkou Trumpa, a tiež už v piatok oznámila, že bude hlasovať za Harrisovú, pretože Trump predstavuje „nebezpečenstvo“.
Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social reagoval na Cheneyho a jeho dcéru tým, že sú bezvýznamní a sú RINO – republikáni len podľa názvu.
Blížiace sa voľby prekresľujú dovtedajšiu politickú mapu, rodina demokratického kandidáta na viceprezidenta Tima Walza vyjadrila podporu Trumpovi, rovnako ako polovičný brat exprezidenta Baracka Obamu Malik Obama. Jeden z reprezentantov „demokratickej aristokracie“ Robert F. Kennedy mladší dokonca pre podporu Trumpa odstúpil z volieb.
Britský denník Financial Times organizoval víkendovú konferenciu FT Weekend Festival, na ktorej vystúpili šéfovia tajných služieb Bill Burns (CIA) a Richard Moore (MI6). Prvý menovaný vyjadril obavy z reakcie Moskvy na prielom pri Kursku.
Náhly prielom ukrajinských vojsk na severovýchode podľa Burnsa vyvolal obavy, že ruský prezident Vladimir Putin použije „tie najextrémnejšie opatrenia“.
„Na jeseň roku 2022 nastal moment, keď podľa mňa existovalo skutočné riziko možného použitia taktických jadrových zbraní,“ povedal v sobotu počas prvého stretnutia šéfov britskej a americkej spravodajskej služby.
„Prezident [Joe Biden – pozn. red.] ma poslal, aby som koncom roka 2022 hovoril s naším ruským partnerom Sergejom Naryškinom a veľmi jasne mu vysvetlil, aké by boli dôsledky takejto eskalácie, a naďalej sme sa k tomu vyjadrovali veľmi priamo,“ opísal rokovania v prvom roku rusko-ukrajinskej vojny.
„Nemyslím si, že si môžeme dovoliť nechať sa zastrašiť takýmto rinčaním zbraní alebo zastrašovaním, [ale] musíme si to uvedomiť,“ dodal.
Burns sa s riaditeľom ruskej zahraničnej rozviedky SVR Naryškinom v novembri 2022 stretol v tureckej Ankare. Ich stretnutie považovali pozorovatelia za prvé osobné stretnutie medzi vysokými predstaviteľmi oboch krajín od úplnej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári toho roku.
Len mesiac predtým vyhlásil vtedajší ruský minister obrany Sergej Šojgu, že Ukrajina sa chystá použiť „špinavú“ bombu – podomácky vyrobenú výbušninu s rádioaktívnym obsahom. Jeho prejav opakovali ruské štátne médiá, ktoré tvrdili, že Kyjev zhromažďuje jadrové palivo na výrobu takejto bomby.
Západné tajné služby túto správu vyhodnotili ako prípravu na útok pod falošnou vlajkou, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zase odpovedal, že práve Rusko chystá takýto útok.
„William Burns odovzdáva posolstvo o dôsledkoch použitia jadrových zbraní Ruskom a o rizikách eskalácie pre strategickú stabilitu,“ informoval preto v novembri Biely dom.
Putin už predtým použil falošné obvinenia, aby ospravedlnil svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, vyhlásil Moore, riaditeľ Tajnej spravodajskej služby (MI6).
„O jadrovej eskalácii hovorí len jedna strana, a tou je Putin. Je to hlboko nezodpovedné, ale nikto na Západe sa nenechá zastrašiť takýmito myšlienkami alebo akýmkoľvek iným správaním ruského štátu,“ povedal.
Kremeľ údajne podnecuje obavy Západu z možného použitia jadrových zbraní vo vojne. Na túto otázku z publika riaditeľ CIA odpovedal kladne.
„Nikdy som si však nemyslel – a to je názor mojej agentúry – že by sme sa tým mali zbytočne nechať zastrašiť. Putin je tyran. Z času na čas bude pokračovať v rinčaní zbraňami,“ doplnil.
Moore dodal, že využívanie kriminálnych živlov na fronte zo strany Ruska ukazuje, že Putin začína byť „zúfalý“.
Mládežnícka organizácia hnutia Progresívne Slovensko zverejnila výzvu ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi, aby „neobchodoval s kriminálnikmi“. Týmto výrazom označili vládu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Mladí PS reagovali na oznámenie vládneho nákupu šiestich systémov protivzdušnej obrany Barak od spoločnosti Israel Aerospace Industries (IAI). Tá vyrába systémy na odpaľovanie rakiet stredného dosahu v spolupráci s indickou Výskumnou a vývojovou organizáciou obranných systémov (DRDO).
Mládežnícka organizácia tiež v utorkovom statuse na Facebooku pripomenula, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu vyhodnotil izraelskú okupáciu Západného brehu Jordánu ako porušenie medzinárodného práva, a Slovenská republika sa tak nepriamo podieľa na financovaní „režimu apartheidu“.
„Ministerstvo pod vedením Roberta Kaliňáka tak obchoduje s vládou, ktorá podľa MSD nelegálne okupuje územie, pácha rasovú segregáciu, apartheid a vojnové zločiny na obyvateľstve Palestíny,“ napísala mládežnícka odnož PS v príspevku, ktorý medzičasom vymazala.
„Vyzývame vládu, aby rešpektovala medzinárodné inštitúcie a nepaktovala s vojnovými zločincami, či už v Izraeli alebo v Rusku,“ uzatvárajú Mladí progresívci.
Nejde o prvý prípad, keď sa z progresívneho spektra ozývajú hlasy fakticky namierené proti Izraelu. Koncom júla Mladí PS upozorňovali na počet zabitých na strane Gazanov, na čo reagoval poslanecký asistent Jany Hanuliakovej Dominik Radler vyhlásením, že Izrael je „genocídny projekt“. Komentár neskôr tiež odstránil.
Ruské ozbrojené sily postúpili v Doneckej oblasti, oznámilo v sobotu tamojšie ministerstvo obrany. Vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, rezort uviedol, že obsadili dedinu Kalynove juhovýchodne od Pokrovska.
Obec Kalynove sa mala podľa ukrajinských údajov sčítania obyvateľstva z roku 2001 približne 200 obyvateľov. Počas uplynulých týždňov zabrala Moskva viacero dedín v okolí.
Mesto Pokrovsk je dôležitým logistickým uzlom a v súčasnosti ho ohrozuje rýchly postup Ruska v priemyselnej oblasti Donbasu. Okrem neho je cieľom moskovských jednotiek aj mesto Toreck.
Rusko sa stále snaží ovládnuť celý Donbas a v tamojšej ofenzíve pokračuje aj navzdory pretrvávajúcej cezhraničnej operácii ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti, ktorá sa začala 6. augusta.
V strednom Nemecku bola z dôvodu technickej poruchy narušená železničná doprava, informovala spoločnosť Deutsche Bahn. Do vyriešenia poruchy museli mnohé vlaky čakať na staniciach, píšu agentúry Reuters a AP.
DB na svojej webovej stránke uviedla, že urýchlene pracuje na vyriešení problému. Bližšie detaily neposkytla.
Verejnoprávna stanica ARD informovala, že v oblasti okolo Frankfurtu nad Mohanom úplne zastavili všetky diaľkové i miestne železničné spoje. Podľa správy nastala porucha v systéme satelitnej rádiovej komunikácie železničnej spoločnosti.
Výpadok sa týkal aj vlakov obsluhujúcich letisko vo Frankfurte nad Mohanom a hlavnú železničnú stanicu v tomto meste, ktoré sú dôležitými dopravnými uzlami.
Nemeckí vyšetrovatelia výbuchov plynovodov Nord Stream 1 a 2 obviňujú Varšavu, že nevykonala európsky zatykač vydaný na údajného páchateľa Wolodymyra Z., ktorý vraj s piatimi ďalšími potápačmi zničil rúry medzi Nemeckom a Ruskom.
Nemecká Spolková kriminálna polícia i spolková prokuratúra sú nespokojné s postupom poľských úradov, povedal anonymný predstaviteľ pre nemecký týždenník Welt am Sonntag. Ďalší anonym oboznámený z vyšetrovaním označil prístup poľských kriminalistov za „marenie spravodlivosti“.
V auguste tento istý názor vyjadril aj bývalý riaditeľ Spolkovej spravodajskej služby (BND) August Hanning. Vyhlásil, že prezidenti Poľska a Ukrajiny Andrzej Duda a Volodymyr Zelenskyj sa na sabotáži Nord Streamov dohodli, a páchateľa kryjú.
„Poľská vláda ho zjavne nechala ísť, aby zakryla svoju vlastnú účasť na útoku na ropovody,“ povedal Hanning pre Welt. „Operácie takýchto rozmerov sú nemysliteľné bez súhlasu politických lídrov zúčastnených krajín.“
Vyšetrovatelia tvrdia, že šesťčlenná posádka potápačov, ktorá údajne nastražila výbušniny z plachetnice Andromeda, bola vyškolená v Poľsku. Domnievajú sa tiež, že Varšava mohla poskytnúť logistickú podporu pre túto podmorskú operáciu.
Členovia posádky na Andromede sú podozriví, že si na palubu vzali vybavenie potrebné na útok v prímorskom letovisku Kołobrzeg, kde sa plavidlo sedem dní pred výbuchmi zastavilo.
Nemeckí vyšetrovatelia tiež obviňujú poľské orgány, že zámerne zadržiavajú videozáznamy z prístavu v Kołobrzegu. Toto odmietnutie podporilo nemecké podozrenia z utajovania.
Poľské úrady sú obvineniami z Nemecka pobúrené. „Tvrdenie, že Ukrajina uskutočnila túto akciu s poľským vedomím, je úplne nepodložené,“ povedal pre ľavicový denník šéf poľského Národného bezpečnostného úradu Jacek Siewiera. Obvinenia a narážky podľa neho pochádzajú z úzkeho okruhu bývalých proruských predstaviteľov, ktorí už nezastávajú mocenské pozície.
„Dúfam, že nemáme do činenia s organizovanou dezinformačnou kampaňou, v ktorej sa ľudia nechali zneužiť na obviňovanie Poľska,“ povedal Siewiera. Poľsko podľa neho vyšetruje všetky stopy vrátane možnosti, že do útoku bolo zapojené Rusko.
„Je smiešne veriť, že sme to urobili my, ale ak za útokom stojí Ukrajina, Nemecko by malo zastaviť vyšetrovanie, pretože pre Kyjev to bol legitímny vojenský cieľ,“ dodal vysokopostavený ukrajinský dôstojník, ktorý si želal zostať v anonymite.
Nemeckí vyšetrovatelia medzitým vylúčili operáciu pod falošnou vlajkou zo strany Rusov. Tvrdia, že sú si istí, že rozkaz na útok vydal bývalý vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.
Bezpečnostné zložky letiska Viedeň-Schwechat objavili za asistencie psov v invalidnom vozíku 39-ročného pasažiera z Venezuely ukrytých 14 kilogramov kokaínu. Sobotné vyhlásenie polície citovala agentúra DPA.
Pasažier do Viedne priletel z Brazílie, uvádza policajné vyhlásenie. Po letisku sa pohyboval na elektrickom vozíku a mal pri sebe zdravotnú dokumentáciu k zákroku, ktorý mal vo Viedni údajne podstúpiť.
Muž však vzbudil u polície podozrenie, preto bol jeho vozík preskúmaný pomocou psov na vyhľadávanie drog, ktorí v opierke chrbta odhalili kokaín vysokej kvality v hodnote približne 1,5 milióna eur.
Incident sa odohral 14. júla. Muž bol zadržaný a umiestnený do väzby. Vyšetrovaním sa podarilo zistiť, že Venezuelčan nebol na používanie vozíka odkázaný a využíval ho iba ako maskovanie.
Väčšina kokaínu sa z Južnej Ameriky do Európskej únie dostane najmä cez prístavy Rotterdam a Antverpy, kde colníci čoraz častejšie nachádzajú veľké množstvá drog ukrytých v prepravných kontajneroch.
V Rotterdame zhabali vlani v auguste dosiaľ najväčšie množstvo kokaínu v jednotlivej zásielke – zhruba osem ton v hodnote približne 600 miliónov eur –, ktoré sa nachádzalo v kontajneri s banánmi.
Alžírčania sa v sobotu vybrali k volebným urnám, aby odovzdali svoj hlas v prezidentských voľbách. Podľa všeobecných očakávaní v nich opätovne zvíťazí súčasný prezident Abdal Madžíd Tabbún.
Prezidentské voľby v tejto severoafrickej krajine bohatej na zemný plyn sa konajú päť rokov po dlhých prodemokratických protestoch. Tie viedli k zosadeniu prezidenta Abdal Azíza Butefliku, ktorý bol pri moci dve desaťročia, a vzniku dočasnej vlády, pripomínajú agentúry AP a DPA.
Dátum volieb vyhlásili úrady už v marci, teda ešte skôr, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa AP sa tak predišlo zvýšenému napätiu a armádou podporovaný Tabbún je pripravený zvíťaziť nad dvoma ďalším kandidátmi, jedným islamistickým a druhým ľavicovým.
„Hlasovanie nemá v Alžírsku taký význam, ako vo veľkých demokraciách,“ povedal 28-ročný obyvateľ krajiny. „Tam, odkiaľ pochádzam, sú výsledky a kvóty vopred stanovené v zákulisí vlády, tak aký má zmysel zúčastňovať sa na tejto volebnej fraške,“ dodal pre AP.
Tabbún (78) sa do funkcie dostal v decembri 2019. Tento rok kandiduje ako nezávislý kandidát s podporou niekoľkých strán vrátane politicky dominantného alžírskeho Frontu národného oslobodenia (FLN). Politik označil svoje prvé funkčné obdobie za prelomové a na predvolebnom zhromaždení voličom povedal, že „vrátil Alžírsko na správnu cestu“.
O post hlavy štátu sa pôvodne uchádzalo 26 kandidátov, no úrady nakoniec schválili len dvoch okrem samotného prezidenta. Podobne ako Tabbún aj zvyšní kandidáti zdôrazňujú potrebu účasti ľudí na voľbách.
Abdal Alí Hassaní Šaríf (57) z islamistickej strany Hnutie mierovej spoločnosti v rámci kampane apeloval na alžírsku mládež a hovoril o zvyšovaní zamestnanosti či reforme vzdelávania. Kandidát Jusef Aušiš, 41-ročný novinár, sa zameral skôr na problémy v oblasti ľudských práv. Ide o prvého kandidáta Frontu socialistických síl (FFS), ktorého strana postavila od roku 1999.
Podľa Andrewa Farranda, riaditeľa spoločnosti Horizon Engage zaoberajúcej sa geopolitickými rizikami, sa však obaja kandidáti sústreďujú viac na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2025. Podľa alžírskych zákonov sa politické strany financujú na základe počtu mandátov, ktoré získajú v parlamentných voľbách. Obaja preto dúfajú, že v nich získajú silnú pozíciu.
Zóna veľmi nízkych emisií (ULEZ), ideové dieťa primátora Sadiqa Khana, nemá vplyv na hladiny oxidu dusičitého zaznamenané od minulého roka, píše britský denník Telegraph.
Mestská rada štvrte Bromley v aglomerácii Londýna vydala správu, podľa ktorej zavedenie ULEZ na celý širší Londýn v auguste 2023 neviedla k „žiadnemu celkovému zníženiu znečistenia“.
Khan tieto špecifické zóny zriadil v roku 2019 s tým, že vozidlá, ktoré budú z hľadiska vypúšťania emisií nevhodné na jazdu v hlavnom meste Spojeného kráľovstva, budú platiť istý poplatok. Neskôr, 29. augusta 2023, rozšíril túto zónu na celý takzvaný Veľký Londýn – ide o 32 samosprávnych častí mesta, ako sú Westminster či Greenwich.
Zároveň zvýšil poplatok za jazdu takýmto nevhodným vozidlom na 12,50 libry (14,80 eura) na deň.
Mestská časť Bromley, rozlohou najväčšia v Londýne, sa nachádza v rámci vonkajšieho Londýna, Systém ULEZ sa tak na ňu vzťahuje len rok.
„V súčasnosti nie je možné pozorovať celkové zníženie úrovne znečistenia, ktoré by sa dalo priamo pripísať zavedeniu systému ULEZ vo vonkajšom Londýne,“ uvádza júnová správa výboru mestskej rady.
V novembri 2023 boli úrovne oxidu dusičitého vo všetkých 32 monitorovacích lokalitách vyššie než v auguste.
Tento nárast bol pripísaný „sezónnym výkyvom počasia a teplôt“ a len na ôsmich miestach bolo v decembri minulého roka zaznamenané viac oxidu dusičitého ako v auguste 2023. Pri porovnaní údajov s rokom 2022 však správa dospela k záveru, že zavedenie ULEZ nemalo nijaký vplyv na celkové ročné hodnoty emisného plynu.
Khanova kancelária tvrdí, že jej vlastný výskum, ktorý zverejnila v júli a ktorý meral úspešnosť rozšírenia ULEZ pri znižovaní znečistenia ovzdušia, dokazuje, že systém funguje „ešte lepšie, ako sa očakávalo“.
V správe o meraní znečistenia v celom hlavnom meste, ktorú zverejnil úrad starostu, sa uvádza, že emisie výfukových plynov z áut vo vonkajšom Londýne boli podľa odhadov o 22 percent nižšie ako bez minuloročného rozšírenia.
Zistenia rady časti Bromley však týmto záverom odporujú. Okrem toho sa Khan stal terčom kritiky aj preto, že vysoké poplatky za jazdu starým vozidlom sa najviac dotýka nízkopríjmových domácností.
Simon Fawthrop, člen mestskej rady v Bromley, ktorý sa postavil proti rozšíreniu ULEZ, obvinil starostu, že rozšírenie tejto zóny využíva na to, aby si zvýšil príjmy z daní.
„Vždy sme tvrdili, že rozšírenie ULEZ nebude mať žiadny alebo len zanedbateľný vplyv na kvalitu ovzdušia, zatiaľ to vyzerá tak, že sme mali pravdu a Khan sa mýlil. Je načase, aby sa Sadiq Khan konečne priznal a priznal, že nešlo o nič iné ako o regresívne a nespravodlivé daňové zaťaženie, ktorým sa starosta zúfalo snaží zvýšiť príjmy,“ povedal pre Telegraph.
Hovorca primátora pre denník uviedol, že Khanovi ide v prvom rade o zníženie úmrtnosti z dôvodu znečistenia, čo sa má týkať 4-tisíc ľudí každý rok.
