Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pistorius: Nemecká armáda potrebuje rýchlo prezbrojiť, inak získa Rusko výhodu

Nemecký minister obrany Boris Pistorius očakáva, že Rusko vojnou na Ukrajine obnoví do roku 2029 svoju armádu a bude potom možno v pozícii, aby zaútočilo na územie Severoatlantickej aliancie.

Nemecko sa preto musí tomuto scenáru čo najskôr prispôsobiť, uviedol minister počas návštevy leteckého pluku v spolkovej krajine Hesensko na západe Nemecka.

Nemecko je najväčším európskym členom NATO a podľa Pistoriusa tomu zodpovedajú isté povinnosti, ktoré si musí plniť. Nemecký minister obrany nešpecifikoval presnú sumu potrebnú na primerané prezbrojenie Bundeswehru. Poukázal však na to, že peniaze sú síce potrebné, no nejde o jediný obmedzujúci faktor.

Aj keby nemecká armáda mala potrebné financie k dispozícii, treba čas na navýšenie výroby, keďže zbrojársky priemysel bude musieť spracovať objednávky, upozornil šéf nemeckého rezortu obrany.

Renomovaný nemecký inštitút pre svetovú ekonomiku (Institut für Weltwirtschaft, IfW) nedávno Nemecko kritizoval za pomalé prezbrojovanie.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Hizballáh potvrdil úmrtie svojho veliteľa pri izraleskom útoku

Veliteľ Ibráhím Muhammad Kabísí zomrel v Bejrúte. Útok zasiahol v utorok šesťposchodovú budovu na juhu Bejrútu, podľa libanonských úradov si vyžiadal šesť obetí a 15 zranených.

Išlo o tretí úder izraelskej armády na Bejrút za necelý týždeň.

Izraelská armáda oznámila zabitie Kabísího v utorok podvečer. Uviedla, že išlo o veliteľa raketovej divízie Hizballáhu zodpovedného za odpaľovanie rakiet na izraelských civilistov. Kabísí mal podľa Izraela blízke vzťahy s vojenskými lídrami Hizballáhu.

https://twitter.com/elly_bar/status/1838613006277841377

Izrael v pondelok spustil vlnu leteckých útokov na ciele Iránom podporovaného hnutia Hizballáh v Libanone, ktoré si podľa libanonských úradov vyžiadali 558 obetí vrátane 50 detí. Najnovšia eskalácia bojov medzi Izraelom a Hizballáhom zvýšila obavy z rozšírenia konfliktu do širšieho regiónu a destabilizácie Blízkeho východu.

(tasr, afp, ap)

Minúta  |  

USA: Routha obvinili z pokusu o atentát na Trumpa

Muža, ktorý podľa amerických úradov so strelnou zbraňou niekoľko hodín sledoval exprezidenta USA Donalda Trumpa neďaleko golfového ihriska na Floride, v utorok obvinili z pokusu o atentát.

Ryan Routh (58) podľa vyšetrovateľov 15. septembra mieril puškou z krovia vedľa Trumpovho golfového ihriska v meste West Palm Beach, kde republikánsky prezidentský kandidát hral golf. Hlaveň pušky zbadal agent tajnej služby Spojených štátov (USSS), ktorý na Routha viackrát vystrelil.

Podozrivý sa dal na útek a zadržali ho na diaľnici v susednom okrese. Routh pri incidente zo svojej zbrane nevystrelil a nemal priamy výhľad na Trumpa, od ktorého bol vzdialený niekoľko stoviek metrov.

Podozrivý bol pôvodne obvinený z dvoch trestných činov – z držby strelnej zbrane napriek tomu, že ho v minulosti odsúdili za zločin, a z vlastníctva zbrane s odstráneným sériovým číslom.

Prokuratúra v uplynulých dňoch získala dôkazy, podľa ktorých mal Routh v pláne zabiť Trumpa. Zistila, že Routh niekoľko mesiacov pred incidentom odovzdal nemenovanému svedkovi škatuľu s listom a muníciou.

"Toto bol pokus o atentát na Donalda Trumpa, ale asi som ťa sklamal... Ponúknem 150.000 dolárov komukoľvek, kto túto prácu dokáže dokončiť," píše sa podľa prokuratúry v objavenom liste adresovanom "svetu".

Pred dvoma mesiacmi, 14. júla, na Trumpa strieľal na predvolebnom mítingu v štáte Pensylvánia 20-ročný Thomas Matthew Crooks. Guľka zasiahla ucho exprezidenta a ďalší účastník podujatia prišiel o život. Strelca vtedy usmrtil ostreľovač USSS.

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Zelenskyj: Potrebujeme Rusko k mieru prinútiť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Rusko možno k mieru len prinútiť. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN tiež odsúdil Irán a Severnú Kóreu ako "komplicov" v tejto vojne.

Prezident Volodymyr Zelenskyj na mimoriadnom zasadnutí BR OSN, na ktorom bol aj zástupca Ruska, označil výzvy Moskvy na dialóg za neúprimné.

"Vieme, že niektorí vo svete chcú hovoriť s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom, aby si od neho možno vypočuli, že je rozčúlený, pretože si uplatňujeme svoje právo brániť našich obyvateľov," povedal Zelenskyj s tým, že takéto názory sú "šialenstvo".

"Putin porušil toľko medzinárodných noriem a pravidiel, že sa sám nezastaví. Rusko môže byť k mieru len prinútené a to je presne to, čo je potrebné – prinútiť Rusko k mieru," vyhlásil ukrajinský líder.

Kritizoval tiež Teherán a Pchjongjang, ktoré západné spravodajské služby obviňujú z dodávok zbraní Rusku. "Rusko nemá nijaký legitímny dôvod robiť z Iránu a Severnej Kórey de facto komplicov vo svojej zločinnej vojne v Európe, keď ich zbrane nás zabíjajú, zabíjajú Ukrajincov," uviedol Zelenskyj.

Čo povedal pre stanicu ABC

Koniec vojny s Ruskom je bližšie, než si mnohí myslia, vyhlásil v utorok Zelenskyj v rozhovore pre stanicu ABC. Ukrajinský prezident ale zároveň vyzval spojencov na ďalšie dodávky zbraní, aby Ukrajina mohla pokračovať v obrane proti ruskej agresii.

„Myslím si, že sme bližšie k mieru, než si myslíme. Sme bližšie ku koncu vojny. Musíme byť však veľmi silní,“ zdôraznil.

Blanár v OSN: Vojnu na Ukrajine nevyriešime vojensky, treba diplomaciu

Mohlo by Vás zaujímať Blanár v OSN: Vojnu na Ukrajine nevyriešime vojensky, treba diplomaciu

Zelenskyj predstavil takzvaný plán víťazstva, ktorý zahŕňa posilnenie ukrajinských síl a vytvorenie silného „psychologického“ tlaku na Rusko, čo by malo Moskvu donútiť ukončiť vojnu diplomatickou cestou.

„Žiadame našich priateľov, našich spojencov, aby nás posilnili. Je to veľmi dôležité,“ zdôraznil prezident s tým, že pomoc Západu je kľúčová pre úspech Ukrajiny na bojisku.

Zelenskyj však neustúpil od požiadavky, aby Rusko stiahlo svoje sily z celého ukrajinského územia. Zároveň naznačil, že by sa priame rozhovory s Ruskom mohli začať v novembri, ale Moskva stále trvá na svojich územných nárokoch. Ukrajinský prezident predtým akékoľvek rokovania s Moskvou odmietal.

Spojené štáty poskytnú Ukrajine nový balík vojenskej pomoci

USA dodajú Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci za 375 miliónov dolárov (336 miliónov eur) kazetové bomby, muníciu pre raketové systémy, delostreleckú techniku a obrnené vozidlá.

Oficiálne oznámenie príde zrejme v stredu, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpi na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Očakáva sa, že znova vyzve USA, aby umožnili ukrajinskej armáde používať zbrane dlhého dosahu aj na údery hlbšie na území Ruska.

Nový balík vojenskej pomoci bude jedným z najväčších, aké Washington schválil pre Ukrajinu v posledných mesiacoch. Dodajú ho zo zásob amerického ministerstva obrany, aby pomoc mohli poslať rýchlejšie.

Koncom septembra môže vypršať vyčlenenie šiestich miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, ak Kongres Pentagónu nepredĺži povolenie dodávať Kyjevu zbrane zo svojich zásob.

Vo štvrtok sa Zelenskyj vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Očakáva sa, že Zelenskyj Bidenovi predloží spomínaný návrh, ktorý označuje za plán víťazstva.

(tasr, afp, ap, reuters)

Minúta  |  

Nemecko pripravuje stretnutie medzi Bidenom, Scholzom, Macronom a Starmerom o podpore Ukrajiny

Stretnutie sa má podľa informácií zo zdrojov v Berlíne uskutočniť počas Bidenovej návštevy Nemecka od 10. do 12. októbra.

Diskusia v takzvanom „štvorkovom“ formáte sa bude sústreďovať predovšetkým na otázky týkajúce sa ďalšej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine v kontexte pretrvávajúcej ruskej agresie. Biden tiež plánuje navštíviť americkú vojenskú základňu v Ramsteine, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri koordinácii podpory Ukrajine, informuje nemecký Spiegel.

Bude to druhá návšteva amerického prezidenta Joea Bidena v Nemecku počas jeho funkčného obdobia, pričom predtým navštívil krajinu v roku 2022 počas summitu G7. Prezident Biden na Valnom zhromaždení OSN ubezpečil, že americká podpora Ukrajine bude pokračovať až do dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru.

Biden: Putinova vojna nebola v hlavnom cieli úspešná. Treba podporovať Kyjev, kým nezvíťazí

Mohlo by Vás zaujímať Biden: Putinova vojna nebola v hlavnom cieli úspešná. Treba podporovať Kyjev, kým nezvíťazí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojej návštevy Spojených štátov vyhlásil, že verí v blízky koniec vojny s Ruskom a vyzval spojencov na ďalšiu pomoc.

Spojené štáty v rámci nového balíka pomoci dodajú Ukrajine bomby, rakety i vozidlá

Mohlo by Vás zaujímať Spojené štáty v rámci nového balíka pomoci dodajú Ukrajine bomby, rakety i vozidlá

(mm)

Minúta  |  

Kosovo žiada Srbsko, aby vydalo ozbrojencov, ktorí pred rokom útočili na políciu

Kosovský premiér Albin Kurti obvinil v utorok Srbsko z pokusu zabrať časť Kosova. Vyjadril sa v súvislosti s prestrelkou, pri ktorej srbskí ozbrojenci pred rokom prenikli na kosovské územie a zabili policajta. To zvýšilo napätie medzi oboma stranami.

Podľa Kurtiho by medzinárodné spoločenstvo malo naliehať na Belehrad, aby vydal Kosovu ozbrojencov, ktorí sa 12 hodín ukrývali v srbskom pravoslávnom kláštore v dedine Banjska a následne sa stiahli do Srbska.

„Srbsko je zodpovedné a Srbsko by malo byť brané na zodpovednosť," povedal Kurti. "Plánom bolo rozdeliť Kosovo. Plánom bolo anektovať časť jeho územia," tvrdil s tým, že polovojenská skupina bola „organizovaná a financovaná zo Srbska" a do Kosova predtým prepravila veľké množstvo zbraní pre širší a dlhší konflikt. Kosovská polícia skonfiškovala vyše 100 zbraní a 80-tisíc nábojov. Srbsko tvrdí, že muži konali z vlastnej iniciatívy.

Kosovská prokuratúra tento mesiac vzniesla voči 45 osobám obvinenia z porušenia ústavného a právneho poriadku, teroristických aktivít, financovania terorizmu a prania peňazí, za čo im hrozí maximálny trest doživotia. To ešte viac zvýšilo napätie so Srbskom.

Z obvinených osôb zadržali len tri. Medzi unikajúcimi patrí Milan Radoičič, politik a podnikateľ s väzbami na srbskú vládnucu populistickú stranu a prezidenta Aleksandra Vučiča.

V Srbsku vlani po prestrelke v Kosove nakrátko Radoičiča zadržali, poprel však obvinenia zo zločinného spolčenia, nelegálnej držby zbraní a výbušnín a ohrozenia verejnej bezpečnosti. Predtým priznal, že patril k polovojenskej skupine zapletenej do prestrelky. USA a Británia naňho uvalili sankcie pre údajné finančné trestné činy.

Európska únia a Spojené štáty útok z 24. septembra 2023 odsúdili a vyzvali Srbsko, aby ozbrojencov vydalo.

Hovorca EÚ tento utorok zopakoval „výzvu na rýchle stíhanie zodpovedných" s tým, že ide o pripomienku potreby zachovania bezpečnosti a pokročenia v normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.