Preskočiť na obsah
  |  

Reuters: Konflikty vo vnútri ruskej opozície sa stupňujú

V rámci exilovej ruskej opozície v Európe pretrvávajú spory. Agentúra Reuters uvádza, že namiesto spoločného postupu proti režimu Vladimira Putina medzi sebou predstavitelia ruskej opozície vedú konflikty.

Obe opozičné hnutia, jedno vedené spojencami zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného a druhé na čele s kritikom Kremľa Michailom Chodorkovským, sa už v minulosti dostali do viacerých verejných sporov. Ich najnovší konflikt je však najvypuklejší, usudzuje Reuters.

Navaľného skupina tento týždeň verejne obvinila Leonida Nevzlina, podnikateľa pôsobiaceho v Izraeli, ktorý je spojencom Chodorkovského, že nariadil útoky na Navaľného blízkych spolupracovníkov Leonida Volkova a Ivana Ždanova.

Útok sa udial v marci, keď Volkova pred jeho domom v litovskom Vilniuse napadol útočník s kladivom, pričom mu zlomil ruku a vážne poranil nohu. Navaľného spolupracovníci vo štvrtok zverejnili video, v ktorom tvrdia, že útok na Volkova si neobjednal Kremeľ, ale Nevzlin.

Nevzlin aj Chodorkovskij tieto obvinenia odmietli. Obaja ich označili za podobné tým, ktoré pochádzajú z dielne ruských tajných služieb a štátnych médií.

"Nech tieto 'materiály' najskôr vyhodnotí nezávislé vyšetrovanie, a ak to vyšetrovanie uzná za potrebné, potom súd v demokratickej krajine," uviedol Chodorkovskij na margo obvinení.

Reuters uvádza, že tieto rozpory ohrozujú už aj tak zložité snahy o vytvorenie jednotného frontu proti Kremľu, riskujú poškodenie dôveryhodnosti opozície v očiach jej priaznivcov a Západu a stavajú proti sebe dve najvýznamnejšie opozičné zoskupenia, čo môže viesť k dlhotrvajúcemu konfliktu.

(tasr)

  |  

Úlomky dronu dopadli na obecnú budovu v Kyjeve

V sobotu nadránom dopadli na obecnú budovu v kyjevskej štvrti Obolon severne od centra úlomky dronu, uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko, dodajúc že požiar na mieste nevypukol.

Očitý svedok pre Reuters povedal, že následne bolo v meste počuť výbuchy.

Kličko na sociálnej platforme Telegram napísal, že záchranné služby sú na ceste na miesto udalosti. Starosta Kyjeva už predtým uviedol, že jednotky protivzdušnej obrany boli nasadené do akcie v hlavnom meste.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko v príspevku na Telegrame uviedol, že bezpilotné lietadlá stále predstavujú hrozbu a vyzval ľudí, aby zostali v úkrytoch.

Letecký poplach v Kyjeve bol neskôr zrušený, no zostal v platnosti pre niekoľko oblastí strednej Ukrajiny.

(tasr, reuters)

  |  

Americké ministerstvo schválilo predaj stíhačiek F-35 za 7,2 miliardy USD Rumunsku

Zmluva, ktorú ešte musí schváliť americký Kongres, sa vzťahuje na nákup 32 lietadiel F-35A a príslušného vybavenia, ktoré vyrába americký letecký a obranný gigant Lockheed Martin.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že schválilo predaj desiatok stíhačiek F-35 v hodnote 7,2 miliardy dolárov (6,5 miliardy eur) svojmu spojencovi v NATO, Rumunsku.

"Tento navrhovaný predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti USA posilnením bezpečnosti spojenca NATO, ktorá je dôležitá pre politickú a ekonomickú stabilitu v Európe," uvádza sa vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí.

Oznámenie kontraktu prichádza v čase, keď sa v špeciálnom stredisku v Rumunsku začal výcvik ukrajinských pilotov na F-16, stíhačkách americkej výroby, ktoré Washington schválil Kyjevu na odrazenie ruskej invázie.

Rumunsko má strategickú polohu pri vstupe na Ukrajinu a k Čiernemu moru a jeho cieľom je stať sa medzinárodným centrom pre výcvik F-16.        

V novembri 2023 otvorilo Rumunsko výcvikové stredisko pre F-16 na svojej leteckej základni Fetesti a zaviazalo sa, že tam bude cvičiť aj Ukrajincov.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa vo štvrtok stretol so svojou rumunskou kolegyňou Luminitou Odobescuovou a poďakoval Bukurešti za dodanie protiraketového obranného systému Patriot Ukrajine.

(tasr, afp)

  |  

Pri augustovej operácii v západnom Iraku boli zabití štyria vodcovia IS

Štyria vedúci predstavitelia organizácie Islamský štát (IS), vrátane šéfa operácií džihádistickej skupiny v krajine, boli zabití pri augustovej spoločnej americko-irackej operácii v západnom Iraku.

"Táto operácia bola zameraná na vedúcich predstaviteľov IS a slúžila na narušenie a zníženie schopnosti IS plánovať, organizovať a viesť útoky proti irackým civilistom," oznámilo v piatok v noci Ústredné veliteľstvo americkej armády (CENTCOM) vo svojom vyhlásení o nálete z 29. augusta.

Jeden zo štyroch zabitých vodcov IS bol šéfom operácií Islamského štátu v Iraku, ďalší dohliadal na operácie v západnom Iraku, ďalší mal na starosti technický rozvoj a posledný viedol vojenské operácie džihádistickej skupiny v západnom Iraku.

Celkovo bolo zabitých 14 operatívcov IS, zatiaľ čo pôvodne sa hovorilo o pätnástich. Päť amerických vojakov bolo zranených, ďalší dvaja utrpeli zranenia pri pádoch.

"CENTCOM zostáva odhodlaný dosiahnuť trvalú porážku IS, ktorý naďalej ohrozuje Spojené štáty, našich spojencov a partnerov, ako aj stabilitu v regióne," uviedol generál Michael Erik Kurilla.

Operácia sa uskutočnila v čase, keď Bagdad a Washington vedú niekoľko mesiacov trvajúce rozhovory o prítomnosti koaličných síl proti džihádu v Iraku. Napriek deklarovanému cieľu Iraku, ktorým je úplné stiahnutie týchto síl, nebol zverejnený žiadny časový rámec, v ktorom by sa tak mohlo stať.

Spojené štáty majú v rámci medzinárodnej koalície proti IS v Iraku približne 2500 vojakov, pričom ďalších 900 amerických vojakov je nasadených v Sýrii. Tieto sily boli v ostatnom čase mnohokrát terčom útokov bezpilotných lietadiel a rakiet, keďže vojna Izraela s palestínskym militantným hnutí Hamas v Pásme Gazy priťahuje na Blízky východ ozbrojené skupiny podporované Iránom.

(tasr, afp)

  |  

Biden a Starmer odložili rozhodnutie o raketách dlhého doletu pre Ukrajinu

Starmer po stretnutí v Bielom dome novinárom povedal, že mal s Bidenom rozsiahlu diskusiu o stratégii, no stretnutie podľa neho nebolo o tomto konkrétnom povolení.

Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Joe Biden v piatok odložili rozhodnutie o tom, či dovolia Ukrajine ostreľovať vnútrozemie Ruska západnými raketami.

Pred stretnutím sa očakávalo, že Starmer bude tlačiť na Bidena, aby podporil jeho plán poslať britské rakety Storm Shadow na Ukrajinu a povoliť jej ostreľovať nimi vnútrozemie Ruska.

Líder labouristov však po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať "so širšou skupinou jednotlivcov" na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa bude konať o dva týždne v New Yorku.

Na snímke druhý sprava britský premiér Keir Starmer a vľavo americký prezident Joe Biden počas stretnutia vo Washingtone 13. septembra 2024. Foto: TASR/AP

Hoci Biden na stretnutí vyhlásil, že je "jasné, že Putin v tejto vojne nezvíťazí", zdráha sa splniť naliehavú požiadavku Ukrajiny, aby mohla použiť rakety dlhého doletu vyrobené v USA proti ruskému územiu.

Americkí predstavitelia sa domnievajú, že rakety by mali len obmedzený vplyv na ukrajinské vojnové ťaženie a tiež chcú zabezpečiť, aby sa nevyčerpali vlastné zásoby munície Washingtonu, píše AFP.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov opakovane naliehala, aby jej udelili povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na ruskom území.

Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta však varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Obaja lídri tiež na piatkovom stretnutí diskutovali o vojne v Gaze, pričom Británia nedávno pozastavila dodávky zbraní Izraelu pre obavy, že by mohli byť zneužité na porušenie medzinárodného humanitárneho práva. USA, hlavný vojenský a diplomatický podporovateľ Izraela, sa takéhoto kroku zdržal.

Biden a Starmer sa zhodli na svojom záväzku voči Izraelu, zdôraznili však "naliehavú potrebu dohody o prímerí a potrebu toho, aby Izrael urobil viac pre ochranu civilistov v Gaze".

(tasr, afp)

  |  

Pri razii Izraela zomrel na Západnom brehu zamestnanec UNRWA, tvrdí agentúra

Agentúra OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) v piatok oznámila, že jeden z jej zamestnancov zomrel tento týždeň pri izraelskej razii na Západnom brehu Jordánu. Ide o prvé úmrtie jej zamestnanca na tomto palestínskom území za vyše desať rokov.

UNRWA uviedla, že jej zamestnanec "bol zastrelený a zabitý na streche svojho domu ostreľovačom". K incidentu prišlo v utečeneckom tábore Faraa na severe Predjordánska. Podľa UNRWA pracoval zosnulý zamestnanec v tábore ako sanitačný pracovník a ostala po ňom manželka a päť detí.

Izraelská armáda v piatok informovala, že jej vojaci podnikli 48-hodinovú protiteroristickú operáciu v oblastiach miest Túbás, Tammun a Faraa. Jej vojaci podľa vyhlásenia zabili pri vzdušnom útoku piatich ozbrojených teroristov. Šiestu obeť si podľa armády vyžiadala prestrelka s teroristom, ktorý hádzal výbušné zariadenia. Izraelská armáda pritom bezprostredne nereagovala na vyhlásenie UNRWA o usmrtení jej pracovníka.

Izraelská armáda spustila koncom augusta rozsiahlu operáciu na severe Predjordánska, ktorá stále trvá a vyžiadala si už desiatky obetí. Izraelský minister obrany Joav Galant pritom uviedol, že armáda použije plnú silu pri útokoch proti palestínskym militantom na Západnom brehu. Armáda tiež môže podľa neho vykonávať vzdušné útoky, kedykoľvek je to nevyhnutné, aby sa vyhla ohrozeniu vojakov.

UNRWA uvádza, že od začiatku vojny Izraela a palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy zomrelo najmenej 220 jej členov. Šesť jej zamestnancov pritom zomrelo v Gaze aj v stredu pri útoku na školu, ktorá slúžila ako útočisko pre utečencov. Išlo o doposiaľ najvyšší počet úmrtí jej zamestnancov pri jednom útoku.

UNRWA koordinuje takmer všetku humanitárnu pomoc prúdiacu do Pásma Gazy, no je zmietaná krízou odvtedy, čo Izrael proti nej vzniesol obvinenia, že vyše desať jej zamestnancov bolo zapojených do októbrového útoku Hamasu na Izrael, v dôsledku ktorého vypukla v Gaze vojna, píše AFP.

(tasr, afp)