Preskočiť na obsah
  |  

Pod zlým stavom verejných financií na Slovensku je najmä Ficov podpis, tvrdí Ódor

Bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor odmieta tvrdenia predstaviteľov koalície, že za zlý stav verejných financií môže bývalá úradnícka vláda.

„Od predstavenia opatrení Ficovej drahoty sme od jeho ministrov už tisíckrát počuli lož, ktorá sa má stať pravdou. Vraj za zlý stav verejných financií môže úradnícka vláda, ktorá trvala päť mesiacov a v skutočnosti plánovaný deficit znížila. Nič iné ako výhovorky Ficovi nezostalo," uviedol Ódor.

Fico sa podľa neho snaží hodiť vinu na všetkých naokolo. „Pritom, keď si prvýkrát sadol do premiérskeho kresla, verejný dlh bol len okolo 30 percent z HDP. Keď tretíkrát skončil, boli sme už blízko 60 percent z HDP. Áno, aj Matovičov rodinný balíček navýšil 'sekeru', ale pod zlým stavom verejných financií na Slovensku je najmä Ficov podpis. Dobré časy využíval na ďalšie rozdávačky a rozkrádania, nie na šetrenie," skonštatoval.

Premiér tento týždeň uviedol, že vláda musela konsolidovať, pretože „upratuje bordel", ktorý vo verejných financiách zanechali bývalé vlády. „V roku 2020 sme odovzdali verejné financie v perfektnom stave, nebol s ničím problém. V roku 2023, po troch rokoch bačovania Hegera, Matoviča a hlavne Ódora, sme dostali najhoršie verejné financie v Európskej únii," uviedol.

(tasr)

  |  

V Krasnodarskom kraji zhorela bývalá wagnerovská základňa

Oheň zachvátil dvojposchodovú administratívnu budovu, ktorá kedysi slúžila ako sídlo velenia tejto žoldnierskej organizácie.

Informácie o požiari poskytol telegramový kanál Wagner Orchestra, spojený s touto skupinou. Na kanáli zverejnili aj video, ktoré ukazuje plamene pohlcujúce budovu.

https://twitter.com/theinformant_x/status/1837544915196432681?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1837544915196432681%7Ctwgr%5E8e09030568eca8adc61b6321bc374e15c5616bf3%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.echo24.cz%2Fa%2FHqDrn%2Fzpravy-svet-pozar-byvale-wagnerovy-zakladny-v-ruskuhttps://twitter.com/theinformant_x/status/1837544915196432681?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1837544915196432681%7Ctwgr%5E8e09030568eca8adc61b6321bc374e15c5616bf3%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.echo24.cz%2Fa%2FHqDrn%2Fzpravy-svet-pozar-byvale-wagnerovy-zakladny-v-rusku

Podľa Hlavného riaditeľstva ministerstva pre mimoriadne situácie sa hasičom podarilo požiar uhasiť. Presnú príčinu požiaru ešte stále vyšetrujú. Ministerstvo však vylúčilo možnosť, že požiar spôsobil útok dronom, napriek tomu, že v rovnakú noc nad regiónom zostrelili 18 bezpilotných lietadiel.

Obec Molkino, ktorá sa nachádza približne 40 kilometrov od Krasnodaru, slúžila ako základňa pre niekoľko vojenských jednotiek vrátane gardovej raketovej brigády a špeciálnej brigády Ministerstva obrany. Základňa Wagnerovej skupiny bola otvorená v roku 2015 a po vzniku prešla modernizáciou.

Po povstaní zakladateľa Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina vlani základňa prestala fungovať v pôvodnej forme. Prešla pod správu jednotky „African Corps", ktorá zahŕňa bývalých členov Wagnerovej skupiny a funguje pod vedením ruského ministerstva obrany. Táto jednotka momentálne vykonáva operácie v krajinách ako Burkina Faso, Líbya, Mali, Stredoafrická republika a Niger.

(mm)

  |  

Šéf európskych ľudovcov vyzval na zmiernenie emisných limitov EÚ

Predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber vyzval, aby sa v súvislosti s plánovaným sprísnením noriem o emisiách oxidu uhličitého (CO2) v Európskej únii (EÚ) pozastavila hrozba pokút pre výrobcov automobilov.

„Ak sú ohrozené desaťtisíce pracovných miest, potom nie je čas na pokuty," povedal Weber pre denník Augsburger Allgemeine. Líder najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente (EP) a podpredseda bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) zároveň vyzval na prehodnotenie všetkých nariadení EÚ týkajúcich sa automobilového odvetvia.

„Potrebujeme celkovú revíziu všetkých zákonov a nariadení pre automobilový priemysel," zdôraznil Weber. „V opačnom prípade sa nám nepodarí zabezpečiť, aby bolo toto kľúčové odvetvie pripravené na budúcnosť a aby sme udržali pracovné miesta," dodal. Veľkí výrobcovia ako Volkswagen alebo Renault potrebujú jasnú perspektívu, uzavrel nemecký politik.

EÚ plánuje postupne sprísniť emisné normy, ktoré musia plniť automobilky vyrábajúce v rámci európskeho spoločenstva. Súčasná priemerná hodnota 115,1 gramu emisií CO2 na kilometer a vozidlo sa má znížiť na 93,6 gramu v roku 2025 a 49,5 gramu v roku 2030. V prípade príliš vysokých emisií CO2 hrozia výrobcom pokuty.

Z odvetvia zaznievajú varovné hlasy, že vymáhanie sprísnených limitov v kombinácii s klesajúcim dopytom po elektromobiloch bude automobilový priemysel stáť ďalšie miliardy. Na zmiernenie emisných cieľov nedávno vyzval predseda dozornej rady skupiny Volkswagen Hans Dieter Pötsch.

(tasr, dpa)

  |  

Eštok: Verím, že Danko sa vyhne podrývaniu stability celej koalície

Líder koaličného Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to uviedol na sociálnej sieti s tým, že koalícia je taká silná ako jej najslabší článok.

„Verím, že Andrej Danko si uvedomí, kto tým slabým článkom je, a v diskusných reláciách sa v budúcnosti vyhne svojim mylným domnienkam a podrývaniu stability celej koalície," skonštatoval Šutaj Eštok.

Danko v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike opätovne skritizoval ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas). „Jednoducho tu máme nekoncepčnú prácu a treba povedať, že tá najväčšia jama, kde miznú peniaze, je zdravotníctvo," poznamenal.

Skritizoval aj ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas-SD), ktorá podľa neho nezvládla energopomoc, a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD), ktorý si podľa neho tvrdohlavo presadil 13. dôchodok a tlačí na zrušenie rodičovského príspevku.

Podľa Danka však SNS za návrh na odvolanie Dolinkovej nezahlasuje. „My Dolinkovú na základe vášho návrhu nemôžme odvolať, ale verte, že politický tlak tu je. A ja ešte stále očakávam, že nový líder Hlasu sa s tým vysporiada," dodal.

(tasr)

  |  

Harrisová výrazne prekonala Trumpa v získavaní aj míňaní finančných prostriedkov

Kamala Harrisová v auguste vyzbierala 190 miliónov dolárov, zatiaľ čo kampaň Donalda Trumpa získala len 45 miliónov dolárov.

Napriek tomu, že Harrisová minula 174 miliónov dolárov, čo je takmer trojnásobok Trumpových 61 miliónov, stále si udržala finančný náskok a skončila mesiac s 235 miliónmi dolárov, čo je o 100 miliónov viac než Trump.

Harrisovej kampaň investovala značné sumy do reklamy a mediálnej produkcie, ktoré tvorili 137 miliónov dolárov z jej výdavkov. Na druhej strane Trump investoval 47 miliónov do reklamy a zvyšok do iných kategórií, vrátane 10 miliónov na poštovné. Harrisová má tiež oveľa väčší personál – jej kampaň a Demokratický národný výbor (DNC) zamestnávajú viac ako 1 200 ľudí, zatiaľ čo Trumpov tím a Republikánsky národný výbor (RNC) len 320.

Aj keď Trump výrazne zaostáva v priamych príspevkoch na kampaň, spolieha sa na vonkajšie skupiny a super PAC-y,  čo sú organizácie, ktoré zhromažďujú finančné prostriedky na podporu alebo opozíciu voči politickým kandidátom alebo legislatívnym iniciatívam počas volieb, ktoré pre neho v auguste vyzbierali 163 miliónov dolárov, zatiaľ čo Harrisová získala 104 miliónov z podobných zdrojov, informuje server Politico.

Zatiaľ čo Harrisová má výhodu v priamej kontrole nad svojou kampaňou, Trump využíva silnú podporu mimo tradičných kampaní, ako napríklad od bohatých donorov a podnikateľov.

Demokratický národný výbor v auguste minul viac peňazí ako Republikánsky národný výbor (RNC), pričom DNC minula 84 miliónov dolárov oproti RNC so 60 miliónmi. Napriek tomu RNC skončilo mesiac s 79 miliónmi dolárov v hotovosti, zatiaľ čo DNC malo 50 miliónov.

(mm)

  |  

Iránsky prezident chce využiť VZ OSN na obnovenie dialógu so Západom

„Konečným cieľom je zaistiť mier a stabilitu spolu s medzinárodnou komunitou a dúfam, že dosiahnem v tejto súvislosti dobré a konštruktívne výsledky," uviedol iránsky prezident Masúd Pezeškiján pred odletom na 79. Valné zhromaždenie OSN, ktoré sa zač

Pezeškiján je vnímaný ako umiernenejší. V New Yorku by podľa vlastných slov chcel hovoriť o „politickom a ekonomickom zmierení" pri rokovaniach so západnými partnermi. Svoj príhovor na VZ OSN, s ktorým vystúpi v utorok, plánuje tiež využiť na zlepšenie medzinárodnej povesti svojej krajiny.

Podľa iránskej tlačovej agentúry ISNA má Pezeškiján v New York tri ciele - obnovenie rokovaní o iránskom jadrovom programe, zrušenie sankcií spojených so sporom týkajúcim sa jadrového programu a uistenie Západu, že Irán nedodáva rakety Rusku a nezapája sa do konfliktu na Ukrajine.

Podľa pozorovateľov sa bude Pezeškiján tiež snažiť obhájiť protiizraelskú politiku Iránu, a zároveň tvrdiť, že Teherán sa nesnaží o eskaláciu súčasnej krízy na Blízkom východe spojenej s vojnou v Pásme Gazy.

Irán podporuje vo vojne v Pásme Gazy palestínske hnutie Hamas a tiež šiitske hnutie Hizballáh v Libanone, s ktorými vedie spor Izrael. Odvtedy, čo je Pezeškiján prezidentom, sa však Irán drží podľa DPA v týchto konfliktoch viac v úzadí.

Podľa pozorovateľov sú pre Pezeškijána dôležitejšie rokovania o jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými mocnosťami. Odvtedy, čo sa od dohody v roku 2018 rozhodli Spojené štáty odstúpiť a uvaliť na Teherán sankcie, čelí totiž Irán ekonomickej kríze.

(tasr, dpa)