Preskočiť na obsah
  |  

Bauer: Je nutné navýšiť kapacity v obrannom priemysle, vojny vyhráva ekonomika

Predseda Vojenského výboru NATO Rob Bauer tvrdí, že hoci armáda vyhráva boje, ekonomika vyhráva vojny.

NATO má podľa neho dve úlohy, ktoré teraz musí súčasne plniť. Okrem pokračujúcej podpory Ukrajiny je to posilnenie svojej vlastnej schopnosti odstrašenia a obrany. Uviedol to v sobotu na výjazdovom zasadnutí v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.

"Aby sme uspeli, potrebujeme výrazne posilniť kapacitu obranného priemyslu - lebo hoci to môže byť armáda, ktorá vyhráva boje, je to ekonomika, ktorá vyhráva vojny," povedal Bauer. Poukázal na to, že je nutné odstrániť byrokratické prekážky a potrebná je aj spolupráca vlády a súkromného sektora.

Ako príklad takejto úspešnej spolupráce uviedol pandémiu choroby COVID-19, keď vlády a súkromný sektor dokázali dosiahnuť masívnu produkciu vakcín.

Rovnako urgentné je teraz podľa Bauera venovať sa obrannému priemyslu. Bezpečnosť je podľa jeho slov často vnímaná ako samozrejmosť. "Je ako kyslík – zabudnete, že je, až kým nie je," dodal šéf Vojenského výboru NATO.

Podľa náčelníka Generálneho štábu českej armády Karla Řehku, ktorý stretnutie hostí, je pre Alianciu jednou z hlavných výziev pokračujúca ruská agresia na Ukrajine. Zdôraznil, že je to boj aj za princípy demokracie, suverenity a územnej integrity.

"Musíme Ukrajine poskytnúť všetku nevyhnutnú asistenciu. Podporou Ukrajiny posilňujeme aj našu jednotu," povedal Řehka. Podotkol, že Rusko nie je aktívne len v konvenčnej vojne, ale oveľa viac využíva aj hybridnú taktiku, kybernetické útoky a dezinformačné kampane.

"Všetky tieto akcie sú mierené na to, aby zasievali strach a podkopávali jednotu v našej spoločnosti," uviedol šéf českej armády. Preto je podľa neho potrebné prepojiť konvenčné vojenské schopnosti s kybernetickou obranou a civilno-vojenskou spoluprácou.

Výjazdové zasadnutie Vojenského výboru NATO sa v Česku koná prvýkrát. Hlavným cieľom stretnutia, na ktorom sa v Prahe zišlo približne 350 hostí, je diskutovať o aktuálnej bezpečnostnej situácii, obranných plánoch NATO či zavádzaní výsledkov júlového summitu vo Washingtone do praxe.

(tasr)

  |  

Ruský ombudsman by na front poslal aj zdravotne postihnutých

Šéf Prezidentskej rady pre ľudské práva Valerij Fadejev je názoru, že bez diel nebude ani maslo - na akademickej pôde vyjadril presvedčenie, že slúžiť v armáde majú aj zdravotne znevýhodnení.

Fadejev bol v stredu na pracovnej návšteve v Belgorodskej oblasti. Pri tejto príležitosti predniesol na právnickom fóre na miestne štátnej univerzite príspevok s názvom „O obraze budúcnosti“, v ktorom vyjadril presvedčenie, že muži by sa mali do vojny zapojiť bez ohľadu na ich zdravotné znevýhodnenie.

"Nechápte ma zle: nevolám po mobilizácii a posielaní všetkých na front. Ale každý mladý muž bez ohľadu na svoj zdravotný stav (aj keď slúži v kuchyni alebo ako úradník) by mal prejsť armádou," uviedol Fadejev, ako informoval na Telegrame kanál o práci Prezidentskej rady pre ľudské práva.

"Skeptici povedia: Ako to, že namiesto masla chcete zase zbrane! Ak nebudú delá, nebude ani maslo. Na obranu vynakladajte toľko, koľko je potrebné," dodal.

(dak)

  |  

Pre Dunaj a Moravu vyhlásili najvyšší stupeň varovania. V Bratislave postavia zábrany

Pre výrazne nadmerné zrážky v strednej Európe vyhlásilo Slovensko tretí, teda najvyšší stupeň povodňovej aktivity na rieke Morava a bratislavskom úseku Dunaja.

Pre bratislavský úsek Dunaja má od nedele rána platiť tretí, teda najvyšší stupeň povodňovej aktivity. Slovenský vodohospodársky podnik začne od daného dňa stavať protipovodňové zábrany. Od nedele by na rieke nemali premávať ani lode. Informoval o tom minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) po sobotňajšom zasadnutí krízového štábu.

"Slovenský vodohospodársky podnik požiadal, aby sme vyhlásili ráno od nedele od šiestej hodiny tretí stupeň povodňovej aktivity v Bratislave, aby mohli začať s ohradzovaním Bratislavy. Predpokladaná hodnota kulminácie na základe predikcií, ktoré máme zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, a zároveň aj avizované prietokové hodnoty, ktoré poskytla rakúska strana, predpokladajú, že Dunaj môže dosiahnuť úroveň 910 centimetrov, čo je úroveň, ktorá by spôsobila, že Bratislava by začala byť zaplavovaná," poznamenal Taraba.

Informoval aj o situácii na vodnom diele Gabčíkovo, ktoré v súčasnosti vyrába 400 megawattov elektriny a v prevádzke je sedem z ôsmich turbín. "Siedma turbína začala vykazovať nejaké miery vibrácie, to znamená, že sa nedá vylúčiť, že sa siedma turbína automaticky vypne, ak tieto vibrácie nepoľavia," povedal s tým, že v prípade tohto scenára bude nutné v Gabčíkové otvoriť plavebné komory a začať vypúšťať vodu.

V bratislavskej mestskej časti Devín, ktorá patrí tradične medzi najohrozenejšie, očakávajú kulmináciu rieky Dunaj v noci z nedele na pondelok, prípadne v pondelok skoro ráno. K aktuálnej situácii pravidelne zasadá tamojší krízový štáb. Bratislavská mestská časť o tom informovala na sociálnej sieti.

Krízový štáb Devína zasadne aj v sobotu. "Budeme analyzovať najaktuálnejšie dáta," doplnila mestská časť, ktorá sa zúčastní aj na krízovom štábe hlavného mesta SR.

Tretí povodňový stupeň platí aj pre rieku Morava. Situácia na nej je však podľa slov Tarabu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) pokojnejšia. "Predpokladáme k sobotňajšiemu dňu a k tomuto stavu aký je, že by nemalo prísť k vyliatiu rieky Morava," ozrejmil šéf envirorezortu.

Pre nepriaznivé počasie vykonávajú od piatku hasiči, policajti aj vojaci preventívne práce. Šutaj Eštok poukázal na to, že pracovali na stavaní hrádzi v povodí rieky Morava a v sobotu pracujú na hrádzi v Kopčanoch.

(tasr)

  |  

Rezort obrany nakúpil 104 mikrobusov, zaplatí za ne vyše osem miliónov eur

Jednotková cena vozidiel sa podľa materiálov pohybuje v závislosti na type vozidla od asi 73 400 eur až po približne 92-tisíc eur.

Ministerstvo obrany (MO) SR nakúpilo 104 mikrobusov v rôznych prevedeniach. Spolu za ne zaplatí viac ako 8,2 milióna eur. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú rezort zverejnil v centrálnom registri.

Mikrobusy rezortu podľa zmluvy dodá spoločnosť MB Panónska, odovzdať ich musí do konca novembra. Päťdesiatštyri z nich rezort preberie na zásobovacej základni v Nemšovej. Ostatné dodávateľ ministerstvu doručí do kasární v bratislavských Vajnoroch.

(tasr)

  |  

V Prahe sa koná zasadnutie Vojenského výboru NATO. Nebuďte politicky korektní, vyzval Pavel

Hlavným cieľom stretnutia, na ktorom sa v Prahe zišlo približne 350 hostí, je diskutovať o aktuálnej bezpečnostnej situácii, obranných plánoch NATO či zavádzaní výsledkov júlového summitu vo Washingtone do praxe.

Výjazdové zasadnutie Vojenského výboru NATO sa v Česku koná prvýkrát. Český prezident Petr Pavel povzbudil generálov, aby boli pri vyjadrovaní svojich hodnotení a odporúčaní odvážni a otvorení, pretože čím širšie a mäkšie ich vyjadrenia budú, tým menej budú podľa neho zrozumiteľnejšie na politickej úrovni.

Dnešný svet už podľa Petra Pavla nie je svetom, kde medzi sebou súperí Západ a Východ, ale demokracia s rôznymi druhmi autokracie. Povedal to v sobotu na výjazdovom zasadnutí Vojenského výboru NATO v Prahe. Náčelníkov generálnych štábov vyzval, aby sa vyjadrovali otvorene a odvážne, pretože podľa neho nie je priestor na to, aby boli politicky korektní, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Zatiaľ čo my stojíme za hodnotami demokracie, osobnej slobody, právneho štátu a ľudských práv, tieto hodnoty sú spochybňované našimi oponentmi. A to nielen tradičnými, akým je Rusko, ale aj Čínou, Severnou Kóreou a Iránom. A mnoho ďalších sa pozerá, ako sa toto súperenie vyvinie. Je to na nás, aby sme ukázali, že náš model je zodpovedný a hodný nasledovania viac než model autokracií," povedal v príhovore český prezident.

NATO podľa neho počas svojej existencie ukázalo, že je najúspešnejšou a dlhotrvajúcou vojenskou alianciou na svete. Podotkol, že hoci nie je perfektná, je zónou stability, bezpečnosti a prosperity.

To, čo kultúru Aliancie jasne odlišuje od súperov, je podľa Pavla fakt, že napriek rozdielom jej členov a snahám presadzovať ich vlastné záujmy, sa vždy vo výsledku usilujú dospieť k dohode a spoločnému postoju k riešeniu výziev, ktorým čelí.

"Situácia, v ktorej sme, nám skutočne neumožňuje byť politicky korektní. Musíme byť veľmi zrozumiteľní, aby sme robili správne kroky a rozhodnutia na ochranu našich krajín," dodal Pavel.

(tasr)

  |  

Slovensko patrí medzi najväčších kupcov ruských surovín, pred nami sú dve krajiny

Podľa fínskeho analytického inštitútu CREA, v auguste najviac ruskej ropy a plynu za 370 miliónov eur nakúpilo Maďarsko.

Druhú pozíciu obsadili Francúzi, ktorí vďaka nákupu tankerov so skvapalneným plynom (LNG) zaplatili Moskve 220 mil. eur. Tretie miesto, s nákupom plynu aj ropy potrubiami cez Ukrajinu v hodnote 190 mil. eur, si zabezpečilo Slovensko.

Za Slovenskom nasledujú Rakúšania (177 mil. eur) a Taliani (174 mil. eur). Celkovo členské krajiny EÚ podľa fínskych analytikov v auguste 2024 nakúpili od Rusov ropu, potrubný zemný plyn a LNG v celkovej hodnote okolo 1,2 mld. eur. Táto suma zhruba zodpovedá hodnote importov týchto kľúčových energetických surovín aj v predošlých mesiacoch tohto roka.

Slovenský energetický analytik a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman na sociálnej sieti upozornil, že zatiaľ čo Putinovmu Kremľu krajiny EÚ odvádzajú stále slušné sumy za jeho ropu a plyn, súčasne sme pre jeho vojnu na Ukrajine v auguste zaplatili oveľa viac na cenách elektriny.

„Presnejšie, kvôli masívnemu cielenému bombardovaniu ukrajinskej kritickej energetickej infraštruktúry ruskými dronmi a raketami. To spôsobilo, že Ukrajina čelí nedostatku elektriny, ktorú musí aj v havarijnom režime dovážať z našich krajín. Dôsledok? Ceny elektriny sa v auguste v našom regióne opäť prudko zvýšili z úrovní okolo 60 eur za megawatthodinu až na 130 eur za megawatthodinu. A aj teraz sa držia veľmi vysoko, lebo aj teraz v septembri sú nutné havarijné dodávky na Ukrajinu,“ vysvetlil Hirman.

Najnovšie sa na Európsku komisiu listom obrátil grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Ten je tiež presvedčený, že ruská invázia na Ukrajine nám zdražuje elektrinu na trhoch. Ďalšími dôvodmi rastu cien elektriny boli v auguste aj klimaticko-prírodné faktory, enormné horúčavy spôsobujúce veľký dopyt po elektrine na chladenie či málo vody v hydroelektrárňach pre sucho.

„Ale kritické problémy v energosústave Ukrajiny, v dôsledku ruského bombardovania, považuje grécky premiér za ten rozhodujúci faktor. Inak povedané. Putinovi platíme stále ohromné peniaze za jeho suroviny, ktoré potom používa na financovanie svojich rakiet a dronov na bombardovanie Ukrajiny, čo nás zase stojí oveľa drahšiu elektrinu,“ podotkol Hirman.

Analytik vidí v celej veci jednu absolútnu "haluz". Na prepravu ruskej ropy cez Družbu sa totiž používajú čerpadlá, ktoré idú na elektrinu. „Aby sa táto ropa dostala cez chrbát ukrajinských Karpát smerom na Slovensko a Maďarsko, tak tej elektriny zožerú naozaj dosť. A aby tú elektrinu po Putinovom bombardovaní vôbec mali, musí byť dodaná havarijne aj zo Slovenska, či Poľska. Ale to zase cenu elektriny u nás prudko zvyšuje,“ konštatoval Hirman.

(sita)