Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britský verejný dlh dosiahol v auguste 100 percent HDP

Zo záznamov britskej centrálnej banky vyplýva, že dlh sa naposledy pravidelne pohyboval na takejto úrovni začiatkom 60. rokov, keď sa Spojené kráľovstvo ešte stále vyrovnávalo s finančnými dôsledkami druhej svetovej vojny.

Čistý dlh verejného sektora, s výnimkou bánk v jeho vlastníctve, vzrástol v auguste na 100 percent hrubého domáceho produktu (HDP) prvýkrát od začiatku vedenia mesačných záznamov v roku 1993, oznámil v piatok britský štatistický úrad ONS. V júli dlh predstavoval 99,3 percent.        

Štátny dlh prudko vzrástol počas globálnej finančnej krízy a potom znova v dôsledku pandémie nového koronavírusu. V posledných rokoch k jeho zvýšeniu prispel aj slabý hospodársky rast.        

V auguste si britská vláda požičala 13,734 miliardy libier (16,36 miliardy eur), čo je o 3,3 miliardy libier (GBP) viac ako v auguste minulého roka. Za prvých päť mesiacov rozpočtového roka 2024/25 nový dlh zatiaľ dosiahol 64,1 miliardy GBP, čo je približne o 6 miliárd GBP viac, ako predpokladal britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) vo svojej marcovej prognóze.

(tasr)

Minúta  |  

Guardian: Ruské velenie očakávalo vpád Ukrajiny do Kurskej oblasti

Rusko údajne niekoľko mesiacov pripravovalo plány, ako vpádu do Kurskej oblasti zabrániť, píše britský The Guardian s odvolaním sa na dokumenty, ktoré ukrajinská armáda podľa svojich slov získala z opustených ruských pozícií v regióne.

Dokumenty tiež odhaľujú údajné ruské obavy o morálku v Kursku, ktoré sa zintenzívnili po samovražde vojaka na fronte, ktorý bol údajne v „dlhodobom stave depresie v dôsledku služby v ruskej armáde“.

Dokumenty majú podľa portálu znaky "pravej komunikácie" ruskej armády, nezávisle sa ich však nepodarilo overiť.

Koncom augusta sa novinári Guardianu stretli s ukrajinským tímom špeciálnych operácií, ktorý ich zadržal niekoľko hodín po opustení ruského územia. Tím uviedol, že z budov v Kurskej oblasti odviezol dokumenty ruského ministerstva vnútra, Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Ruskej federácie a armády. Neskôr tieto dokumenty poskytli na prezretie a fotografovanie.

Najstaršie dokumenty pochádzajú z konca roka 2023, tie najnovšie sú datované šesť týždňov pred ukrajinským vpádom do Kurskej oblasti.

Vojenské dokumenty obsahujú niekoľkomesačné varovania o možnom vpáde do oblasti a pokuse obsadiť mesto Sudža. V zázname zo 4. januára sa písalo o „potenciálnom prielome na štátnej hranici“ zo strany ukrajinských ozbrojených skupín a nariadil sa zvýšený výcvik na prípravu na odrazenie prípadného útoku.

Neskôr sa objavila aj predpoveď, že Ukrajina sa pokúsi zničiť most cez rieku Sejm, aby narušila ruské zásobovacie línie v regióne, čo sa neskôr aj stalo. V júnovom dokumente sa písalo, že ruské jednotky umiestnené na fronte sú kompletné len na 60 až 70 percent a tvoria ich zálohy so slabým výcvikom.

Po ruskom útoku vojaci podľa člena tímu špeciálnych operácií, ktorý dokumenty získal, doslova utiekli bez toho, aby za sebou zničili tieto dokumenty. V jednom z nich sa uvádza aj rozkaz, že ruská armáda by mala na zmätenie ukrajinských vojakov vytvoriť "modely tankov, obrnených vozidiel a delostreleckých granátometov, ako aj figuríny vojakov, ktoré by sa mali pravidelne premiestňovať“.

Dokumenty tiež konštatujú, že ukrajinskí vojaci sa maskujú za ruských či to, že "otázka úmrtí vojakov v dôsledku samovražedných incidentov zostáva napätá“. Velitelia v tejto súvislosti dostali údajne pokyn identifikovať vojakov, ktorí „nie sú psychicky pripravení plniť si svoje povinnosti alebo majú sklon k deviantnému správaniu, a organizovať ich preradenie a presun do vojenských zdravotníckych zariadení“.

(mas)

Minúta  |  

Lekárske odborové združenie obviňuje vládu z deštrukcie memoranda aj zdravotníctva

Lekárski odborári sa pripravujú na prísne opatrenia vrátane zastavenia vykonávania nadčasov a pohotovostí nad zákonné limity.

Vyplýva to z ich poslednej výzvy adresovanej vláde, kde len oznamujú, že nie sú ochotní pokračovať v nútených nadčasoch a pohotovosti nad rámec zákona. Pred tromi mesiacmi LOZ s obavami prijalo medializované informácie o zvažovanej transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

„Premena nemocníc na obchodné spoločnosti nemôže znamenať nič iné ako snahu o privatizáciu štátnych nemocníc," povedali predstavitelia LOZ, pripomínajúc obdobné snahy z minulosti. LOZ tiež konštatuje porušenie záväzku postaviť národnú nemocnicu na Rázsochách, pričom ministerka zdravotníctva toto rozhodnutie odôvodnila výsledkami analýzy financovanej prevažne finančnou skupinou PENTA.

Podľa slov Petra Visolajského, predsedu LOZ, kroky vlády a ministerky škodia slovenskému zdravotníctvu a pacientom. V uplynulých dňoch sa však situácia zhoršila. „Vláda sa rozhodla porušiť ďalšie body dohody – znížiť mzdy zdravotným sestrám a zničiť systém, ktorý zastavil exodus lekárov zo Slovenska," uviedol Visolajský a dodal, že „vláda pána Fica týmito krokmi pomáha finančným skupinám a nie pacientom, narúša sociálny zmier, vyháňa posledné sestry a skúsených lekárov z našich nemocníc a mladých zdravotníkov vyháňa do zahraničia." LOZ varuje, že ak vláda zrealizuje svoje zámery, Slovensko sa stane jedným z najväčších exportérov zdravotníkov pre ostatné krajiny, čo prehĺbi nedostatok sestier a lekárov na Slovensku.

Organizácia preto vyzýva vládu, aby od tohto destabilizujúceho plánu upustila a sústredila sa na skutočné zlepšenie stavu zdravotníctva. „Pánovi premiérovi pripomíname zodpovednosť za naše zdravotníctvo. Kroky jeho vlády nezlepšujú stav slovenského zdravotníctva a kvalitu zdravotnej starostlivosti o pacientov, ale naopak ho zhoršujú a robia menej efektívnym a udržateľným,“ uzavrel Visolajský.

(sita)

Minúta  |  

Taraba: Koalícia súhlasí s vypovedaním poistných zmlúv

Zároveň sa zaviazala prijať nové pravidlá poisťovania, keď sa nebude poisťovať majetok bez hodnoty.

Na sociálnej sieti o tom informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). „Považujem za veľký úspech, že táto téma, ktorú sme masívne odhalili na ministerstve, získala váhu aj na úrovni premiéra a ideme ju systematicky riešiť," skonštatoval Taraba.

Poukázal na to, že štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) dokázal po prehodnotení poistných zmlúv pri jednej položke ušetriť viac ako 500-tisíc eur. „Tieto podvody sa asi ťažko mohli diať bez vedomia a súhlasu predošlého vedenia ministerstva a SVP pod vedením pána Glindu a iných. Verím, že budú mať čoskoro polícii čo vysvetľovať. A nielen pri poistkách," uviedol minister.

Taraba počas leta poukázal na poisťovanie majetku na envirorezorte cez maklérov. Zo štátnych peňazí tak podľa neho odchádzali z každého ministerstva milióny eur. Mal podozrenie, že na envirorezorte sa fiktívne poisťoval majetok, ktorý nemal žiadnu hodnotu alebo bol odpísaný. Chcel, aby tabuľku o poistení majetku zverejnilo každé ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Čurilla a Ďurka neuspeli so žalobou o odškodnenie za nezákonnú väzbu

Rozhodol o tom mestský súd Bratislava IV, ktorý zamietol ich žalobu.

Sudkyňa Beata Farkašová podľa ich právneho zástupcu Petra Kubinu rozhodla, že žaloba bola podaná predčasne, pretože ich trestné stíhanie sa ešte neskončilo. 

Obaja policajti plánujú voči rozhodnutiu podať odvolanie, pretože podľa obhajcu majú nárok na odškodnenie za takmer dvojtýždňovú väzbu. Ministerstvo spravodlivosti uznalo existenciu nezákonného rozhodnutia a ich nárok na odškodnenie, keď im už skôr vyplatilo po 52 eur a verejne sa im ospravedlnilo, informuje Denník N.

Ján Čurilla a Pavol Ďurka sú stíhaní od septembra 2021 pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Súd najprv rozhodol o ich väzbe, avšak po takmer dvoch týždňoch ich prepustil Krajský súd v Bratislave, ktorý uviedol, že nevidí dôvod na ich stíhanie. Napriek tomu zostávajú obvinení a v júli bola proti nim podaná obžaloba.

(mm)

Minúta  |  

SaS: V budúcom roku hrozí zvýšenie cien energií, v prípade plynu až o 30 percent

V budúcom roku hrozí zvýšenie ceny plynu až o 30 percent, pričom na energodotácie nie sú zo štátneho rozpočtu vyčlenené žiadne financie. Uviedol to v piatok poslanec Národnej rady za SaS Karol Galek na tlačovej konferencii.

„Minister Ladislav Kamenický (Smer-SD) predstavil svoj balíček, v ktorom chce ľudí pripraviť o miliardy. Medzi výdavkami chýbala akákoľvek pomoc s cenami energií, pritom v nich sú obsiahnuté mnohé pomocné mechanizmy. Pokiaľ nebudú zachované, ceny energií môžu dramaticky rásť a to pre všetkých na Slovensku vrátane a najmä domácností," uviedol Galek s tým, že pomoc budú pritom potrebovať najmä ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc.

Podotkol, že SaS v minulom roku požadovala adresnú pomoc a identifikovala úspory vo výške asi 80 miliónov eur v prípade plynu. „Ministerka Denisa Saková (Hlas) sa rozhodla, že budú dotovať toľko, koľko sa dá. Na jar tohto roku však už uznala, že adresnosť dotácií tam musí byť," dodal Galek. Upozornil však na to, že do konca roka zostávajú len tri mesiace, pričom podľa neho nie je známe, či a ako chce vláda adresnosť realizovať. Adresnú pomoc pritom požaduje aj Európska komisia (EK).

Najvážnejšou hrozbou sú podľa Galeka výhrady EK voči zmluve so Slovenskými elektrárňami, na základe ktorej by mali mať domácnosti elektrinu v budúcom roku za 62 eur. Toto opatrenie len v roku 2023 podľa neho ušetrilo Slovákom 2,6 miliardy eur. Úspora pre priemernú domácnosť bola asi tisíc eur, a pre tú, ktorá kúri elektrinou, až 4-tisíc eur. „Energetická kríza je na ústupe, no stále hrozí, že ak táto zmluva nebude, faktúry za elektrinu môžu vzrásť v priemere o 50 percent," uzavrel Galek.Hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Mária Pavlusík vo štvrtok (19. 9.) informovala, že zvýšené ceny plynu a tepla sa dotknú niektorých domácností. MH SR preto pripravuje systém pomoci pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Taktiež sa snaží zabezpečiť cenovo výhodný plyn z východu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.