Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko zasiahlo dve lode s obilím, jednu v rumunských vodách

Rusko v Čiernom mori zaútočilo na dve civilné nákladné plavidlá, ktoré prevážali obilie. Jedno z nich sa nachádzalo v rumunských vodách neďaleko delty Dunaja. Informoval o tom zdroj agentúry Reuters.

Informáciu o útoku na nákladné lode potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram.

Hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk uviedol, že loď sa plavila v hraniciach výlučnej ekonomickej zóny Rumunska v Čiernom mori. Rusko podľa neho pri útoku použilo bombardéry Tu-22M.

Ukrajinský prezident zároveň tvrdí, že Rusko zaútočilo aj na druhú loď prevážajúcu obilie. Označil ju ako „bežné civilné plavidlo“. Ruská raketa zasiahla loď tesne po tom, ako opustila teritoriálne vody Ukrajiny.

Bezprostredne po útoku nehlásili žiadne obete. Zásielka ukrajinského obilia podľa prezidenta smerovala do Egypta.

Údery na obchodné plavidlá odsúdil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha, ktorý ich označil za „hanebný útok na slobodu plavby a globálnu potravinovú bezpečnosť“.

Ukrajina je jedným z najväčších svetových producentov a vývozcov obilia. Mesačne ho exportuje približne štyri milióny ton a na dodávky z Ukrajiny sa spoliehajú viaceré krajiny.

Vývoz z Ukrajiny sa napriek prebiehajúcemu konfliktu s Ruskom uskutočňuje prostredníctvom čiernomorského koridoru, ktorý obopína západné pobrežie Čierneho mora v blízkosti Rumunska a Bulharska.

Ukrajina ho zriadila v auguste minulého roka po tom, ako Moskva odstúpila od takzvanej čiernomorskej obilnej dohody.

(tasr)

Minúta  |  

Premiéri Maďarska a Luxemburska sa zhodli na poklese konkurencieschopnosti Únie

„Európska konkurencieschopnosť vážne klesá. Ak neprijmeme určité rozhodnutia, konkurencieschopnosť EÚ voči USA a Číne nenávratne klesne,“ vyhlásil Viktor Orbán na štvrtkovom stretnutí s luxemburským premiérom Lucom Friedenom.

Predseda maďarskej vlády sa odvolal na správu bývalého šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) Maria Draghiho, ktorý v pondelok v Bruseli po niekoľkých mesiacoch odkladov predstavil 66-stranovú správu o konkurencieschopnosti Európy.

V nej vyzýva EÚ čo najrýchlejšie investovať približne 900 miliárd eur do európskej ekonomiky, pričom novými zdrojmi financií by mohli byť dane vyberané priamo EÚ.

Orbán Friedenovi predložil plán paktu konkurencieschopnosti vypracovaný maďarským predsedníctvom v Rade EÚ, ktorý by chcel maďarský premiér predložiť v novembri členským štátom Únie, informovala agentúra MTI.

Obaja premiéri sa zhodli aj na nutnosti rozšírenia EÚ o krajiny západného Balkánu. Podľa Orbána s luxemburským náprotivkom zdieľali aj názor, že je potrebné vypracovať spoločný plán EÚ pre Afriku.

Luxemburský premiér pre týždenník Politico v januári povedal, že Maďarsko je viac proeurópske, ako sa niekedy zdá. „Myslím si, že musíme podporovať rôzne názory, aby sme dosiahli spoločný cieľ,“ povedal Frieden, ktorý dodal, že by chcel Orbána lepšie spoznať.

(tasr)

Minúta  |  

Program národnej púte v Šaštíne bude pre nepriaznivé počasie obmedzený

Slávnostná svätá omša sa v nedeľu 15. septembra uskutoční vo vnútri baziliky. Dôvodom sú výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) pred nepriaznivým počasím.

Bratislavská arcidiecéza veriacich vyzvala, aby uprednostnili slávenie nedeľnej svätej omše vo svojich farnostiach. Svätá omša bude vysielaná aj v priamom prenose vo vysielaní STVR, TV LUX a Rádio Lumen.

Plánovaný duchovný program vo vnútri baziliky zostáva zachovaný. "Zrušený je však program v átriu kláštora pavlínov - Pútnické átrium a tiež služba spovedania v priestore oratória," priblížila Bratislavská arcidiecéza.

 V dôsledku predpokladaného nadmerného podmáčania pôdy nebude možné využiť dočasné parkoviská, vyznačené na mape areálu. "Upozornenie platí aj na pohyb pod stromami v okolí Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Z dôvodu predpovede silného vetra, ktorý môže spôsobiť spadnutie konárov, sa treba tomuto priestoru vyhnúť," podotkla arcidiecéza.

(tasr)

Minúta  |  

Skokanom parlamentných volieb v Jordánsku sa stali islamisti. Nezískali však väčšinu

Hlavná jordánska opozičná strana Islamský akčný front (IAF) získala 31 zo 138 kresiel a strojnásobila tým svoje doterajšie zastúpenie. Oficiálne výsledky volieb potvrdili predbežné výsledky zverejnené v stredu, píšu agentúry DPA a AFP.

„Toto predstavuje vôľu ľudí a predstavuje koncepciu politického pluralizmu pre nové (parlamentné) zhromaždenie,“ povedal šéf volebnej komisie Musa al-Maaytah. Svoje volebné právo podľa neho využilo 32 percent oprávnených voličov z 5,1 milióna obyvateľov Jordánska.

IAF je politická odnož Moslimského bratstva v Jordánsku a napriek úspechu vo voľbách nedokáže vytvoriť vládnu väčšinu. Zvyšok kresiel totiž pripadol provládnym stranám a kmeňovým zástupcom.

Front získal 17 zo 41 kresiel určených pre politické strany po nedávnej volebnej reforme a 14 ďalších patrí formálne nezávislým kandidátom, ktorí sú však prepojení na IAF. Doteraz mal IAF iba 10 poslancov.

„Sme spokojní s týmito výsledkami a s dôverou, ktorú do nás vložil jordánsky ľud,“ povedal generálny tajomník IAF Wael al-Sakka pre AFP.

„Gaza, Palestína a Jeruzalem sú súčasťou oficiálneho a ľudového kompasu v Jordánsku a my budeme pracovať na mobilizácii ... snáh ... získať ich práva a brániť ich,“ dodal.

Voľby boli súčasťou demokratizačných reforiem kráľa Abdalláha II. v krajine. Parlament sa rozšíril a 30 percent poslaneckých kresiel sa priamo delí medzi politické strany. Každá z nich musí mať na prvých piatich miestach volebného zoznamu aspoň jedného kandidáta mladšieho ako 35 rokov.

Hlasovací systém naďalej proporčne uprednostňuje riedko osídlené kmeňové a vidiecke oblasti pred husto obývanými mestami, kde žijú prevažne Jordánci palestínskeho pôvodu. Jordánsko ako jedna z mála krajín v regióne palestínskym utečencom poskytla občianstvo a sú tak významnou politickou silou v krajine. Podľa odhadov agentúry AFP má asi polovica voličov palestínsky pôvod.

Väčšina právomocí prislúcha podľa ústavy naďalej kráľovi, ktorý vymenúva vládu a môže rozpustiť parlament. Zákonodarné zhromaždenie však môže vysloviť vláde nedôveru a prinútiť ju k demisii.

(tasr)

Minúta  |  

Košice spustili analýzu v súvislosti s počtom a kompetenciami mestských častí

Podľa magistrátu je cieľom nájsť optimálne riešenia pre efektívnejšie a hospodárnejšie fungovanie samosprávy.

Tému zlučovania mestských častí (MČ) pred necelým rokom opätovne otvoril poslanecký Košický klub. Uvedenú analýzu považuje za odsúvanie problému a vyhodenie peňazí.

Podľa magistrátu ide o reakciu na potrebu zlepšenia kvality a dostupnosti verejných služieb, ako aj na zabezpečenie spravodlivého a transparentného financovania samotného mesta i MČ.

„Naše mesto má 22 MČ a tento model je z dlhodobého hľadiska mimoriadne nákladný. Zmenu súčasného stavu potrebujeme ako soľ. Chceme obyvateľom Košíc zabezpečiť optimálny prístup k službám, no je potrebné sa zdravo zamyslieť nad počtom miestnych úradov a nad ich kompetenciami," uviedol primátor Jaroslav Polaček.

Na základe výsledkov analýzy, ktorá sa koaná v spolupráci s univerzitami, má vzniknúť návrh optimálneho modelu. Zároveň majú byť navrhnuté konkrétne legislatívne kroky potrebné na jeho implementáciu.

Strana Hlas informovala, že jej poslanec Igor Šimko a Andrej Sitkár zo Smeru sú pripravení podať návrh novely v Národnej rade SR. Počet mestských častí by sa podľa ich návrhu mohol znížiť na šesť.

(tasr, est)
     

Minúta  |  

Ipsos: Vyhral by Smer, v parlamente by bola Republika aj Naďovi Demokrati

Ak by sa parlamentné voľby konali na začiatku septembra, so ziskom 25,5 percenta hlasov by zvíťazila strana Smer. Druhé miesto by obsadilo Progresívne Slovensko, ktoré oslovilo 21,4 percenta opýtaných.

Vyplýva to z volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N.

Na treťom mieste by skončil Hlas so ziskom 11,9 percenta, ktorý od júla klesol o 1,6 percentuálneho bodu. 

Nasledovala by SaS (7 percent), Republika (6,3 percenta) a KDH (6 percent). Päťpercentné kvórum by prekročili aj mimoparlamentní Demokrati pod vedením exministra obrany Jaroslava Naďa, ktorým agentúra namerala 5,1 percenta.

Hnutie Slovensko a Maďarská aliancia sa umiestnili tesne pod čiarou. Ani koaličná SNS s 3,4 percentami  by sa do parlamentu nedostala.

Kreslá v parlamente by si jednotlivé politické subjekty rozdelili nasledovne:

  • Smer - 46
  • PS - 39
  • Hlas - 21
  • SaS - 13
  • Republika - 11
  • KDH -11
  • Demokrati - 9

To znamená, že súčasná koalícia by nemala väčšinu v parlamente, lebo by v ňom chýbala SNS. Smer a Hlas by mali spoločne 67 mandátov a na zloženie koalície by potrebovali Republiku s jedenástimi poslancami. 

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.