Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Slovensko dostane miliardu eur z fondov EÚ na obnovu po povodniach

Z 10 miliárd eur kohéznych fondov EÚ na povodne pre Slovensko pripadne jedna miliarda eur.

Okrem Slovenska poputujú peniaze aj do ďalších krajín. Poľsku pôjde päť miliárd eur, Českej republike dve miliardy eur, Rakúsku 500 miliónov eur a Rumunsku 1,5 miliardy eur.

Na tlačovej konferencii to v piatok v Bratislave uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý sa vo štvrtok (19. 9.) zúčastnil vo Vroclave na rokovaní premiérov a Európskej komisie o povodniach. Stretnutie o využití fondov EÚ by sa podľa premiérových slov malo uskutočniť na budúci týždeň.

"Okrem špeciálnych nástrojov ako je fond solidarity máme štandardné európske fondy, okrem iného určené aj na tzv. kohéziu, teda na akési vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi EÚ. V rámci týchto kohéznych fondov máme určitý objem peňazí, ktoré patria SR," priblížil Fico.

EK podľa neho ponúkla riešenie, že na riešenie záplav z peňazí, určených na kohéziu, nebude potrebná žiadna spoluúčasť štátu. "Po druhé, nebude treba prefinancovať konkrétne projekty štátom, ale peniaze budú priamo použité z európskych fondov," spresnil.

Vo Vroclavi sa diskutovalo podľa neho aj o tom, či sa budú môcť financovať projekty len ako prevencia pred povodňami alebo aj také, ktoré odstránia škody spôsobené povodňami.

"Dohodli sme sa, že začneme veľmi intenzívny dialóg s EK. Chceme poznať rozsah projektov, ktoré spadajú do tohto rámca. Je niekoľko ministerstiev, cez ktoré by bolo možné spomínané peniaze realizovať. Je to najmä ministerstvo životného prostredia, ministerstvo vnútra, ako aj ministerstvo dopravy," doplnil Fico.

"Ak bude EK tak flexibilná ako bola včera, tak verím, že zdroje v objeme jednej miliardy budeme môcť použiť nielen na opravu poškodenej infraštruktúry, ale aj na niektoré preventívne opatrenia," dodal premiér.

(tasr, sak)

  |  

Prezident podpísal novelu, ktorá mení systém obchodovania s emisnými kvótami

Na Slovensku sa zavedie nový systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS). Prvýkrát sa do rozsahu jeho pôsobnosti zahrnú emisie z námornej dopravy. Cieľom je prispôsobiť systém na zníženie emisií do roku 2030.

Vyplýva to z novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami ktorú v piatok podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

„Prvýkrát sa do rozsahu pôsobnosti EU ETS zahŕňajú emisie z lodnej dopravy. Návrh zákona upravuje základné pojmy, monitorovanie a podávanie správ, prideľovanie a odovzdanie kvót a povinnosti lodných spoločností," uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v návrhu. Od 1. januára 2026 by sa v rámci činnosti námornej dopravy mali zaradiť aj ďalšie skleníkové plyny, a to metán a oxid dusný.

Novou legislatívou sa zavedie samostatný systém obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a ďalšie odvetvia, najmä pre malý priemysel. Podľa rezortu sa systém bude vzťahovať na distribútorov, ktorí dodávajú palivá do budov, cestnej dopravy a ďalších sektorov, od roku 2027. Návrh zákona definuje regulovaný subjekt, palivo, uvedenie do daňového voľného obehu a povolenie na emisie skleníkových plynov pre regulované subjekty. Ustanovuje náležitosti, zmeny, zrušenie povolenia a povinnosti regulovaných subjektov. Dosiahnuť sa má podľa neho zníženie emisií o 42 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.

MŽP priblížilo, že systém obchodovania sa má zároveň rozšíriť o spaľovanie palív v zariadeniach na spaľovanie komunálneho odpadu s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 megawattov. Cieľom je posúdiť ich začlenenie do EU ETS od roku 2028.

Novela upravuje aj fungovanie Modernizačného fondu, pôsobnosť orgánov štátnej správy, využitie výnosov získaných z dražieb kvót, spôsob ich použitia a ich poskytovanie prostredníctvom Envirofondu.

MŽP priblížilo, že zmenou legislatívy sa upravujú aj oblasti, na ktoré možno poskytnúť a použiť prostriedky Environmentálneho fondu. Podporené môžu byť projekty v priemysle alebo energetike, v sektore budov alebo dopravy, na zvyšovanie energetickej účinnosti, na inštaláciu nových zariadení a rekonštrukciu alebo modernizáciu existujúcich zariadení, ktoré využívajú ako zdroj energie obnoviteľné zdroje energie, výstavbu a modernizáciu zariadení na uskladňovanie energie a dosahovanie cieľov environmentálnej politiky alebo zabezpečenie plnenia záväzkov SR.

Systém obchodovania s emisnými kvótami je nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov vo veľkých priemyselných zariadeniach. Prevádzkovatelia môžu dostať časť kvót bezodplatne, zvyšok si musia kúpiť v aukcii alebo na trhu. Každá kvóta predstavuje právo vypustiť jednu tonu ekviva­lentu oxidu uhličitého.

(tasr)

  |  

Izraelská armáda zaútočila na Bejrút. Tvrdí, že zabila veliteľa Hizballáhu

Vysokopostavený veliteľ a jeden zo zakladajúcich členov proiránskeho militantného hnutia Hizballáh Ibráhím Ákil zahynul v piatok pri izraelskom útoku v Bejrúte, oznámil hovorca izraelskej armády Daniel Hagari. Obeťami útoku je údajne približne desať

"Na základe presných spravodajských informácií uskutočnili stíhačky izraelského letectva cielený útok v oblasti Bejrútu, pričom zlikvidovali Ibráhíma Ákila, veliteľa jednotky Radwán" spolu s ďalšími "vysokopostavenými členmi operačnej siete a velenia" jednotky Radwán, uviedla armáda vo vyhlásení.

"Cieľom tejto eliminácie je chrániť občanov Izraela," povedal hovorca armády a dodal, že Izrael sa nesnaží o eskaláciu v regióne, píše agentúra Reuters.

Podľa spravodajského portálu The Times of Israel (TOI) Hagari uviedol, že členovia Hizballáhu sa zhromaždili v obytnej budove v Dahíji a civilistov používali ako živé štíty. V budove sa údajne stretli, aby koordinovali "teroristické aktivity proti izraelským civilistom".

Libanonské ministerstvo zdravotníctva medzičasom informovalo, že piatkový útok na južné predmestie Bejrútu si vyžiadal osem obetí a najmenej 59 zranených vrátane ôsmich v kritickom stave.

Ákil je považovaný za jedného zo zakladajúcich členov Hizballáhu. Bol aktívny najmä vo vojenskom krídle tejto proiránskej šiitskej organizácie.

Podľa denníka The Times of Israel (TOI) Spojené štáty vypísali za dolapenie Ákila odmenu sedem miliónov dolárov, pretože ho chceli stíhať za jeho úlohu pri bombovom útoku na kasárne americkej námornej pechoty v Bejrúte z roku 1983, ako aj za podiel na vzatí amerických a nemeckých rukojemníkov v Libanone v 80. rokoch 20. storočia. Izrael sa ho neúspešne pokúsil eliminovať začiatkom 90. rokov 20. storočia.

Podľa informácií z Bejrútu Ákila len v piatok prepustili z nemocnice, kde sa zotavoval zo zranení, ktoré utrpel pri koordinovanom útoku na elektronické zariadenia príslušníkov Hizballáhu. Tieto útoky na pejdžery a vysielačky, ktoré príslušníci Hizballáhu používali na komunikáciu, sa pripisujú Izraelu.

K útoku na Bejrút došlo zhruba v čase, keď libanonský premiér Nadžíb Míkátí odsúdil Izrael za to, že neberie ohľad na žiadne humanitárne, právne alebo morálne hodnoty. Míkátí to uviedol na margo spomínaných útokov z utorka a stredy.

(tasr, dpa, reuters)

  |  

Obvinili lekára, ktorý mal pri operácii očí spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví

Polícia obvinila 51-ročného lekára I. Ď., ktorý mal dvom pacientom spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví nesprávne vykonanou operáciou očí.

Lekár sa týmto dopustil trestného činu, za ktorý mu pri preukázaní viny pred súdom hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Počas operačného zákroku prvému pacientovi nesprávne implantoval dve umelé vnútro-očné šošovky, následkom toho mal pacient po zákroku závažné komplikácie so zrakom. S pretrvávajúcimi komplikáciami s očami bol nútený po krátkom čase od zákroku vyhľadať inú odbornú pomoc," ozrejmila polícia.

V tom istom roku podľa polície implantoval lekár ďalšiemu pacientovi obe šošovky síce správne, no pochybil vo výpočte hodnoty implantovanej šošovky a v zdravotnej dokumentácii zapísal iný zákrok, ako bol vykonaný. „Práve pre túto chybu a následné zlé hojenie očí po zákroku musel pacient opäť podstúpiť operáciu na jej odstránenie. Zanedbaná pooperačná starostlivosť po druhej operácii prinútila pacienta, aby vyhľadal inú odbornú pomoc," vysvetlila.

V rámci vyšetrovania polícia preverila viacero prípadov siahajúcich až do roku 2019 s viacerými operatérmi s podobným modus operandi. „Aj v týchto prípadoch sú v súčasnosti vykonávané úkony smerujúce k objasneniu týchto skutkov," doplnila polícia.

(tasr)

  |  

Poškodený most v Kremničke pravdepodobne začnú búrať už počas tejto noci

Most v banskobystrickej mestskej časti Kremnička, ktorý vo štvrtok (19. 9.) náhle uzavreli pre jeho havarijný stav a spolu s ním aj úsek rýchlostnej cesty R1 idúcej pod ním, začnú búrať pravdepodobne už počas tejto noci.

Informoval o tom v piatok primátor Ján Nosko s tým, že aktuálne prebieha priame rokovacie konanie so zhotoviteľom. Ambíciou je, aby R1 bola od pondelka (23. 9.) prejazdná.

„Ubehlo zhruba 48 hodín, ako sme obdržali posudok statika na most v havarijnom stave, ktorý vedie ponad rýchlostnú cestu R1. Počas včerajšieho dňa sme okamžite zrealizovali všetky nevyhnutné opatrenia - most sme uzavreli a padlo aj rozhodnutie o uzavretí R1. V týchto chvíľach prebieha priame rokovacie konanie so zhotoviteľom, ktorý zabezpečí zbúranie mosta v Kremničke. Ak sa podarí zrealizovať všetky administratívne záležitosti, k odovzdaniu staveniska by malo dôjsť ešte dnes v podvečerných hodinách. Práce sa zamerajú na zabezpečenie ochrany vozovky geotextíliou a vytvorenie ochranného vankúša rýchlostnej cesty z násypu kameniva. Nasledovať bude samotné búranie mosta a likvidácia sutiny tak, aby v pondelok ráno došlo k opätovnému sprejazdneniu R1," konštatoval primátor.

Nosko cenu nešpecifikoval a ani to, s ktorou firmou mesto rokuje, kým sa neskončí konanie. Uviedol len, že v hre boli zhruba tri spoločnosti. Zároveň poďakoval všetkým zložkám za maximálne nasadenie.

„Všetkým motoristom a obyvateľom sa ospravedlňujeme za vzniknuté komplikácie a ďakujeme za trpezlivosť," dodala hlava mesta.

(tasr)

  |  

Zelenskyj odhalil nový detail svojho "víťazného plánu"

Ukrajinský prezident chce tento plán odprezentovať prezidentovi Spojených štátov amerických Joeovi Bidenovi budúci týždeň.

Vyhlásil to na spoločnej tlačovej konferencii so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a dodal, že nechce odhaliť detaily skôr, než plán prediskutuje s Bidenom. Informuje o tom Ukrajinska pravda.

"Rozhodnutia týkajúce sa plánu zväčša závisia od neho (Bidena). Tiež závisia na ďalších spojencoch, avšak sú tam body, ktoré závisia od pozitívnej vôle a podpory Spojených štátov. Naozaj dúfam, že tento plán podporí," povedal Zelenskyj.

Prezident poznamenal, že uskutočnenie jeho plánu bude vyžadovať rýchle rozhodnutia partnerov. Dodal aj približné obdobie, keď by sa mal dať plán do pohybu. "Tento plán je založený na rozhodnutiach, ktoré by mali byť prijaté v čase od októbra do decembra. Myslíme si, že to bude fungovať," dodal.

Zelenskyj už skôr prezradil, že plán pozostával zo štyroch bodov týkajúcich sa zvýšenia obranných schopností Ukrajiny a ďalšieho, "ktorý budeme potrebovať po vojne“.

(mas)