Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kadyrov obvinil Muska z toho, že mu na diaľku deaktivoval vozidlo

Ramzan Kadyrov, vodca ruskej Čečenskej republiky, používa vozidlo Tesla Cybertruck, ktoré podľa vlastných slov od Elona Muska dostal ešte v auguste.

Kadyrov, ktorý autoritárskym a tvrdým štýlom vládne v Čečensku už vyše 17 rokov, v auguste zdieľal video, ako sa preváža v elektrickom vozidle, ktoré malo zrejme k streche primontovaný guľomet. Kadyrov tvrdil, že vozidlo dostal od Muska, čo vlastník spoločnosti Tesla na svojej sociálnej sieti X označil za lož.

"Teraz nedávno Musk na diaľku deaktivoval Cybertruck," napísal Kadyrov v príspevku na svojom profile na sieti Telegram. "To od Elona Muska nie je pekné. Zo srdca rozdáva drahé dary a potom ich na diaľku vypne," napísal tiež Kadyrov.

Cybertruck je elektrický pick-up. Kadyrov o svojom vozidle tvrdil, že bolo použité v boji a odoslané na Ukrajinu, kde "podávalo úžasné výkony".

(tasr)

Minúta  |  

Británia žiada medzi Izraelom a Hizballáhom okamžité prímerie

Britský minister zahraničných vecí David Lammy upozornil, že tohtotýždňová eskalácia napätia obe strany posunula na pokraj vojny.

"Dnes večer vyzývam na okamžité prímerie medzi oboma stranami," povedal Lammy v Paríži po stretnutí s rezortnými kolegami z Francúzska, USA a Talianska.

"Všetci majú úplne jasno v tom, že chceme politické riešenie prostredníctvom rokovania, aby sa Izraelčania mohli vrátiť do svojich domovov na severe Izraela, aby sa domov mohli vrátiť takisto aj Libanončania," dodal šéf britskej diplomacie.

Situácia po tohtotýždňových výbuchoch komunikačných zariadení v Libanone vyvolala obavy z možnej pozemnej ofenzívy Izraela na juh susednej krajiny, keďže Izrael vyjadril zámer vytlačiť Hizballáh z pohraničných oblastí a zaistiť bezpečnosť svojich občanov na severe svojho územia.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok v Paríži zároveň uviedol, že v Libanone existuje "diplomatická cesta".

Vojna "nie je nevyhnutná," upozornil Macron. "Nič, žiadne regionálne dobrodružstvo, žiadny súkromný záujem, žiadna lojalita k akejkoľvek záležitosti nemá takú hodnotu, aby vyvolali konflikt v Libanone," uviedol francúzsky prezident vo videoposolstve pre Libanončanov, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinci vraj zastavili ruskú protiofenzívu v Kursku

Ukrajinské sily hlásia úspech pri zastavení ruskej protiofenzívy v Kurskej oblasti, na západe Ruska, oznámil hovorca regionálneho velenia ukrajinských síl Oleksij Dmytraškivskyj. 

Ukrajina začala prekvapivý útok do tejto oblasti začiatkom augusta a podľa médií ruské sily nedosiahli významné výsledky, aj napriek snahám o protiofenzívu.

„Rusi sa pokúšali útočiť po krídlach, ale boli zastavení. Situácia je stabilizovaná a dnes máme všetko pod kontrolou,“ povedal Dmytraškivskyj. Podľa neho sa na území kontrolovanom Ukrajinou nachádza niekoľko tisíc civilistov, pričom najmenej 23 z nich prišlo o život počas ruského bombardovania, referuje portál France24.

Rusko vo svojom komuniké uviedlo, že jeho sily pokračujú v niektorých častiach Kurskej oblasti v ofenzíve, zatiaľ čo v iných odrazili ukrajinské útoky. 

(mm)

Minúta  |  

Izraelské útoky zasiahli 30 odpaľovacích zariadení Hizballáhu, tvrdí Libanon

Izraelská armáda obnovila útoky na Libanon v čase vyhrotenej situácie v dôsledku dvoch vĺn koordinovaných výbuchov osobných komunikačných zariadení v tejto krajine, ktoré sa pripisujú Izraelu.

Izraelská armáda vo štvrtok večer uviedla, že zasiahla približne 30 zariadení na odpaľovanie rakiet používaných libanonským hnutím Hizballáh. Izraelské vzdušné sily okrem toho zaútočili na "teroristickú infraštruktúru" a úkryt s muníciou na juhu Libanonu, pričom delostrelectvo ostreľovalo oblasť Nakúra.

Vo štvrtok pritom išlo o druhú sériu izraelských útokov zo vzduchu.

Libanonské zdroje z prostredia bezpečnosti hlásili intenzívne útoky zo vzduchu. V rámci 20-minútového intervalu zaznamenali útoky na približne 70 cieľov.

Situácia po výbuchoch komunikačných zariadení v Libanone vyvolala obavy z možnej pozemnej ofenzívy Izraela na juh susednej krajiny, keďže Izrael vyjadril zámer vytlačiť Hizballáh z pohraničných oblastí a zaistiť bezpečnosť svojich občanov na severe svojho územia.

(tasr)

Minúta  |  

Odchádzajúci šéf NATO varuje Spojené štáty a Európu pred izolacionizmom

Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojom štvrtkovom rozlúčkovom prejave varoval Spojené štáty a Európu pred „izolacionizmom".      

„Počúvame hlasy na oboch stranách Atlantického oceánu, ktoré vyzývajú Ameriku a Európu, aby išli vlastnou cestou," povedal Stoltenberg, ktorý 1. októbra po desiatich rokoch skončí na čele Severoatlantickej aliancie. „Zamerať sa na krátkozraké štátne záujmy pred dlhodobou spoluprácou nám nebude na prospech. Izolacionizmus nikomu nezaistí bezpečie," zdôraznil.

Stoltenbergovo varovanie podľa AFP prichádza v čase, keď sa spojenci Washingtonu obávajú, že prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa v novembrových amerických prezidentských voľbách by mohlo oslabiť záväzky tejto kľúčovej mocnosti vo vzťahu k NATO. Trump totiž v minulosti vyhlásil, že USA by mohli prestať chrániť členské štáty NATO, ktoré nevynakladajú dostatok finančných prostriedkov na obranu.

Stoltenberg má najvyšší post vo vojenskej aliancii odovzdať bývalému holandskému premiérovi Markovi Ruttemu. Počas Stoltenbergovho desaťročného pôsobenia sa výrazne zvýšili vojenské výdavky európskych členských štátov. Dialo sa tak pod tlakom Washingtonu aj v dôsledku vojny na Ukrajine. Podľa Stoltenberga to však vzhľadom na ruskú hrozbu nepostačuje a výdavky bude treba ďalej navyšovať.

Dvadsaťtri z 32 členských štátov NATO by malo tento rok dosiahnuť cieľ stanovený alianciou v roku 2014, ktorý zodpovedá výdavkom na obranu vo výške dvoch percent HDP.

„Dobrá správa je, že sme splnili sľub, ktorý sme dali pred desiatimi rokmi," povedal Stoltenberg. "Zlá správa je, že už to nestačí na to, aby sme boli v bezpečí," dodal.

Stoltenberg taktiež trvá na tom, že spojenci z NATO musia zabezpečiť, aby Kyjev mohol v prípadných rokovaniach s Ruskom vyjednávať „z pozície sily". „Akákoľvek budúca mierová dohoda sa musí opierať o silnú a trvalú vojenskú podporu. Nielen o kusy papiera," vyhlásil odchádzajúci šéf NATO.

Bývalý nórsky premiér taktiež pripustil, že štáty NATO „mohli urobiť viac", aby odstrašili útok Ruska na Ukrajinu, a to jej skorším vyzbrojením.

NATO prerušilo vzťahy s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022. Podľa Stoltenberga sa aliancia v istom okamihu bude musieť vrátiť k dialógu s Moskvou o otázkach, ako je kontrola zbraní - avšak vyjadrenia NATO sa musia opierať o silu. „Musíme hovoriť s našimi susedmi, nech je to akokoľvek náročné. Avšak dialóg funguje iba vtedy, keď sa opiera o silnú obranu," povedal Stoltenberg.

Stoltenberg takisto varoval, že s Ruskom alebo Čínou sa nesmie obchodovať na úkor bezpečnosti. „Sloboda je väčšia hodnota ako voľný obchod," vyhlásil.

Jednou z najťažších kapitol za Stoltenbergovho pôsobenia bolo stiahnutie koalície pod vedením USA z Afganistanu, ktoré umožnilo Talibanu uchopiť moc. „Vojenská sila má svoje limity," vyhlásil odchádzajúci šéf NATO. „Musíme byť úprimní v tom, čo dokážeme a čo nedokážeme dosiahnuť," dodal.

„Počas môjho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka bol význam NATO spochybňovaný. Alianciu popisovali ako rozdelenú, zastaranú, v kóme," povedal Stoltenberg. „NATO je však v skutočnosti silné, jednotné a dôležitejšie ako kedykoľvek predtým," dodal.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil premenovanie 327 miest a obcí

Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok uznesenie, ktorým premenoval 327 miest a obcí. Toto opatrenie slúži na zbavenie sa sovietskeho a ruského dedičstva, uviedol na Facebooku jeden z predkladateľov uznesenia Roman Lozynskyj.

Lozynskyj označil prijatie uznesenia za "historické rozhodnutie", ktoré sa malo urobiť už pred 33 rokmi. Zároveň avizoval, že budú nasledovať ďalšie zmeny názvov asi 200 obcí, ktoré treba zosúladiť s normami štátneho jazyka.

„Mestá a obce sa vrátia k svojim historickým názvom, prípadne dostanú nové, ktoré navrhnú miestne zastupiteľstvá," konštatoval Lozynskyj.

Za uznesenie hlasovalo 281 zo 450 poslancov. Okrem iného Novomoskovsk sa bude po novom nazývať Samar, z Krasnohradu bude Berestin, z Družby Chutir-Mychajlivskyj a z mesta Pervomajsk sa stane Zlatopiľ.

Ešte pred vojnou na Ukrajine premenovali niektoré mestá nesúce mená politikov zo sovietskej éry. Z miliónovej metropoly Dnepropetrovsk, pomenovanej na počesť predsedu Najvyššieho sovietu Ukrajinskej SSR Grigorija Petrovského, sa stalo Dnipro, z Kirovohradu (meno mal po sovietskom politikovi Sergejovi Kirovovi) Kropyvnyckyj a z Arťomovska (pomenovanom po revolucionárovi Fjodorovi Andrejevičovi Sergejevovi, prezývanom Arťom) Bachmut.

Premenovávaním miest a obcí na Ukrajine nie je bez kontroverzií. V utorok viacerí poslanci počas rozpravy zablokovali rečnícky pult s cieľom odložiť hlasovanie.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.