Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chlapec, ktorý vypadol z tretieho poschodia školy, si len chcel počas prestávky otvoriť okno

Pre len 11-ročného chlapca bola Kľučka od okna vysoko, použil preto na to lavicu. Nešťastne ale z okna vypadol a po páde z výšky približne 13 metrov dopadol na betónový chodník.

Záchranárov privolali okamžite po tom, ako si incident všimla okoloidúca žena. Rýchla pomoc dorazila na miesto a po prvotnom oživovaní chlapca v kritickom stave letecky previezli do nemocnice v Košiciach, kde je vo veľmi vážnom stave, informuje portál tvnoviny.sk.

Podľa informácií zo školy ide o nešťastnú náhodu a vylučuje sa možnosť šikany. Polícia prípad vyšetruje a začala už trestné stíhanie.

V Kráľovskom Chlmci vypadol chlapec z okna školy. Jeho stav je vážny

Mohlo by Vás zaujímať V Kráľovskom Chlmci vypadol chlapec z okna školy. Jeho stav je vážny

(mm)

Minúta  |  

Európska únia poskytne Ukrajine pôžičku 35 miliárd eur, oznámila von der Leyenová

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie (EK) oznámil, že Ukrajina plánuje pôžičku využiť na investície do svojej protivzdušnej obrany, energetiky a tiež na nákup zbraní.

Pôžička je podľa Reuters súčasťou rozsiahlejšieho plánu, ktorým chcú krajiny G7 získavať finančné prostriedky z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

"Neustále ruské útoky znamenajú, že Ukrajina potrebuje nepretržitú podporu EÚ," napísala na margo pôžičky v príspevku na sociálnej sieti X. "Ide o ďalší významný príspevok EÚ k obnove Ukrajiny," dodala predsedníčka EK v tejto súvislosti.    

Rusko vyradilo na Ukrajine energetickú infraštruktúru s výkonom deväť gigawattow (GW), čo podľa skoršieho vyjadrenia von der Leyenovej predstavuje "energetický ekvivalent troch pobaltských štátov". Zámerom EÚ je podľa nej obnoviť na Ukrajine výkon v hodnote 2,5 GW a zároveň zvýšiť vývoz elektriny na Ukrajinu na celkovo dva gigawatty.        

Skupina krajín G7 zmrazila krátko po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022 ruské finančné aktíva v hodnote približne 268 miliárd eur. Krajiny G7 prisľúbili, že tieto prostriedky použijú na pomoc Ukrajine, no následne dlhé mesiace diskutovali o tom, ako presne by takýto mechanizmus mohol fungovať.        

Členské krajiny EÚ sa v máji dohodli, že 90 percent výnosov z týchto aktív má ísť na vojenskú pomoc Ukrajine a zvyšných desať percent na podporu Kyjeva inými spôsobmi.

(tasr)

Minúta  |  

V Budapešti zasadol maďarsko-ruský výbor pre hospodársku spoluprácu

Na Facebooku to oznámil maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó, ktorý sa predtým stretol aj s ruským ministrom zdravotníctva Michailom Muraškom.        

"Maďarsko musí udržiavať spoluprácu s Ruskom. Jednoducho preto, že je to náš národný záujem i záujem maďarského ľudu," píše Szijjártó vo svojom príspevku.        

Po schôdzke výboru sa uskutočnilo aj maďarsko-ruské podnikateľské fórum za účasti 78 firiem. "Mimochodom, celá Európa obchoduje s Rusmi, len sa to snažia skrývať," dodal Szijjártó.

(tasr)

Minúta  |  

Spojitosť s pagermi, ktoré vybuchli v Libanone, odmieta aj Bulharsko

Tamojšia Štátna agentúra pre národnú bezpečnosť (DANS) oznámila, že začala vec prešetrovať po tom, ako maďarský webový portál Telex.hu uviedol, že komunikačné zariadenie priviezla a následne odovzdala Hizballáhu firma Norta Global.

Tú v Bulharsku registroval nórsky občan. "Po overení bolo nesporne stanovené, že nijaké komunikačné vybavenie zodpovedajúce tomu, čo vybuchlo 17. septembra, nebolo importované, exportované alebo vyrobené v Bulharsku," uviedla DANS.        

Bulharská agentúra pre národnú bezpečnosť však v piatok uviedla, že Norta Global ani jej majiteľ nevykonali nijakú transakciu spojenú s predajom alebo kúpou týchto zariadení ani s porušením zákona o financovaní terorizmu.                

Vybuchnuté komunikačné zariadenia boli označené značkou taiwanskej spoločnosti Gold Apollo. Taiwanská vláda však tvrdí, že zariadenia na ostrove vyrobené neboli.        

Spoločnosť Gold Apollo zariadenia spojila s firmou BAC so sídlom v Maďarsku, ktorá má povolenie používať jej značku. Hovorca maďarskej vlády však uviedol, že BAC je len sprostredkovateľská spoločnosť, ktorá v Maďarsku nemá žiadnu výrobňu ani inú prevádzkareň, a vybuchnuté komunikačné zariadenia v Maďarsku podľa vlády nikdy neboli.

(tasr)

Minúta  |  

Britský verejný dlh dosiahol v auguste 100 percent HDP

Zo záznamov britskej centrálnej banky vyplýva, že dlh sa naposledy pravidelne pohyboval na takejto úrovni začiatkom 60. rokov, keď sa Spojené kráľovstvo ešte stále vyrovnávalo s finančnými dôsledkami druhej svetovej vojny.

Čistý dlh verejného sektora, s výnimkou bánk v jeho vlastníctve, vzrástol v auguste na 100 percent hrubého domáceho produktu (HDP) prvýkrát od začiatku vedenia mesačných záznamov v roku 1993, oznámil v piatok britský štatistický úrad ONS. V júli dlh predstavoval 99,3 percent.        

Štátny dlh prudko vzrástol počas globálnej finančnej krízy a potom znova v dôsledku pandémie nového koronavírusu. V posledných rokoch k jeho zvýšeniu prispel aj slabý hospodársky rast.        

V auguste si britská vláda požičala 13,734 miliardy libier (16,36 miliardy eur), čo je o 3,3 miliardy libier (GBP) viac ako v auguste minulého roka. Za prvých päť mesiacov rozpočtového roka 2024/25 nový dlh zatiaľ dosiahol 64,1 miliardy GBP, čo je približne o 6 miliárd GBP viac, ako predpokladal britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) vo svojej marcovej prognóze.

(tasr)

Minúta  |  

Guardian: Ruské velenie očakávalo vpád Ukrajiny do Kurskej oblasti

Rusko údajne niekoľko mesiacov pripravovalo plány, ako vpádu do Kurskej oblasti zabrániť, píše britský The Guardian s odvolaním sa na dokumenty, ktoré ukrajinská armáda podľa svojich slov získala z opustených ruských pozícií v regióne.

Dokumenty tiež odhaľujú údajné ruské obavy o morálku v Kursku, ktoré sa zintenzívnili po samovražde vojaka na fronte, ktorý bol údajne v „dlhodobom stave depresie v dôsledku služby v ruskej armáde“.

Dokumenty majú podľa portálu znaky "pravej komunikácie" ruskej armády, nezávisle sa ich však nepodarilo overiť.

Koncom augusta sa novinári Guardianu stretli s ukrajinským tímom špeciálnych operácií, ktorý ich zadržal niekoľko hodín po opustení ruského územia. Tím uviedol, že z budov v Kurskej oblasti odviezol dokumenty ruského ministerstva vnútra, Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Ruskej federácie a armády. Neskôr tieto dokumenty poskytli na prezretie a fotografovanie.

Najstaršie dokumenty pochádzajú z konca roka 2023, tie najnovšie sú datované šesť týždňov pred ukrajinským vpádom do Kurskej oblasti.

Vojenské dokumenty obsahujú niekoľkomesačné varovania o možnom vpáde do oblasti a pokuse obsadiť mesto Sudža. V zázname zo 4. januára sa písalo o „potenciálnom prielome na štátnej hranici“ zo strany ukrajinských ozbrojených skupín a nariadil sa zvýšený výcvik na prípravu na odrazenie prípadného útoku.

Neskôr sa objavila aj predpoveď, že Ukrajina sa pokúsi zničiť most cez rieku Sejm, aby narušila ruské zásobovacie línie v regióne, čo sa neskôr aj stalo. V júnovom dokumente sa písalo, že ruské jednotky umiestnené na fronte sú kompletné len na 60 až 70 percent a tvoria ich zálohy so slabým výcvikom.

Po ruskom útoku vojaci podľa člena tímu špeciálnych operácií, ktorý dokumenty získal, doslova utiekli bez toho, aby za sebou zničili tieto dokumenty. V jednom z nich sa uvádza aj rozkaz, že ruská armáda by mala na zmätenie ukrajinských vojakov vytvoriť "modely tankov, obrnených vozidiel a delostreleckých granátometov, ako aj figuríny vojakov, ktoré by sa mali pravidelne premiestňovať“.

Dokumenty tiež konštatujú, že ukrajinskí vojaci sa maskujú za ruských či to, že "otázka úmrtí vojakov v dôsledku samovražedných incidentov zostáva napätá“. Velitelia v tejto súvislosti dostali údajne pokyn identifikovať vojakov, ktorí „nie sú psychicky pripravení plniť si svoje povinnosti alebo majú sklon k deviantnému správaniu, a organizovať ich preradenie a presun do vojenských zdravotníckych zariadení“.

(mas)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.