Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska únia poskytne Ukrajine pôžičku 35 miliárd eur, oznámila von der Leyenová

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie (EK) oznámil, že Ukrajina plánuje pôžičku využiť na investície do svojej protivzdušnej obrany, energetiky a tiež na nákup zbraní.

Pôžička je podľa Reuters súčasťou rozsiahlejšieho plánu, ktorým chcú krajiny G7 získavať finančné prostriedky z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

"Neustále ruské útoky znamenajú, že Ukrajina potrebuje nepretržitú podporu EÚ," napísala na margo pôžičky v príspevku na sociálnej sieti X. "Ide o ďalší významný príspevok EÚ k obnove Ukrajiny," dodala predsedníčka EK v tejto súvislosti.    

Rusko vyradilo na Ukrajine energetickú infraštruktúru s výkonom deväť gigawattow (GW), čo podľa skoršieho vyjadrenia von der Leyenovej predstavuje "energetický ekvivalent troch pobaltských štátov". Zámerom EÚ je podľa nej obnoviť na Ukrajine výkon v hodnote 2,5 GW a zároveň zvýšiť vývoz elektriny na Ukrajinu na celkovo dva gigawatty.        

Skupina krajín G7 zmrazila krátko po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022 ruské finančné aktíva v hodnote približne 268 miliárd eur. Krajiny G7 prisľúbili, že tieto prostriedky použijú na pomoc Ukrajine, no následne dlhé mesiace diskutovali o tom, ako presne by takýto mechanizmus mohol fungovať.        

Členské krajiny EÚ sa v máji dohodli, že 90 percent výnosov z týchto aktív má ísť na vojenskú pomoc Ukrajine a zvyšných desať percent na podporu Kyjeva inými spôsobmi.

(tasr)

Minúta  |  

V Budapešti zasadol maďarsko-ruský výbor pre hospodársku spoluprácu

Na Facebooku to oznámil maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó, ktorý sa predtým stretol aj s ruským ministrom zdravotníctva Michailom Muraškom.        

"Maďarsko musí udržiavať spoluprácu s Ruskom. Jednoducho preto, že je to náš národný záujem i záujem maďarského ľudu," píše Szijjártó vo svojom príspevku.        

Po schôdzke výboru sa uskutočnilo aj maďarsko-ruské podnikateľské fórum za účasti 78 firiem. "Mimochodom, celá Európa obchoduje s Rusmi, len sa to snažia skrývať," dodal Szijjártó.

(tasr)

Minúta  |  

Spojitosť s pagermi, ktoré vybuchli v Libanone, odmieta aj Bulharsko

Tamojšia Štátna agentúra pre národnú bezpečnosť (DANS) oznámila, že začala vec prešetrovať po tom, ako maďarský webový portál Telex.hu uviedol, že komunikačné zariadenie priviezla a následne odovzdala Hizballáhu firma Norta Global.

Tú v Bulharsku registroval nórsky občan. "Po overení bolo nesporne stanovené, že nijaké komunikačné vybavenie zodpovedajúce tomu, čo vybuchlo 17. septembra, nebolo importované, exportované alebo vyrobené v Bulharsku," uviedla DANS.        

Bulharská agentúra pre národnú bezpečnosť však v piatok uviedla, že Norta Global ani jej majiteľ nevykonali nijakú transakciu spojenú s predajom alebo kúpou týchto zariadení ani s porušením zákona o financovaní terorizmu.                

Vybuchnuté komunikačné zariadenia boli označené značkou taiwanskej spoločnosti Gold Apollo. Taiwanská vláda však tvrdí, že zariadenia na ostrove vyrobené neboli.        

Spoločnosť Gold Apollo zariadenia spojila s firmou BAC so sídlom v Maďarsku, ktorá má povolenie používať jej značku. Hovorca maďarskej vlády však uviedol, že BAC je len sprostredkovateľská spoločnosť, ktorá v Maďarsku nemá žiadnu výrobňu ani inú prevádzkareň, a vybuchnuté komunikačné zariadenia v Maďarsku podľa vlády nikdy neboli.

(tasr)

Minúta  |  

Britský verejný dlh dosiahol v auguste 100 percent HDP

Zo záznamov britskej centrálnej banky vyplýva, že dlh sa naposledy pravidelne pohyboval na takejto úrovni začiatkom 60. rokov, keď sa Spojené kráľovstvo ešte stále vyrovnávalo s finančnými dôsledkami druhej svetovej vojny.

Čistý dlh verejného sektora, s výnimkou bánk v jeho vlastníctve, vzrástol v auguste na 100 percent hrubého domáceho produktu (HDP) prvýkrát od začiatku vedenia mesačných záznamov v roku 1993, oznámil v piatok britský štatistický úrad ONS. V júli dlh predstavoval 99,3 percent.        

Štátny dlh prudko vzrástol počas globálnej finančnej krízy a potom znova v dôsledku pandémie nového koronavírusu. V posledných rokoch k jeho zvýšeniu prispel aj slabý hospodársky rast.        

V auguste si britská vláda požičala 13,734 miliardy libier (16,36 miliardy eur), čo je o 3,3 miliardy libier (GBP) viac ako v auguste minulého roka. Za prvých päť mesiacov rozpočtového roka 2024/25 nový dlh zatiaľ dosiahol 64,1 miliardy GBP, čo je približne o 6 miliárd GBP viac, ako predpokladal britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) vo svojej marcovej prognóze.

(tasr)

Minúta  |  

Guardian: Ruské velenie očakávalo vpád Ukrajiny do Kurskej oblasti

Rusko údajne niekoľko mesiacov pripravovalo plány, ako vpádu do Kurskej oblasti zabrániť, píše britský The Guardian s odvolaním sa na dokumenty, ktoré ukrajinská armáda podľa svojich slov získala z opustených ruských pozícií v regióne.

Dokumenty tiež odhaľujú údajné ruské obavy o morálku v Kursku, ktoré sa zintenzívnili po samovražde vojaka na fronte, ktorý bol údajne v „dlhodobom stave depresie v dôsledku služby v ruskej armáde“.

Dokumenty majú podľa portálu znaky "pravej komunikácie" ruskej armády, nezávisle sa ich však nepodarilo overiť.

Koncom augusta sa novinári Guardianu stretli s ukrajinským tímom špeciálnych operácií, ktorý ich zadržal niekoľko hodín po opustení ruského územia. Tím uviedol, že z budov v Kurskej oblasti odviezol dokumenty ruského ministerstva vnútra, Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Ruskej federácie a armády. Neskôr tieto dokumenty poskytli na prezretie a fotografovanie.

Najstaršie dokumenty pochádzajú z konca roka 2023, tie najnovšie sú datované šesť týždňov pred ukrajinským vpádom do Kurskej oblasti.

Vojenské dokumenty obsahujú niekoľkomesačné varovania o možnom vpáde do oblasti a pokuse obsadiť mesto Sudža. V zázname zo 4. januára sa písalo o „potenciálnom prielome na štátnej hranici“ zo strany ukrajinských ozbrojených skupín a nariadil sa zvýšený výcvik na prípravu na odrazenie prípadného útoku.

Neskôr sa objavila aj predpoveď, že Ukrajina sa pokúsi zničiť most cez rieku Sejm, aby narušila ruské zásobovacie línie v regióne, čo sa neskôr aj stalo. V júnovom dokumente sa písalo, že ruské jednotky umiestnené na fronte sú kompletné len na 60 až 70 percent a tvoria ich zálohy so slabým výcvikom.

Po ruskom útoku vojaci podľa člena tímu špeciálnych operácií, ktorý dokumenty získal, doslova utiekli bez toho, aby za sebou zničili tieto dokumenty. V jednom z nich sa uvádza aj rozkaz, že ruská armáda by mala na zmätenie ukrajinských vojakov vytvoriť "modely tankov, obrnených vozidiel a delostreleckých granátometov, ako aj figuríny vojakov, ktoré by sa mali pravidelne premiestňovať“.

Dokumenty tiež konštatujú, že ukrajinskí vojaci sa maskujú za ruských či to, že "otázka úmrtí vojakov v dôsledku samovražedných incidentov zostáva napätá“. Velitelia v tejto súvislosti dostali údajne pokyn identifikovať vojakov, ktorí „nie sú psychicky pripravení plniť si svoje povinnosti alebo majú sklon k deviantnému správaniu, a organizovať ich preradenie a presun do vojenských zdravotníckych zariadení“.

(mas)

Minúta  |  

Lekárske odborové združenie obviňuje vládu z deštrukcie memoranda aj zdravotníctva

Lekárski odborári sa pripravujú na prísne opatrenia vrátane zastavenia vykonávania nadčasov a pohotovostí nad zákonné limity.

Vyplýva to z ich poslednej výzvy adresovanej vláde, kde len oznamujú, že nie sú ochotní pokračovať v nútených nadčasoch a pohotovosti nad rámec zákona. Pred tromi mesiacmi LOZ s obavami prijalo medializované informácie o zvažovanej transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

„Premena nemocníc na obchodné spoločnosti nemôže znamenať nič iné ako snahu o privatizáciu štátnych nemocníc," povedali predstavitelia LOZ, pripomínajúc obdobné snahy z minulosti. LOZ tiež konštatuje porušenie záväzku postaviť národnú nemocnicu na Rázsochách, pričom ministerka zdravotníctva toto rozhodnutie odôvodnila výsledkami analýzy financovanej prevažne finančnou skupinou PENTA.

Podľa slov Petra Visolajského, predsedu LOZ, kroky vlády a ministerky škodia slovenskému zdravotníctvu a pacientom. V uplynulých dňoch sa však situácia zhoršila. „Vláda sa rozhodla porušiť ďalšie body dohody – znížiť mzdy zdravotným sestrám a zničiť systém, ktorý zastavil exodus lekárov zo Slovenska," uviedol Visolajský a dodal, že „vláda pána Fica týmito krokmi pomáha finančným skupinám a nie pacientom, narúša sociálny zmier, vyháňa posledné sestry a skúsených lekárov z našich nemocníc a mladých zdravotníkov vyháňa do zahraničia." LOZ varuje, že ak vláda zrealizuje svoje zámery, Slovensko sa stane jedným z najväčších exportérov zdravotníkov pre ostatné krajiny, čo prehĺbi nedostatok sestier a lekárov na Slovensku.

Organizácia preto vyzýva vládu, aby od tohto destabilizujúceho plánu upustila a sústredila sa na skutočné zlepšenie stavu zdravotníctva. „Pánovi premiérovi pripomíname zodpovednosť za naše zdravotníctvo. Kroky jeho vlády nezlepšujú stav slovenského zdravotníctva a kvalitu zdravotnej starostlivosti o pacientov, ale naopak ho zhoršujú a robia menej efektívnym a udržateľným,“ uzavrel Visolajský.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.