Preskočiť na obsah
  |  

Súd v Kongu odsúdil troch Američanov na trest smrti. Zúčastnili sa neúspešného prevratu

Traja občania USA sú medzi 37 obžalovanými, ktorých vojenský súd v piatok odsúdil na trest smrti za ich účasť na májovom neúspešnom prevrate v Konžskej demokratickej republike.

Ozbrojenci 19. mája nakrátko obsadili prezidentský úrad v Kinshase, hlavnom meste Konga. Ich vodcu, konžského politika Christiana Malangu žijúceho v USA, však zabili bezpečnostné sily.

Na neúspešnom prevrate mal podľa úradov účasť aj politikov syn Marcel Malanga, ktorý bol medzi súdenými Američanmi spolu s jeho priateľom Tylerom Thompsonom, s ktorým hrával futbal na americkej strednej škole v Utahu. Obaja sú vo veku 20 rokov.

Tretí súdený Američan Benjamin Zalman-Polun bol obchodným partnerom Christiana Malangu.

Všetci traja boli uznaní za vinných zo zločinného sprisahania, terorizmu a ďalších obvinení a v rozsudku, ktorý sa čítal v priamom televíznom prenose, boli odsúdení na trest smrti. Informovala o tom agentúra Reuters.

Američania patria medzi približne 50 ľudí vrátane občanov USA, Británie, Kanady, Belgicka a Konga, ktorí stoja pred súdom po neúspešnom prevrate. Celkovo bolo 37 obžalovaných odsúdených na trest smrti.
Rozsudok sa čítal pod stanom na dvore vojenskej väznice Ndolo na predmestí Kinshasy.

(dak)

  |  

Reuters: Konflikty vo vnútri ruskej opozície sa stupňujú

V rámci exilovej ruskej opozície v Európe pretrvávajú spory. Agentúra Reuters uvádza, že namiesto spoločného postupu proti režimu Vladimira Putina medzi sebou predstavitelia ruskej opozície vedú konflikty.

Obe opozičné hnutia, jedno vedené spojencami zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného a druhé na čele s kritikom Kremľa Michailom Chodorkovským, sa už v minulosti dostali do viacerých verejných sporov. Ich najnovší konflikt je však najvypuklejší, usudzuje Reuters.

Navaľného skupina tento týždeň verejne obvinila Leonida Nevzlina, podnikateľa pôsobiaceho v Izraeli, ktorý je spojencom Chodorkovského, že nariadil útoky na Navaľného blízkych spolupracovníkov Leonida Volkova a Ivana Ždanova.

Útok sa udial v marci, keď Volkova pred jeho domom v litovskom Vilniuse napadol útočník s kladivom, pričom mu zlomil ruku a vážne poranil nohu. Navaľného spolupracovníci vo štvrtok zverejnili video, v ktorom tvrdia, že útok na Volkova si neobjednal Kremeľ, ale Nevzlin.

Nevzlin aj Chodorkovskij tieto obvinenia odmietli. Obaja ich označili za podobné tým, ktoré pochádzajú z dielne ruských tajných služieb a štátnych médií.

"Nech tieto 'materiály' najskôr vyhodnotí nezávislé vyšetrovanie, a ak to vyšetrovanie uzná za potrebné, potom súd v demokratickej krajine," uviedol Chodorkovskij na margo obvinení.

Reuters uvádza, že tieto rozpory ohrozujú už aj tak zložité snahy o vytvorenie jednotného frontu proti Kremľu, riskujú poškodenie dôveryhodnosti opozície v očiach jej priaznivcov a Západu a stavajú proti sebe dve najvýznamnejšie opozičné zoskupenia, čo môže viesť k dlhotrvajúcemu konfliktu.

(tasr)

  |  

Úlomky dronu dopadli na obecnú budovu v Kyjeve

V sobotu nadránom dopadli na obecnú budovu v kyjevskej štvrti Obolon severne od centra úlomky dronu, uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko, dodajúc že požiar na mieste nevypukol.

Očitý svedok pre Reuters povedal, že následne bolo v meste počuť výbuchy.

Kličko na sociálnej platforme Telegram napísal, že záchranné služby sú na ceste na miesto udalosti. Starosta Kyjeva už predtým uviedol, že jednotky protivzdušnej obrany boli nasadené do akcie v hlavnom meste.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko v príspevku na Telegrame uviedol, že bezpilotné lietadlá stále predstavujú hrozbu a vyzval ľudí, aby zostali v úkrytoch.

Letecký poplach v Kyjeve bol neskôr zrušený, no zostal v platnosti pre niekoľko oblastí strednej Ukrajiny.

(tasr, reuters)

  |  

Americké ministerstvo schválilo predaj stíhačiek F-35 za 7,2 miliardy USD Rumunsku

Zmluva, ktorú ešte musí schváliť americký Kongres, sa vzťahuje na nákup 32 lietadiel F-35A a príslušného vybavenia, ktoré vyrába americký letecký a obranný gigant Lockheed Martin.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že schválilo predaj desiatok stíhačiek F-35 v hodnote 7,2 miliardy dolárov (6,5 miliardy eur) svojmu spojencovi v NATO, Rumunsku.

"Tento navrhovaný predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti USA posilnením bezpečnosti spojenca NATO, ktorá je dôležitá pre politickú a ekonomickú stabilitu v Európe," uvádza sa vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí.

Oznámenie kontraktu prichádza v čase, keď sa v špeciálnom stredisku v Rumunsku začal výcvik ukrajinských pilotov na F-16, stíhačkách americkej výroby, ktoré Washington schválil Kyjevu na odrazenie ruskej invázie.

Rumunsko má strategickú polohu pri vstupe na Ukrajinu a k Čiernemu moru a jeho cieľom je stať sa medzinárodným centrom pre výcvik F-16.        

V novembri 2023 otvorilo Rumunsko výcvikové stredisko pre F-16 na svojej leteckej základni Fetesti a zaviazalo sa, že tam bude cvičiť aj Ukrajincov.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa vo štvrtok stretol so svojou rumunskou kolegyňou Luminitou Odobescuovou a poďakoval Bukurešti za dodanie protiraketového obranného systému Patriot Ukrajine.

(tasr, afp)

  |  

Pri augustovej operácii v západnom Iraku boli zabití štyria vodcovia IS

Štyria vedúci predstavitelia organizácie Islamský štát (IS), vrátane šéfa operácií džihádistickej skupiny v krajine, boli zabití pri augustovej spoločnej americko-irackej operácii v západnom Iraku.

"Táto operácia bola zameraná na vedúcich predstaviteľov IS a slúžila na narušenie a zníženie schopnosti IS plánovať, organizovať a viesť útoky proti irackým civilistom," oznámilo v piatok v noci Ústredné veliteľstvo americkej armády (CENTCOM) vo svojom vyhlásení o nálete z 29. augusta.

Jeden zo štyroch zabitých vodcov IS bol šéfom operácií Islamského štátu v Iraku, ďalší dohliadal na operácie v západnom Iraku, ďalší mal na starosti technický rozvoj a posledný viedol vojenské operácie džihádistickej skupiny v západnom Iraku.

Celkovo bolo zabitých 14 operatívcov IS, zatiaľ čo pôvodne sa hovorilo o pätnástich. Päť amerických vojakov bolo zranených, ďalší dvaja utrpeli zranenia pri pádoch.

"CENTCOM zostáva odhodlaný dosiahnuť trvalú porážku IS, ktorý naďalej ohrozuje Spojené štáty, našich spojencov a partnerov, ako aj stabilitu v regióne," uviedol generál Michael Erik Kurilla.

Operácia sa uskutočnila v čase, keď Bagdad a Washington vedú niekoľko mesiacov trvajúce rozhovory o prítomnosti koaličných síl proti džihádu v Iraku. Napriek deklarovanému cieľu Iraku, ktorým je úplné stiahnutie týchto síl, nebol zverejnený žiadny časový rámec, v ktorom by sa tak mohlo stať.

Spojené štáty majú v rámci medzinárodnej koalície proti IS v Iraku približne 2500 vojakov, pričom ďalších 900 amerických vojakov je nasadených v Sýrii. Tieto sily boli v ostatnom čase mnohokrát terčom útokov bezpilotných lietadiel a rakiet, keďže vojna Izraela s palestínskym militantným hnutí Hamas v Pásme Gazy priťahuje na Blízky východ ozbrojené skupiny podporované Iránom.

(tasr, afp)

  |  

Biden a Starmer odložili rozhodnutie o raketách dlhého doletu pre Ukrajinu

Starmer po stretnutí v Bielom dome novinárom povedal, že mal s Bidenom rozsiahlu diskusiu o stratégii, no stretnutie podľa neho nebolo o tomto konkrétnom povolení.

Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Joe Biden v piatok odložili rozhodnutie o tom, či dovolia Ukrajine ostreľovať vnútrozemie Ruska západnými raketami.

Pred stretnutím sa očakávalo, že Starmer bude tlačiť na Bidena, aby podporil jeho plán poslať britské rakety Storm Shadow na Ukrajinu a povoliť jej ostreľovať nimi vnútrozemie Ruska.

Líder labouristov však po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať "so širšou skupinou jednotlivcov" na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa bude konať o dva týždne v New Yorku.

Na snímke druhý sprava britský premiér Keir Starmer a vľavo americký prezident Joe Biden počas stretnutia vo Washingtone 13. septembra 2024. Foto: TASR/AP

Hoci Biden na stretnutí vyhlásil, že je "jasné, že Putin v tejto vojne nezvíťazí", zdráha sa splniť naliehavú požiadavku Ukrajiny, aby mohla použiť rakety dlhého doletu vyrobené v USA proti ruskému územiu.

Americkí predstavitelia sa domnievajú, že rakety by mali len obmedzený vplyv na ukrajinské vojnové ťaženie a tiež chcú zabezpečiť, aby sa nevyčerpali vlastné zásoby munície Washingtonu, píše AFP.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov opakovane naliehala, aby jej udelili povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na ruskom území.

Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta však varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Obaja lídri tiež na piatkovom stretnutí diskutovali o vojne v Gaze, pričom Británia nedávno pozastavila dodávky zbraní Izraelu pre obavy, že by mohli byť zneužité na porušenie medzinárodného humanitárneho práva. USA, hlavný vojenský a diplomatický podporovateľ Izraela, sa takéhoto kroku zdržal.

Biden a Starmer sa zhodli na svojom záväzku voči Izraelu, zdôraznili však "naliehavú potrebu dohody o prímerí a potrebu toho, aby Izrael urobil viac pre ochranu civilistov v Gaze".

(tasr, afp)