Preskočiť na obsah
  |  

Izrael po prvý raz zasiahol obec na sever od Bejrútu

Počas leteckého útoku na šíitskú horskú dedinu Majsara prišli o život najmenej traja ľudia, ďalších deväť utrpelo zranenia, informoval libanonský rezort zdravotníctva. Rakety zasiahli dom a kaviareň, uviedli svedkovia pre libanonské médiá.

Izrael medzitým oznámil, že na juhu Libanonu a v údolí Bikáa na východe krajiny podniká „rozsiahle“ útoky na bašty proiránskeho šíitského hnutia Hizballáh.

Denník L’Orient-Le Jour citoval miestnych obyvateľov, podľa ktorých bol terčom útoku dom šejka Muhammada Amra, údajného veliteľa sektoru Sever a Pohorie Libanon. Jeho brat Alí Amro zahynul pri útoku 4. augusta v obci Húla na juhu krajiny.

Predpokladá sa, že počet obetí a zranených sa ešte môže zvýšiť, lebo pod ruinami zničených budov mohli uviaznuť ešte ďalší ľudia, píše L’Orient-Le Jour.

V Majsare žije prevažne obyvateľstvo hlásiace sa k šíitskej vetve islamu. Táto horská oblasť je však obývaná najmä maronitskými kresťanmi. Od hlavného mesta Bejrút ju delí asi 25 kilometrov a od hraníc s Izraelom viac ako 100 kilometrov.

(tasr)

  |  

Útok na pagery Hizballáhu údajne vyradil 1 500 bojovníkov

Šíitskí militanti z južného Libanonu po dvojdňovom koordinovanom útoku na komunikačné zariadenia prišli o oči či ruky, povedal anonymne pre agentúru Reuters vysokopostavený dôstojník Hizballáhu.

Agentúra konštatuje, že hoci ide o „veľkú ranu“ pre militantné hnutie, predstavuje to len zlomok ľudských zdrojov proiránskeho hnutia, ktoré piatková správa Kongresu USA odhaduje na 40- až 50-tisíc mužov.

Vodca Hizballáhu Hassan Nasralláh tvrdí, že skupina má až 100-tisíc bojovníkov, čo však Reuters nedokázal potvrdiť.

V piatok tiež Izrael zabil veliteľa, ktorý založil a viedol elitné jednotky skupiny Radwan, Ibrahima Aqila. Na tento úder reagoval náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herzi Halevi, ktorý vyhlásil, že jeho smrť „otriasla“ Hizballáhom.

Ďalší dvaja predstavitelia hnutia pod zámienkou anonymity pre Reuters uviedli, že militanti za Aqila rýchlo našli náhradu. Pripomenuli tiež Nasralláhov prejav z 1. augusta, že Hizballáh „rýchlo zaplní medzery“ vždy, keď zahynie niektorý z veliteľov.

(sab)

  |  

Uznesenie k výroku Petra Kotlára o pandémii COVID-19 parlament neprijal

Uznesenie predložili opoziční poslanci Tomáš Szalay a Jana Bittó Cigániková (obaja SaS), parlament ním mal vyjadriť poľutovanie nad tvrdením Kotlára o tom, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola.

"Vyjadrenia považujeme za absolútne klamlivé, v rozpore s vedeckými poznatkami, neúctivé voči dotknutým, predovšetkým voči pozostalým obetí pandémie COVID-19, ktorých bolo len na Slovensku podľa dostupných údajov viac ako 21-tisíc, svetovo viac než 6,7 milióna, ale aj voči zdravotníkom, zdravotníčkam, dobrovoľníkom, dobrovoľníčkam a všetkým, ktorí pomáhali zvládať pandémiu COVID-19," skonštatovali predkladatelia.

Uznesením chceli primať poslancov, aby vyjadrili poľutovanie nad výrokom, odmietli závery o neexistencii pandémie a opakovane poďakovali zdravotníkom a dobrovoľníkom za prácu počas pandémie. Plénum NR SR ním malo zároveň vyzvať vládu, aby Kotlára z funkcie odvolala.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 na júnovom rokovaní parlamentného výboru pre zdravotníctvo avizoval, že v septembri predstaví závery vyšetrovania k manažovaniu pandémie COVID-19. Tie podľa neho ukázali, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola.

(tasr)

  |  

Poslanci nezvolili Líviu Trellovú za kandidátku na ústavnú sudkyňu

Trellová bola jedinou uchádzačkou o post sudcu Ústavného súdu SR. Za jej zvolenie hlasoval jeden poslanec, proti bolo 99 poslancov, 33 sa zdržali a desať nehlasovalo.

Podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas), ktorý je poverený vedením parlamentu, oznámil, že sa vykoná opakovaná voľba.

Na Ústavnom súde SR chýba jeden sudca. Miesto sa uvoľnilo pred rokom, keď sa v septembri 2023 funkcie vzdala Jana Laššáková. Parlament štandardne volí dvojnásobok potrebného počtu, zvoliť mal preto aktuálne dvojicu kandidátov. Z nich si jedného vyberá prezident a vymenuje ho za ústavného sudcu. Hoci parlament mal zvoliť dvoch uchádzačov, do septembrovej voľby sa prihlásila len jedna kandidátka.

O funkciu sa Trellová uchádzala aj v júnovej neúspešnej voľbe v parlamente. Poslanci sa totiž už v júni pokúšali zvoliť dvojicu kandidátov na ústavného sudcu, vtedy sa im z piatich uchádzačov nepodarilo zvoliť žiadneho.

(tasr)

  |  

Pri požiari v nemeckých Brémach zomrela matka s dvoma deťmi. Príčinou ohňa bol zrejme fén

Spotrebič bol podľa vyšetrovateľov zapnutý dlhší čas a prehrial sa, následne „bol položený na mäkkú hračku v detskej izbe“, čím spôsobil požiar s bilanciou troch mŕtvych a ťažko popáleného otca rodiny (36), ktorý sa snažil oheň uhasiť.

Hasičov privolali v sobotu 21. septembra o tretej ráno. Otec sa podľa nich snažil uhasiť horiaci byt, zatiaľ čo zvyšok rodiny uviazol vnútri. Záchranári s dýchacími prístrojmi matku (35) s deťmi (tri a šesť rokov) bez známok života vyslobodili, ich pokusy o oživenie však boli neúspešné.

Presná príčina smrti zatiaľ nebola objasnená, dodal hovorca polície. Otca po uhasení požiaru previezli do nemocnice s ťažkými popáleninami.

(sab)

  |  

Izrael tlačí Blízky východ k totálnej vojne, tvrdia Egypt, Irak a Jordánsko

Ministri zahraničia troch arabských štátov odsúdili agresiu židovského štátu v Libanone po tom, čo si utorkové útoky na juh či východ krajiny vyžiadali takmer 560 mŕtvych, píše agentúra AFP.

V spoločnom vyhlásení vydanom po stretnutí na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku ministri uviedli, že zastavenie „nebezpečnej eskalácie v regióne... sa začína zastavením izraelskej agresie v Pásme Gazy“.

K eskalácii napätia medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh sa v uplynulých dňoch vyjadril aj najvyšší šíitský duchovný v Iraku, ajatolláh Alí Sistání. AFP konštatuje, že jeho vplyv presahuje hranice jeho krajiny, a jeho vyjadrenie je výnimočné, lebo dianie v zahraničí komentuje len veľmi zriedka.

Sistání v pondelok vyzval vynaložiť všetko možné úsilie na ukončenie izraelskej „barbarskej agresie a na ochranu libanonského ľudu“.

Najnovší vývoj komentoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján, keď v utorok v rozhovore pre americkú stanicu CNN vyhlásil, že Hizballáh „nemôže proti Izraelu stáť sám“.

Napätá situácia na spoločnej hranici Libanonu a Izraela sa začala stupňovať od 8. októbra 2023, deň po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela.

Jednotky pod vedením Hizballáhu odvtedy takmer každý deň útočili na izraelské komunity a vojenské stanovištia pozdĺž hranice. Hizballáh tvrdí, že to robí na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy. Izrael na túto paľbu reagoval útokmi na objekty Hizballáhu na libanonskej strane hranice.

Ostreľovanie cez takzvanú modrú líniu pri hranici medzi Libanonom a Izraelom si vyžiadalo stovky mŕtvych a zranených, väčšinu z nich na libanonskej strane.

Obe strany v poslednom čase svoje útoky zintenzívnili, a to aj napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva, ktoré má obavy z rozšírenia konfliktu na celý región.

(tasr)