Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Routha obvinili z pokusu o atentát na Trumpa

Muža, ktorý podľa amerických úradov so strelnou zbraňou niekoľko hodín sledoval exprezidenta USA Donalda Trumpa neďaleko golfového ihriska na Floride, v utorok obvinili z pokusu o atentát.

Ryan Routh (58) podľa vyšetrovateľov 15. septembra mieril puškou z krovia vedľa Trumpovho golfového ihriska v meste West Palm Beach, kde republikánsky prezidentský kandidát hral golf. Hlaveň pušky zbadal agent tajnej služby Spojených štátov (USSS), ktorý na Routha viackrát vystrelil.

Podozrivý sa dal na útek a zadržali ho na diaľnici v susednom okrese. Routh pri incidente zo svojej zbrane nevystrelil a nemal priamy výhľad na Trumpa, od ktorého bol vzdialený niekoľko stoviek metrov.

Podozrivý bol pôvodne obvinený z dvoch trestných činov – z držby strelnej zbrane napriek tomu, že ho v minulosti odsúdili za zločin, a z vlastníctva zbrane s odstráneným sériovým číslom.

Prokuratúra v uplynulých dňoch získala dôkazy, podľa ktorých mal Routh v pláne zabiť Trumpa. Zistila, že Routh niekoľko mesiacov pred incidentom odovzdal nemenovanému svedkovi škatuľu s listom a muníciou.

"Toto bol pokus o atentát na Donalda Trumpa, ale asi som ťa sklamal... Ponúknem 150.000 dolárov komukoľvek, kto túto prácu dokáže dokončiť," píše sa podľa prokuratúry v objavenom liste adresovanom "svetu".

Pred dvoma mesiacmi, 14. júla, na Trumpa strieľal na predvolebnom mítingu v štáte Pensylvánia 20-ročný Thomas Matthew Crooks. Guľka zasiahla ucho exprezidenta a ďalší účastník podujatia prišiel o život. Strelca vtedy usmrtil ostreľovač USSS.

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Zelenskyj: Potrebujeme Rusko k mieru prinútiť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Rusko možno k mieru len prinútiť. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN tiež odsúdil Irán a Severnú Kóreu ako "komplicov" v tejto vojne.

Prezident Volodymyr Zelenskyj na mimoriadnom zasadnutí BR OSN, na ktorom bol aj zástupca Ruska, označil výzvy Moskvy na dialóg za neúprimné.

"Vieme, že niektorí vo svete chcú hovoriť s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom, aby si od neho možno vypočuli, že je rozčúlený, pretože si uplatňujeme svoje právo brániť našich obyvateľov," povedal Zelenskyj s tým, že takéto názory sú "šialenstvo".

"Putin porušil toľko medzinárodných noriem a pravidiel, že sa sám nezastaví. Rusko môže byť k mieru len prinútené a to je presne to, čo je potrebné – prinútiť Rusko k mieru," vyhlásil ukrajinský líder.

Kritizoval tiež Teherán a Pchjongjang, ktoré západné spravodajské služby obviňujú z dodávok zbraní Rusku. "Rusko nemá nijaký legitímny dôvod robiť z Iránu a Severnej Kórey de facto komplicov vo svojej zločinnej vojne v Európe, keď ich zbrane nás zabíjajú, zabíjajú Ukrajincov," uviedol Zelenskyj.

Čo povedal pre stanicu ABC

Koniec vojny s Ruskom je bližšie, než si mnohí myslia, vyhlásil v utorok Zelenskyj v rozhovore pre stanicu ABC. Ukrajinský prezident ale zároveň vyzval spojencov na ďalšie dodávky zbraní, aby Ukrajina mohla pokračovať v obrane proti ruskej agresii.

„Myslím si, že sme bližšie k mieru, než si myslíme. Sme bližšie ku koncu vojny. Musíme byť však veľmi silní,“ zdôraznil.

Blanár v OSN: Vojnu na Ukrajine nevyriešime vojensky, treba diplomaciu

Mohlo by Vás zaujímať Blanár v OSN: Vojnu na Ukrajine nevyriešime vojensky, treba diplomaciu

Zelenskyj predstavil takzvaný plán víťazstva, ktorý zahŕňa posilnenie ukrajinských síl a vytvorenie silného „psychologického“ tlaku na Rusko, čo by malo Moskvu donútiť ukončiť vojnu diplomatickou cestou.

„Žiadame našich priateľov, našich spojencov, aby nás posilnili. Je to veľmi dôležité,“ zdôraznil prezident s tým, že pomoc Západu je kľúčová pre úspech Ukrajiny na bojisku.

Zelenskyj však neustúpil od požiadavky, aby Rusko stiahlo svoje sily z celého ukrajinského územia. Zároveň naznačil, že by sa priame rozhovory s Ruskom mohli začať v novembri, ale Moskva stále trvá na svojich územných nárokoch. Ukrajinský prezident predtým akékoľvek rokovania s Moskvou odmietal.

Spojené štáty poskytnú Ukrajine nový balík vojenskej pomoci

USA dodajú Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci za 375 miliónov dolárov (336 miliónov eur) kazetové bomby, muníciu pre raketové systémy, delostreleckú techniku a obrnené vozidlá.

Oficiálne oznámenie príde zrejme v stredu, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpi na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Očakáva sa, že znova vyzve USA, aby umožnili ukrajinskej armáde používať zbrane dlhého dosahu aj na údery hlbšie na území Ruska.

Nový balík vojenskej pomoci bude jedným z najväčších, aké Washington schválil pre Ukrajinu v posledných mesiacoch. Dodajú ho zo zásob amerického ministerstva obrany, aby pomoc mohli poslať rýchlejšie.

Koncom septembra môže vypršať vyčlenenie šiestich miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, ak Kongres Pentagónu nepredĺži povolenie dodávať Kyjevu zbrane zo svojich zásob.

Vo štvrtok sa Zelenskyj vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Očakáva sa, že Zelenskyj Bidenovi predloží spomínaný návrh, ktorý označuje za plán víťazstva.

(tasr, afp, ap, reuters)

Minúta  |  

Nemecko pripravuje stretnutie medzi Bidenom, Scholzom, Macronom a Starmerom o podpore Ukrajiny

Stretnutie sa má podľa informácií zo zdrojov v Berlíne uskutočniť počas Bidenovej návštevy Nemecka od 10. do 12. októbra.

Diskusia v takzvanom „štvorkovom“ formáte sa bude sústreďovať predovšetkým na otázky týkajúce sa ďalšej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine v kontexte pretrvávajúcej ruskej agresie. Biden tiež plánuje navštíviť americkú vojenskú základňu v Ramsteine, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri koordinácii podpory Ukrajine, informuje nemecký Spiegel.

Bude to druhá návšteva amerického prezidenta Joea Bidena v Nemecku počas jeho funkčného obdobia, pričom predtým navštívil krajinu v roku 2022 počas summitu G7. Prezident Biden na Valnom zhromaždení OSN ubezpečil, že americká podpora Ukrajine bude pokračovať až do dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru.

Biden: Putinova vojna nebola v hlavnom cieli úspešná. Treba podporovať Kyjev, kým nezvíťazí

Mohlo by Vás zaujímať Biden: Putinova vojna nebola v hlavnom cieli úspešná. Treba podporovať Kyjev, kým nezvíťazí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojej návštevy Spojených štátov vyhlásil, že verí v blízky koniec vojny s Ruskom a vyzval spojencov na ďalšiu pomoc.

Spojené štáty v rámci nového balíka pomoci dodajú Ukrajine bomby, rakety i vozidlá

Mohlo by Vás zaujímať Spojené štáty v rámci nového balíka pomoci dodajú Ukrajine bomby, rakety i vozidlá

(mm)

Minúta  |  

Kosovo žiada Srbsko, aby vydalo ozbrojencov, ktorí pred rokom útočili na políciu

Kosovský premiér Albin Kurti obvinil v utorok Srbsko z pokusu zabrať časť Kosova. Vyjadril sa v súvislosti s prestrelkou, pri ktorej srbskí ozbrojenci pred rokom prenikli na kosovské územie a zabili policajta. To zvýšilo napätie medzi oboma stranami.

Podľa Kurtiho by medzinárodné spoločenstvo malo naliehať na Belehrad, aby vydal Kosovu ozbrojencov, ktorí sa 12 hodín ukrývali v srbskom pravoslávnom kláštore v dedine Banjska a následne sa stiahli do Srbska.

„Srbsko je zodpovedné a Srbsko by malo byť brané na zodpovednosť," povedal Kurti. "Plánom bolo rozdeliť Kosovo. Plánom bolo anektovať časť jeho územia," tvrdil s tým, že polovojenská skupina bola „organizovaná a financovaná zo Srbska" a do Kosova predtým prepravila veľké množstvo zbraní pre širší a dlhší konflikt. Kosovská polícia skonfiškovala vyše 100 zbraní a 80-tisíc nábojov. Srbsko tvrdí, že muži konali z vlastnej iniciatívy.

Kosovská prokuratúra tento mesiac vzniesla voči 45 osobám obvinenia z porušenia ústavného a právneho poriadku, teroristických aktivít, financovania terorizmu a prania peňazí, za čo im hrozí maximálny trest doživotia. To ešte viac zvýšilo napätie so Srbskom.

Z obvinených osôb zadržali len tri. Medzi unikajúcimi patrí Milan Radoičič, politik a podnikateľ s väzbami na srbskú vládnucu populistickú stranu a prezidenta Aleksandra Vučiča.

V Srbsku vlani po prestrelke v Kosove nakrátko Radoičiča zadržali, poprel však obvinenia zo zločinného spolčenia, nelegálnej držby zbraní a výbušnín a ohrozenia verejnej bezpečnosti. Predtým priznal, že patril k polovojenskej skupine zapletenej do prestrelky. USA a Británia naňho uvalili sankcie pre údajné finančné trestné činy.

Európska únia a Spojené štáty útok z 24. septembra 2023 odsúdili a vyzvali Srbsko, aby ozbrojencov vydalo.

Hovorca EÚ tento utorok zopakoval „výzvu na rýchle stíhanie zodpovedných" s tým, že ide o pripomienku potreby zachovania bezpečnosti a pokročenia v normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Ak Piráti odhlasujú odchod z vlády, podám demisiu a odídem zo strany, vyhlásil český šéf diplomacie

Ak Piráti na svojom straníckom fóre odhlasujú, že strana odíde z vlády, minister zahraničných vecí Jan Lipavský podá demisiu. Zároveň by odišiel aj zo strany, pretože nie je podľa jeho slov schopný obhajovať jej súčasnú komunikáciu.

Povedal to v reakcii na utorňajšie dianie na českej politickej scéne. Lipavský je na pracovnej ceste v New Yorku spolu s prezidentom Petrom Pavlom.

„Ak Piráti odhlasujú odchod z vlády, tak ja ako člen pirátskej strany podám demisiu tak, ako mi to náleží. Na druhú stranu by som s tým asi spojil aj odchod z tejto strany, pretože v tejto chvíli už úplne nevnímam, že napríklad to, čo zaznelo na tlačovej konferencii, by som bol schopný podpísať. Nehovorím, že všetko, čo tam zaznelo, bolo zlé, ale myslím si, že interpretácia vládnutia sa posunula spôsobom, ktorý ja už nie som schopný obhajovať," vysvetlil svoje rozhodnutie šéf českej diplomacie.

Čo by robil, ak by premiér jeho demisiu neprijal, nechcel predikovať. Rovnako sa nevyjadril ani k prípadnému prestupu do inej strany. „Toto nie je futbal, aby som dve alebo tri sezóny hral za Spartu a potom nastúpil za Sláviu. Úplne si to neviem predstaviť. Uvidíme, čo prinesie budúci týždeň," povedal s tým, že do Prahy sa vráti v utorok.

Prezident Petr Pavel už avizoval, že s lídrami koaličných strán sa stretne v pondelok. Od Fialu chce počuť dôvody jeho krokov a tiež to, ako chce zabezpečiť stabilitu koalície. V situácii, keď Česko rieši mnoho problémov, nie je podľa neho žiaduce, aby sa rozkolísala.

Predseda českej vlády v utorok oznámil, že prezidentovi navrhne odvolanie šéfa Pirátov Ivana Bartoša z postu ministra pre miestny rozvoj a vicepremiéra pre digitalizáciu. Dôvodom je podľa Fialu nezvládnutá digitalizácia stavebného konania, ktorú mal Bartoš na starosti. Fiala sa s Bartošom ráno stretol, o svojich zamýšľaných krokoch ho však podľa Bartoša neinformoval. Ten konanie premiéra označil za "podraz" a Piráti ho vnímajú ako „vykopnutie" celej strany z vlády. To však premiér odmietol, prácu Lipavského napríklad opakovane vyzdvihol.

(tasr)

Minúta  |  

Galant: Izrael bude útočiť na Hizballáh až do navrátu vysídlencov

Izrael bude útočiť na ciele Iránom podporovaného hnutia Hizballáh, až kým nedosiahne bezpečný návrat domov pre vysídlených obyvateľov zo severnej časti Izraela. Vyhlásil to v utorok izraelský minister obrany Joav Galant.

„Dnešný Hizballáh nie je tým istým Hizballáhom, ktorý sme poznali pred týždňom. Utrpel sériu útokov na svoje velenie a riadenie, bojovníkov či prostriedky boja. Toto všetko sú závažné zásahy," zdôraznil Galant.

Minister v utorok na platforme X uviedol, že Organizácia Spojených národov (OSN) sa vyhýba prijať zodpovednosť za to, že nezabránila útokom hnutia na Izrael. Reagoval na vyjadrenia Generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, podľa ktorého Hizballáh používa „Libanon ako svojho rukojemníka".

„OSN odmieta prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a neplní si ani svoju základnú povinnosť, zabrániť útokom Hizballáhu a žiadať uplatňovanie rezolúcie 1701," ozrejmil Galant.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 1701 v roku 2006 ukončila konflikt medzi Izraelom a Libanonom. Ozbrojeným skupinám v Libanone tiež zakazuje zdržiavať sa v pohraničnom území s Izraelom.

Guterres už skôr zdôraznil, že „Libanon je na pokraji síl" a že by Bejrút, Izrael, no ani zvyšok sveta nemôžu dovoliť, aby sa z neho stalo ďalšie Pásmo Gazy, pripomína Reuters.

Palestínske hnutie Hamas v utorok vo vyhlásení adresovanom Guterresovi uviedlo, že „očakáva okamžité kroky na zastavenie izraelskej agresie a vojny... v Pásme Gazy". Zdôraznilo, že sa nezúčastní na nových mierových rokovaniach, ktoré by „Izraelu poskytli krytie na to, aby pokračoval vo svojej agresii".

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.