Preskočiť na obsah
  |  

Uznesenie k výroku Petra Kotlára o pandémii COVID-19 parlament neprijal

Uznesenie predložili opoziční poslanci Tomáš Szalay a Jana Bittó Cigániková (obaja SaS), parlament ním mal vyjadriť poľutovanie nad tvrdením Kotlára o tom, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola.

"Vyjadrenia považujeme za absolútne klamlivé, v rozpore s vedeckými poznatkami, neúctivé voči dotknutým, predovšetkým voči pozostalým obetí pandémie COVID-19, ktorých bolo len na Slovensku podľa dostupných údajov viac ako 21-tisíc, svetovo viac než 6,7 milióna, ale aj voči zdravotníkom, zdravotníčkam, dobrovoľníkom, dobrovoľníčkam a všetkým, ktorí pomáhali zvládať pandémiu COVID-19," skonštatovali predkladatelia.

Uznesením chceli primať poslancov, aby vyjadrili poľutovanie nad výrokom, odmietli závery o neexistencii pandémie a opakovane poďakovali zdravotníkom a dobrovoľníkom za prácu počas pandémie. Plénum NR SR ním malo zároveň vyzvať vládu, aby Kotlára z funkcie odvolala.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 na júnovom rokovaní parlamentného výboru pre zdravotníctvo avizoval, že v septembri predstaví závery vyšetrovania k manažovaniu pandémie COVID-19. Tie podľa neho ukázali, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola.

(tasr)

  |  

Poslanci nezvolili Líviu Trellovú za kandidátku na ústavnú sudkyňu

Trellová bola jedinou uchádzačkou o post sudcu Ústavného súdu SR. Za jej zvolenie hlasoval jeden poslanec, proti bolo 99 poslancov, 33 sa zdržali a desať nehlasovalo.

Podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas), ktorý je poverený vedením parlamentu, oznámil, že sa vykoná opakovaná voľba.

Na Ústavnom súde SR chýba jeden sudca. Miesto sa uvoľnilo pred rokom, keď sa v septembri 2023 funkcie vzdala Jana Laššáková. Parlament štandardne volí dvojnásobok potrebného počtu, zvoliť mal preto aktuálne dvojicu kandidátov. Z nich si jedného vyberá prezident a vymenuje ho za ústavného sudcu. Hoci parlament mal zvoliť dvoch uchádzačov, do septembrovej voľby sa prihlásila len jedna kandidátka.

O funkciu sa Trellová uchádzala aj v júnovej neúspešnej voľbe v parlamente. Poslanci sa totiž už v júni pokúšali zvoliť dvojicu kandidátov na ústavného sudcu, vtedy sa im z piatich uchádzačov nepodarilo zvoliť žiadneho.

(tasr)

  |  

Pri požiari v nemeckých Brémach zomrela matka s dvoma deťmi. Príčinou ohňa bol zrejme fén

Spotrebič bol podľa vyšetrovateľov zapnutý dlhší čas a prehrial sa, následne „bol položený na mäkkú hračku v detskej izbe“, čím spôsobil požiar s bilanciou troch mŕtvych a ťažko popáleného otca rodiny (36), ktorý sa snažil oheň uhasiť.

Hasičov privolali v sobotu 21. septembra o tretej ráno. Otec sa podľa nich snažil uhasiť horiaci byt, zatiaľ čo zvyšok rodiny uviazol vnútri. Záchranári s dýchacími prístrojmi matku (35) s deťmi (tri a šesť rokov) bez známok života vyslobodili, ich pokusy o oživenie však boli neúspešné.

Presná príčina smrti zatiaľ nebola objasnená, dodal hovorca polície. Otca po uhasení požiaru previezli do nemocnice s ťažkými popáleninami.

(sab)

  |  

Izrael tlačí Blízky východ k totálnej vojne, tvrdia Egypt, Irak a Jordánsko

Ministri zahraničia troch arabských štátov odsúdili agresiu židovského štátu v Libanone po tom, čo si utorkové útoky na juh či východ krajiny vyžiadali takmer 560 mŕtvych, píše agentúra AFP.

V spoločnom vyhlásení vydanom po stretnutí na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku ministri uviedli, že zastavenie „nebezpečnej eskalácie v regióne... sa začína zastavením izraelskej agresie v Pásme Gazy“.

K eskalácii napätia medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh sa v uplynulých dňoch vyjadril aj najvyšší šíitský duchovný v Iraku, ajatolláh Alí Sistání. AFP konštatuje, že jeho vplyv presahuje hranice jeho krajiny, a jeho vyjadrenie je výnimočné, lebo dianie v zahraničí komentuje len veľmi zriedka.

Sistání v pondelok vyzval vynaložiť všetko možné úsilie na ukončenie izraelskej „barbarskej agresie a na ochranu libanonského ľudu“.

Najnovší vývoj komentoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján, keď v utorok v rozhovore pre americkú stanicu CNN vyhlásil, že Hizballáh „nemôže proti Izraelu stáť sám“.

Napätá situácia na spoločnej hranici Libanonu a Izraela sa začala stupňovať od 8. októbra 2023, deň po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela.

Jednotky pod vedením Hizballáhu odvtedy takmer každý deň útočili na izraelské komunity a vojenské stanovištia pozdĺž hranice. Hizballáh tvrdí, že to robí na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy. Izrael na túto paľbu reagoval útokmi na objekty Hizballáhu na libanonskej strane hranice.

Ostreľovanie cez takzvanú modrú líniu pri hranici medzi Libanonom a Izraelom si vyžiadalo stovky mŕtvych a zranených, väčšinu z nich na libanonskej strane.

Obe strany v poslednom čase svoje útoky zintenzívnili, a to aj napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva, ktoré má obavy z rozšírenia konfliktu na celý región.

(tasr)

  |  

Raši: V strane Hlas neprebieha diskusia o výmene ministerky zdravotníctva

Hlas podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej stojí za Zuzanou Dolinkovou.

Ak niekto špekuluje o tom, že v strane Hlas prebieha debata o výmene ministerky Dolinkovej, tak má informácie z iných strán. Uviedol to minister investícií Richard Raši (Hlas) pred rokovaním vlády.

"Nemyslím si, že koaliční partneri by mali riešiť našu ministerku. Mali by sa zaujímať o svojich ministrov a tlaky, ktoré vyvolávajú. Ak my budeme mať v strane pocit, že je problém s našou ministerkou, budeme si to riešiť sami," povedal Raši. Verí, že "horúce hlavy sa schladia".

Zároveň informoval, že Dolinková má v stredu predložiť na rokovanie vlády materiál, v ktorom má pomenovať stav a riešenia v zdravotníctve.

Hlas podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej stojí za Dolinkovou. Tvrdí, že svoju prácu si robí najlepšie, ako vie. Na margo kritiky predsedu SNS Andreja Danka uviedla, že si to vyriešia za koaličným stolom. "To je lepšie riešenie, ako si odkazovať niečo cez médiá," podotkla.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) si myslí, že Dolinková situáciu ustojí a turbulencie prejdú. Nevie ale o tom, že by mal Smer nejaké výhrady voči Dolinkovej nominácii. "Myslím, že to bude vec koaličnej dohody a situácia sa upokojí," poznamenal.

(tasr)

  |  

Slovensko už má svojich kandidátov na funkciu sudcu ESĽP

Oficiálnymi kandidátmi Slovenska na funkciu sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) sú Radoslav Procházka, Ondrej Laciak a Daniela Ježová.

Rozhodla o tom v stredu vláda, keď odobrila nomináciu trojice zvolenú členmi Súdnej rady SR. Jedného sudcu spomedzi uchádzačov nakoniec zvolí Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (RE).

Právnik a bývalý politik Procházka v minulosti mimo iného pôsobil ako zástupca Slovenska pred súdmi Európskej únie či ako spolupredseda Pracovnej skupiny pre spravodlivosť a vnútro v rámci Národného konventu SR o Európskej únii.

Laciak od roku 2016 pôsobí na ESĽP ako ad hoc sudca. Zároveň je aj predsedom Výboru pre trestné právo v Rade Európskych advokátskych komôr.

Ježová je advokátka zo zameraním na rodinné a dedičské právo v agende s prevažne medzinárodným prvkom.

ESĽP je inštitúciou Rady Európy, pričom je zložený z toľkých sudcov, koľko je členských štátov Rady Európy. Na súd sa môže obrátiť každý jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb, ktorá sa domnieva, že niektorý z členských štátov RE porušil jeho práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) alebo dodatkovými protokolmi k EDĽP.

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová poukázala na to, že Slovensko má dlhoročné problémy s obsadzovaním svojich zástupcov na medzinárodné sudcovské posty. "Veľmi sa preto teším, že vláda schválila našu kandidátku v zložení Daniela Ježová, Ondrej Laciak a Radoslav Procházka. Podarilo sa nám to už na druhýkrát, keďže v júni nám naša prvá kandidátka neprešla, ale teraz sme uspeli," konštatovala Kosová.

(sita)