Firmy prenesú nové dane na ľudí. Domácnosť zaplatí o tisíc eur ročne viac, ozýva sa z PS

Kamenický v diskusnej relácii televízie TA3 V politike podotkol, že ak by vládlo Progresívne Slovensko, základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) by takisto vzrástla, ale zrejme by sa neznižovala sadzba DPH pri základných potravinách [znižuje sa z 10 na 5 percent, pozn. red.].

Otázke, či daň z finančných transakcií právnických osôb môže ovplyvniť čistú mzdu zamestnancov, sa v relácii STVR O 5 minút 12 minister financií vyhol.

Na margo toho, že zvýšenú 23-percentnú DPH, rovnako ako daň z finančných transakcií prenesú obchodníci do koncových cien, sa Kamenický takisto nevyjadril. Otázke moderátora TA3, či vie vyčísliť, ako sa tieto dane prenesú do koncových cien v obchodoch, sa vyhol.

Podpredseda Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek sa vyjadril, že analytici v jeho strane vyrátali, že v priemere vzrastú jednej domácnosti výdavky zhruba o tisíc eur ročne. Dodal, že v prípade riadenia konsolidácie by začal okresávaním výdavkov a až potom by sa zameral na príjmovú stranu rozpočtu.

Minister Kamenický podotkol, že je v rámci koalície pripravený diskutovať o prípadnej úprave konsolidačného balíka. Ak sa však v nejakej oblasti pridá, inde sa musí ubrať a celková suma balíka musí zostať rovnaká. Diskusia sa môže podľa neho týkať aj avizovaného zvýšenia DPH na knihy.

„Ja sa nebránim žiadnym úpravám, ktoré budú dohodnuté v koalícii. Ale chcem upozorniť na to, akonáhle by sme niekde poľavili, niekde to musíme zobrať. Ten balík, jeho objem sa nesmie meniť a musí zostať rovnaký,“ zdôraznil Kamenický.

Financmajster uviedol, že na príjmoch ide štát vybrať asi 70 percent, znížené výdavky podľa neho predstavujú 30 percent konsolidačných opatrení.

Na otázku, koľko z balíka 2,7 miliardy eur predstavujú škrty vo verejnej správe, teda na účet štátu, uviedol, že „hovoríme o desiatich percentách personálnych výdavkov, ktoré chceme ušetriť“. Dodal, že vláda tak plánuje ušetriť približne 124 miliónov eur, čo pri teoretickom prepočte znamená prepustenie zhruba 5-tisíc štátnych zamestnancov. Uznal, že úradníkov je vo verejnej správe veľa.

Kamenický na margo toho, prečo Slovensko muselo podstúpiť konsolidáciu, ktorá je vždy bolestivá, uviedol, že nás „sledujú finančné trhy“. V prípade pokračovania vo vysokých schodkoch by podľa neho hrozilo, že Slovensko si nebude schopné požičať za normálny úrok. Ako príklad uviedol Grécko, ktoré sa tak zadlžilo, že mu nikto nechcel požičať a muselo prejsť drastickými ozdravnými opatreniami.

Neudržateľné dôchodky

Podpredseda SaS Marián Viskupič však v relácii O 5 minút 12 podotkol, že obrovským problémom je neudržateľný dôchodkový systém. Uviedol, že Slovensko aktuálne má na zaplatenie jedenástich dôchodkov, pričom ich vypláca až trinásť. Doplnil, že trinásty dôchodok by zoškrtal. Výdavky na dôchodky podľa neho budú v tomto roku o 17 percent vyššie. Poukázal na podobnosť s tým, čo sa dialo v Grécku, kde dôchodky stúpali neúmerne s rastom ekonomiky. Pripomenul, že tá slovenská má v tomto i v budúcom roku rásť tempom na úrovni dvoch percent.

Na margo obvinení Kamenického, že za zlý stav verejných financií môže hospodárenie bývalých vlád Viskupič uviedol, že v predpandemických rokoch, keď malo Česko rozpočtové prebytky, sme mali za čias vlády Smeru deficity.

Upozornil, že problém začal už v roku 2019, keď vtedajšia vláda Petra Pellegriniho zrušila dôchodkový automat. Podotkol, že vtedy sa výrazne zhoršil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Jeho slová potvrdil aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.

Dodajme, že spomenutý ukazovateľ naozaj rapídne vzrástol počas poslednej vlády Smeru v roku 2019. K decembru bol na úrovni 4,9 percenta HDP. V tom istom mesiaci pred rokom bol však v pomerne bezpečnej zóne so strednou mierou rizika, keď dosahoval „iba“ 1,6 percenta slovenského produktu.

Ďalší ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster sa v diskusii TA3 o konsolidačnom balíku vyjadril, že „je primeranej veľkosti“. Podľa neho sa dokonca javí, že je v ňom ešte rezerva. Zopakoval tak skoršie stanovisko RRZ.

Dodal, že vyrovnaný rozpočet sa nedá spraviť z roka na rok, keďže by to poškodilo našu ekonomiku. Ďalšie konsolidačné opatrenia podľa neho budú musieť prísť. Skonštatoval, že niektoré kroky možno vláda nespravila aj pre ich zložitosť. Ako príklad uviedol daň z nehnuteľností, ktorá by sa mohla v najbližších rokoch zmeniť, respektíve zvýšiť, o čom sa už istý čas šepká.

Kritika Dolinkovej

Podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) počas relácie V politike skritizoval ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD), pričom Tomáš Valášek sa ku kritike pripojil. Vyzval Danka, aby podporil jej odvolávanie v parlamente. Tomu vadí najmä to, že zdravotníctvo nefunguje tak, ako má, pričom sa do neho leje hromada peňazí. Zároveň však poprel, že by jeho strana v parlamente hlasovala za jej odvolanie, ktoré navrhla opozícia.

Danko tiež v rámci konsolidačného balíka skritizoval likvidáciu rodičovských dôchodkov. Prekážajú mu napríklad plošné trináste dôchodky Erika Tomáša (Hlas-SD), ktoré podľa neho Sociálnej poisťovni rozbíjajú jej rozpočet a peniaze sa musia hľadať inde.

Vláda predstavila miliardové škrty v utorok

Konsolidácia verejných financií je dlhodobo jednou z najvážnejších tém súčasnej vlády. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol v uplynulom roku mimoriadne vysoký, keď prekročil šesť miliárd eur, čo je takmer 4,9 percenta slovenského ročného hrubého domáceho produktu (HDP).

Hoci vláda avizovala, že chce deficit znížiť už v tomto roku, tohtoročný deficit bude pravdepodobne vyšší než vlani. Rozpočet ráta so schodkom na úrovni šiestich percent HDP, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na základe aktuálneho vývoja odhaduje deficit na úrovni 5,6 percenta HDP.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) na utorkovej tlačovej konferencii ku konsolidácii verejných financií spolu so šéfmi rezortov predstavil kompletný balík opatrení, ktorý by mal zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka nemu má deficit podľa premiéra v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta HDP.

Kamenický v utorok konkretizoval, že do roku 2027 chce dosiahnuť, aby malo Slovensko ročný deficit pod tromi percentami. Vláda to chce podľa jeho slov dosiahnuť prostredníctvom 17 opatrení.