Koaliční poslanci neodsúhlasili program výboru, na ktorom sa mal riešiť aj špionážny systém Pegasus či kybernetické hrozby.
Na výbor prišli všetci poslanci a aj riaditeľ SIS Pavol Gašpar.
(est)
Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Koaliční poslanci neodsúhlasili program výboru, na ktorom sa mal riešiť aj špionážny systém Pegasus či kybernetické hrozby.
Na výbor prišli všetci poslanci a aj riaditeľ SIS Pavol Gašpar.
(est)
Ako informovala hovorkyňa ZOO Alexandra Ritterová, vďaka pomoci dobrovoľníkov sa podarilo areál vrátiť takmer do pôvodného stavu a ZOO bude opäť otvorená v piatok od 9:00 do 18:00.
ZOO v nadväznosti na vážnu situáciu po povodni zrealizovala výzvy, prostredníctvom ktorých mohla verejnosť pomôcť finančne, alebo vo forme dobrovoľníckej práce. „Vďaka obrovskej pomoci a podpore od takmer 200 dobrovoľníkov vyzerá areál takmer rovnako ako predtým," uviedla Ritterová.
Výnimkou zostáva Gazdovský dvor, ktorého obnova si bude vyžadovať ďalšie investície.
Extrémne počasie zanechalo v areáli ZOO značné škody. „Silné dažde a vietor vyvrátili stromy, poškodili oplotenia a infraštruktúru," priblížila hovorkyňa. Vydrica pretekajúca areálom sa vyliala z brehov, zatopila spodnú časť ZOO a zničila aj Gazdovský dvor. „Po tom, čo v sobotu 14. septembra voda z Vydrice výrazne stúpla a začala sa vylievať z koryta, boli zvieratá z Gazdovského dvora evakuované do náhradných priestorov," dodala zoologička Kristína Šnegoňová.
Nakoľko voda naďalej stúpala aj v nedeľu, presťahovali aj ďalšie zvieratá – lemury, mačiaky a mačky maloškvrnné. „Počas neskorých večerných hodín voda začala ustupovať a zanechávala za sebou spúšť vo forme bahna a naplavenín," doplnila zoologička. Zamestnanci a pracovné stroje následne od pondelka rána zhŕňali blato do kontajnerov, aby bol možný pohyb po ZOO.
(sita)
Napriek týmto odporúčaniam sa Biely dom zdráha poskytnúť Ukrajine takéto strely, uviedli pre portál NBC News traja americkí predstavitelia oboznámení so záležitosťou.
Pentagón podľa úradníkov odporučil poskytnúť Ukrajine strely s bielym fosforom ako súčasť niekoľkých balíkov pomoci - vrátane toho nedávneho. Dvaja z týchto úradníkov uviedli, že Biely dom nechce dať v tejto záležitosti zelenú práve pre stigmu okolo bieleho fosforu a obavy, že by mohol ublížiť civilistom.
Munícia s bielym fosforom nie je nezákonná a nie je ani podľa Dohovoru o chemických zbraniach klasifikovaná ako chemická zbraň. Medzinárodné právo však vyžaduje, aby sa armády vyhýbali jeho použitiu v oblastiach, kde sa môžu sústreďovať civilisti.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v minulosti obvinil Rusko z používania bieleho fosforu proti civilistom na Ukrajine. Podľa agentúry AFP Rusko použilo túto muníciu aj v marci minulého roka.
(dak)
Republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump sa chce vrátiť na miesto, kde ho v júli pri neúspešnom atentáte postrelil 20-ročný Thomas Matthew Crooks do pravého ucha.
Trumpov volebný tím v stredu oznámil, že 5. októbra sa bude konať predvolebný míting v rovnakom areáli v meste Butler v štáte Pensylvánia.
Na Trumpa počas predvolebného zhromaždenia v meste Butler 13. júla viackrát vystrelil 20-ročný Thomas Matthew Crooks, ktorý ležal na neďalekej streche. Exprezident utrpel ľahké zranenie, keď mu guľka zasiahla pravé ucho. Jeden účastník podujatia prišiel o život, dvaja ďalší diváci utrpeli ťažké zranenia.
Trump si podľa svojho volebného tímu chce pripomenúť obete a poďakovať sa bezpečnostným a záchranárskym zložkám za ich prácu.
Trump v prezidentských voľbách 5. novembra zvedie súboj s demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou o návrat do Bieleho domu, z ktorého odišiel v roku 2021.
(tasr, dpa)
Návštevníkov horských oblastí Horská záchranná služba (HZS) upozorňuje, že počas dnešného dopoludnia a krátko aj popoludní sa na horách očakáva silný vietor. Pohyb na horách je v takýchto podmienkach veľmi nebezpečný.
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na dnes od 06:00 do 14:00 výstrahu 2. stupňa.
„Na hrebeňoch Vysokých, Nízkych i Západných Tatier sa ojedinele očakáva výskyt silného vetra, ktorý dosiahne krátkodobo, v nárazoch, rýchlosť 135 až 160 kilometrov za hodinu, a/alebo priemernú rýchlosť 90 až 105 kilometrov za hodinu, čo je silná až mohutná víchrica,“ pripomenuli horskí záchranári.
Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe podľa meteorológov nadpriemerná a predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské aktivity, najmä pre pešiu turistiku, horolezectvo a podobne.
(sita)
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa v rámci svojho programu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v americkom meste New York stretol so šéfom diplomacie Ruskej federácie Sergejom Lavrovom.
Stretnutie sa malo podľa vyjadrenia ministerstva konať na žiadosť ruskej strany a Blanár s Lavrovom diskutovali "prioritne o slovenských záujmoch v oblasti energetickej bezpečnosti, ako aj o mierových iniciatívach".
"Namiesto eskalácie je potrebné sa vrátiť k dialógu a diplomatickým riešeniam na základe princípov Charty OSN, ktoré sú jedinou cestou, ako ukončiť násilie a utrpenie civilistov na oboch stranách," uviedol Blanár, ktorý prezradil, že rozhovory sa týkali jadrového paliva, dostupnej ropy a plynu.
"Záujmom SR je, aby boli zachované existujúce koridory pre ich tranzit napriek tomu, že pracujeme na diverzifikácii,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.
Politici si rukou potriasli aj v marci tohto roka, za čo si Blanár vtedy vyslúžil tvrdú kritiku.
Ešte pred schôdzkou s Lavrovom vystúpil slovenský minister zahraničných vecí v noci na stredu v Bezpečnostnej rade OSN. Jeho vystúpenie umožnilo Slovinsko ako predsednícky štát BR, ktoré vyzvalo susedov Ukrajiny, aby sa vyjadrili k prebiehajúcemu konfliktu.
Blanár zdôraznil, že SR podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. „Hranice musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou,“ uviedol. Pripomenul, že SR neuznala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova a rovnako neuznáva ruskú anexiu Krymu a ďalších štyroch oblastí na východe Ukrajiny.
(dak)
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov rokoval s vatikánskym štátnym sekretárom Pietrom Parolinom o humanitárnych otázkach spojených s viac ako dva roky trvajúcou vojnou na Ukrajine, oznámilo ruské ministerstvo v stredu v noci.
"Strany zaznamenali konštruktívny vývoj v rusko-vatikánskom dialógu, pokiaľ ide o vzťahy medzi štátmi a cirkvami a vzájomné akcie v humanitárnej oblasti v kontexte ukrajinskej krízy," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Rozhovor, ktorý sa uskutočnil na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, sa podľa vyhlásenia zameral aj na "príčiny geopolitickej krízy, ktorá je priamym následkom dôslednej protiruskej politiky západných krajín".
Parolin v rámci úsilia o návrat ukrajinských detí domov, ktoré podľa Kyjeva deportovalo Rusko, navštívil Kyjev aj Moskvu. Pápež František opakovane vyzval na mier a odsúdil útoky počas konfliktu na Ukrajine. Vzťahy Vatikánu a Ukrajiny boli od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 občas napäté, kvôli viacerým vyhláseniam pápeža, píše Reuters.
(tasr, reuters)
V čase protestov poľnohospodárov si predsedníčka Európskej komisie (EK) na pomoc povolala historika, ktorý mal vypracovať správu vedúcu k "pochopeniu očakávaných výziev" pre sektor. Za svoju prácu dostal takmer tisíc eur na deň.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uzavrela zmluvu s odborníkom na stredoveké štúdie Petrom Strohschneiderom v čase, keď poľnohospodári viedli intenzívne protesty proti klimatickým predpisom na celom európskom kontinente.
Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvari uviedol, že Strohschneider bol najatý, aby „viedol dialóg, ktorý by prispel k posilneniu pochopenia súčasných a očakávaných výziev pre potravinárstvo a poľnohospodárstvo v EÚ“.
Za túto prácu dostal plat v závratnej výške - takmer tisíc eur na deň - čím prevyšuje maximálnu odporúčanú sadzbu takmer dvojnásobne.
"Denná sadzba Petra Strohschneidera za vypracovanie správy s názvom ,Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ´ vo výške 973,79 eura na deň prevyšuje maximálnu sadzbu 594,22 eura, ktorá sa bežne poskytuje osobitným poradcom Európskej komisie", uvádza portál Politico, ktorý o záležitosti informoval na základe prístupu k neverejným dokumentom.
Odborník, ktorý pre Európsky parlament vypracoval správu o osobitných poradcoch, uviedol, že suma 149 963,66 eur vyčlenená na odmenu pre Strohschneidera za rozpočtovaných 154 dní je „mrhaním verejnými prostriedkami“.
„Považujem 150-tisíc eur za jednoducho [nerealisticky] vysoké a pravdepodobne aj nepotrebné,“ povedal pre Politico Christoph Demmke, ktorý je zároveň profesorom na fínskej univerzite Vaasa.
Napriek tomu, že plat bol pre historika vysoko nadhodnotený, ako informuje Politico, vďaka výnimke z platových smerníc Európskej komisie nie je v rozpore s pravidlami vyplácať osobitným poradcom najvyššiu sadzbu platu pre úradníkov EÚ.
Portál pripomína, že Komisia často pracuje aj s neplatenými osobitnými poradcami. Napríklad bývalý taliansky premiér Mario Draghi, ktorého von der Leyenová poverila napísaním správy o konkurencieschopnosti Európy, za svoju správu o nelichotivom stave európskeho hospodárstva nedostal žiadny plat.
(dak)
Viaceré štáty vyzvali na okamžité 21-dňové prímerie na libanonsko-izraelskej hranici, aby sa vytvoril priestor pre diplomaciu.
"Je načase dosiahnuť diplomatické riešenie, ktoré umožní civilistom na oboch stranách hranice vrátiť sa v bezpečí do svojich domovov," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali USA, Európska únia, Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar.
Situácia medzi Libanonom a Izraelom je podľa vyhlásenia "neúnosná a predstavuje neprijateľné riziko širšej regionálnej eskalácie".
Izrael uviedol, že víta diplomaciu v Libanone, ale nezaväzuje sa k prímeriu a sľúbil, že bude pokračovať vo svojom cieli pokoriť Hizballáh.
Boje medzi Izraelom a hnutím Hizballáh vyvolali obavy z regionálnej vojny. Násilie eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v počas útokov v stredu zahynulo ďalších 72 ľudí.
(tasr)
Americký prezident Joe Biden uviedol, že vo štvrtok budú oznámené opatrenia USA na urýchlenie podpory Ukrajiny v rámci medzinárodného úsilia pomôcť Kyjevu obnoviť škody spôsobené ruskou inváziou.
Biden sa v stredu spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a ďalšími svetovými lídrami streli na okraj Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, aby vyjadrili svoju jednotu pre Ukrajinu.
"Sme odhodlaní poskytnúť Ukrajine zdroje, ktoré potrebuje na to, aby sa vrátila silnejšia ako predtým... V tomto boji nie ste sami," povedal americký prezident pri predstavovaní spoločného vyhlásenia o podpore obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny. Spoločné vyhlásenie podporilo viac ako 30 krajín.
Biden a Zelenskyj by sa podľa plánu mali stretnúť vo štvrtok v Bielom dome.
Ukrajinský prezident vo svojom prejave spomenul Marshallov plán na obnovu Európy po druhej svetovej vojne a povedal, že dnes "kladieme základy podobnej architektúre obnovy".
Rusko je podľa kópie vyhlásenia rozposlanej Bielym domom na základe medzinárodného práva povinné zaplatiť za škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine.
"Opätovne potvrdzujeme, že v súlade so všetkými platnými zákonmi a našimi právnymi systémami zostanú ruské zvrchované aktíva v našich jurisdikciách zmrazené dovtedy, kým Rusko neukončí svoju agresiu a nezaplatí za škody, ktoré spôsobilo Ukrajine," uvádza sa podľa agentúry Reuters v správe.
(tasr, reuters)
Rusko hádže svojich občanov na Ukrajinu ako do mlynčeka na mäso, vyhlásil vo svojom prvom príhovore v Bezpečnostnej rade OSN britský premiér Keir Starmer.
Starmer poukázal na to, že na Ukrajine už zomrelo alebo bolo zranených 600-tisíc ruských vojakov. Zároveň spochybnil to, ako sa môže Rusko vôbec ukázať na pôde OSN.
"Charta OSN, ktorú tu presadzujú, hovorí o ľudskej dôstojnosti, nie o tom, aby ste sa k svojim občanom správali ako ku kusom mäsa na hodenie do mlynčeka," vyhlásil britský premiér.
Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij počas Starmerovho príhovoru sedel s hlavou položenou na rukách a pozeral sa dole do svojich papierov.
"Ruská invázia na Ukrajinu je nelegálna. Ohrozuje globálnu bezpečnosť a spôsobuje obrovské ľudské trápenie," uviedol Starmer, pričom poukázal aj na úmrtia civilistov či ľudí, ktorí museli pre tento konflikt opustiť svoje domovy.
Podľa britského premiéra je potrebné vyvodiť zodpovednosť, aby sa ukázalo, že "agresia sa nemôže vyplatiť". "Rusko túto protizákonnú vojnu začalo. Musí ju skončiť a odísť z Ukrajiny," povedal. Zároveň dodal, že územná celistvosť Ukrajiny musí byť základom akéhokoľvek spravodlivého a trvácneho mieru.
Starmer vo svojom príhovore vyzval aj na prímerie v Libanone a v Pásme Gazy, kde Izrael vedie boje proti Iránom podporovaným militantným skupinám. "Bezpečnosť príde prostredníctvom diplomacie, nie eskalácie. Neexistuje tu vojenské riešenie," uviedol Starmer.
(tasr, afp, dpa, reuters)
Balík USA pre Ukrajinu zahŕňa muníciu pre raketové systémy HIMARS, vozidlá odolné voči výbuchom mín (MRAP) či protitankové strely Javelin.
Spojené štáty poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 375 miliónov dolárov (336 miliónov eur), oznámil v stredu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
"Spojené štáty sú odhodlané brániť Ukrajinu pred brutálnou ruskou agresiou," uviedol Blinken vo vyhlásení a dodal, že Washington túto novú pomoc "poskytne čo najrýchlejšie".
Administratíva prezidenta Joea Bidena poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vojenskú a hospodársku pomoc vo výške približne 175 miliárd dolárov (157 miliárd eur), píše AFP.
Súčasťou nového balíka sú tiež "náhradné diely, doplnkové vybavenie, služby, výcvik a doprava".
Nadchádzajúce prezidentské voľby v USA by podľa AFP mohli znamenať zmenu pre kľúčového podporovateľa Ukrajiny. Republikánsky kandidát Donald Trump v pondelok označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "najlepšieho obchodníka na svete".
"Zakaždým, keď Zelenskyj príde do USA, odchádza so 100 miliardami dolárov," povedal Trump a vyhlásil, že Spojené štáty uviazli v tejto vojne, pokiaľ nebude prezidentom.
Blinken zopakoval podporu Kyjevu a dodal, že Spojené štáty budú naďalej stáť na strane Ukrajiny.
(tasr, reuters, afp)
Plán bude čoskoro zverejnený, oznámil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), kde predstavil spoločný návrh na 21-dňové prímerie v Libanone.
"S našimi americkými partnermi sme v posledných dňoch pracovali na dočasnom prímerí...v trvaní 21 dní, aby bolo možné rokovať," povedal Barrot na mimoriadnom zasadnutí, o ktoré požiadalo Francúzsko. Podľa Barrota je diplomatické riešenie "skutočne možné," píše Reuters.
"Spoliehame sa na to, že obe strany ho bezodkladne prijmú, aby ochránili civilné obyvateľstvo a umožnili začatie diplomatických rokovaní," dodal.
Barrot uviedol, že Francúzsko spolupracovalo so stranami na vymedzení parametrov diplomatického riešenia krízy podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 o zastavení bojov medzi Izraelom a Hizballáhom. "Je to síce náročná cesta, ale je to možná cesta," vyhlásil.
Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na okamžité zastavenie bojov v Libanone a varoval, že sa "rozpútava peklo".
"Sme vďační všetkým, ktorí sa úprimne snažia pomocou diplomacie zabrániť eskalácii, zabrániť úplnej vojne," povedal izraelský vyslanec pri OSN Danny Danon pred začiatkom mimoriadneho zasadnutia. "Využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, v súlade s medzinárodným právom, aby sme dosiahli naše ciele," dodal.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu vyhlásil, že Blízky východ je vystavený "katastrofe v plnom rozsahu". Varoval tiež, že ak Izrael vystupňuje svoju ofenzívu proti Hizballáhu, Teherán podporí Libanon "všetkými možnými prostriedkami".
Nedávne izraelské útoky v Libanone si podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch a ranených.
Medzi Hizballáhom a Izraelom prichádza k takmer každodenným cezhraničným prestrelkám a raketovým útokom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorý vypukla vlani v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Násilie na izraelsko-libanonských hraniciach však eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc ich utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu.
(tasr, afp)
Izrael nezastaví svoju vojenskú operáciu proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh, kým sa obyvatelia Izraela, ktorí žijú pri hraniciach s Libanonom, nebudú môcť bezpečne vrátiť domov, povedal v stredu izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
"Zasahujeme Hizballáh údermi, ktoré si ani nedokázal predstaviť. Robíme to plnou silou... neodpočinieme si, kým sa nevrátia domov," uviedol izraelský premiér vo vyhlásení.
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi skôr v stredu uviedol, že povedal vojakom, aby boli pripravení na možný vstup do Libanonu. "Nekončíme. Budeme útočiť na Hizballáh a ubližovať mu všade," uviedol Halevi.
Americký Pentagón v reakcii na Haleviho vyhlásenie uviedol, že si nemyslí, že "bezprostredne" hrozí izraelská pozemná operácia v Libanone. "Určite nechceme vidieť prijatie nejakých krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii v regióne," uviedla hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová. "Chceme vidieť diplomatické vyriešenie a riešenie na zabránenie úplnej vojny," dodala.
Izrael podnikol v posledných dňoch stovky útokov na ciele Hizbaláhu v Libanone. Tieto útoky si pritom podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch a ranených.
Medzi Hizballáhom a Izraelom prichádza k takmer každodenným cezhraničným prestrelkám a raketovým útokom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorý vypukla vlani v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Násilie na izraelsko-libanonských hraniciach však eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc ich utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu.
(tasr, afp)
Plánované prevzatie amerických oceliarní čelí v USA silnej opozícii. Proti je Kamala Harrisová aj Donald Trump.
Americká spoločnosť U.S. Steel v stredu oznámila, že nezávislá arbitrážna rada rozhodla v prospech jej prevzatia japonským konkurentom Nippon Steel za 14,9 miliardy dolárov (13,38 miliardy eur).
Arbitrážna rada, na ktorej zložení sa zhodli spoločnosť a odbory, konštatovala, že Nippon Steel sa zaviazal pokračovať v plnení všetkých podmienok základnej pracovnej zmluvy medzi odborovým zväzom United Steelworkers (USW) a U.S. Steel.
USW v reakcii na rozhodnutie uviedol, že na jeho nesúhlase s dohodou sa nič nezmenilo. Japonská spoločnosť Nippon Steel bezprostredne nereagovala na žiadosť o vyjadrenie.
Plánované prevzatie amerických oceliarní čelí v USA silnej opozícii od oznámenia pôvodnej dohody v decembri minulého roka.
Americká viceprezidentka a kandidátka demokratov do prezidentských volieb Kamala Harrisová vyhlásila, že U.S. Steel je historickou americkou spoločnosťou a mala by zostať v americkom vlastníctve. Prevzatie firmy Japoncami odmieta aj jej konkurent v boji o prezidentský úrad, republikán Donald Trump.
(tasr)
V nedeľu pôjdu Rakúšania k volebným urnám v rozhodujúcom hlasovaní, ktoré by mohlo vyniesť k moci Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ).
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnilo Politico, má FPÖ pred dňom hlasovania tesný náskok pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP). FPÖ má podľa Politico 27 % a ÖVP 25 % percent.
Aj keby FPÖ v nedeľu zvíťazilo, nie je zďaleka isté, či sa mu podarí zostaviť vládu. Väčšina ostatných strán totiž vylúčila spoluprácu s "krajnou pravicou".
Osud strany závisí od ÖVP, ktorá v súčasnosti vedie rakúsku vládu spolu so Zelenými. ÖVP má za sebou dlhú históriu spolupráce s FPÖ. V roku 2000 sa táto strana stala prvou v západnej Európe, ktorá vstúpila do koalície s "krajnou pravicou", čím porušila tabu, kvôli ktorému rakúski partneri v EÚ uvalili na Viedeň bilaterálne „diplomatické sankcie“.
(mja)
Spojené štáty poskytli Sudánu od začiatku vojny dve miliardy dolárov vrátane najnovšieho príspevku.
Spojené štáty poskytnú obyvateľom Sudánu humanitárnu pomoc vo výške 424 miliónov dolárov, oznámila v stredu veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.
Vojna v krajine vypukla v polovici apríla minulého roka v dôsledku boja o moc medzi sudánskou armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF). Došlo k tomu pred plánovaným prechodom na civilnú vládu.
"Vyše 25 miliónom Sudáncov trpí podvýživou. Mnohých z nich sužuje hladomor… a približne 11 miliónov ľudí utieklo zo svojich domovov pred tým, čo sa stalo najhoršou humanitárnou krízou na svete," vyhlásila veľvyslankyňa.
"Musíme prinútiť bojujúce strany, aby prijali humanitárne prestávky v al-Fášire, Chartúme a ďalších veľmi zraniteľných oblastiach, odstránili prekážky v prístupe k humanitárnej pomoci na všetkých trasách, zložili zbrane a zasadli k rokovaciemu stolu," povedala Thomasová-Greenfieldová.
Spojené štáty poskytli Sudánu od začiatku vojny dve miliardy dolárov vrátane najnovšieho príspevku, ozrejmila Stála misia USA pri OSN.
(tasr)
Kancelária ukrajinského prezidenta označila vyhlásenia vodcu Kremľa Vladimira Putina o rozšírení ruskej doktríny jadrového odstrašovania za vydieranie.
Ruský prezident v stredu na začiatku zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že boli navrhnuté zmeny v jadrovej doktríne, pričom by rád poukázal na jednu z nich.
Líder Kremľa uviedol, že jadrová odpoveď bude nasledovať v prípade, ak sa objavia „spoľahlivé informácie o spustení vzdušných a vesmírnych útočných kapacít smerom na Rusko“.
„V aktualizovanej verzii dokumentu sa navrhuje, aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu," vyjadril sa Putin.
Kancelária ukrajinského prezidenta označila vyhlásenia vodcu Kremľa Vladimira Putina o rozšírení ruskej doktríny jadrového odstrašovania za vydieranie.
„Okrem jadrového vydierania nemá Ruská federácia žiadne iné prostriedky globálneho zastrašovania. Tieto nástroje nebudú fungovať,“ vyjadril sa vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak.
(mja)
Cyperský prezident Nikos Christodulidis v stredu počas prejavu vo Valnom zhromaždení OSN v New Yorku vyhlásil, že je pripravený okamžite obnoviť rozhovory o znovuzjednotení etnicky rozdeleného ostrova.
„Nemôžeme zmeniť geografiu. Je to príležitosť, nie kliatba. Turecko a Cyprus zostanú navždy susedmi," povedal cyperský prezident a dodal, že „môžeme nastúpiť na novú cestu mieru, spolupráce a kooperácie". Vyzval tiež Turecko, aby sa zapojilo do tohto úsilia.
K rozdeleniu Cypru došlo po tureckej invázii v roku 1974. Severnú časť ostrova pod správou Turecka uznáva iba Ankara. Rozhovory o zjednotení stroskotali v polovici roka 2017 a odvtedy sú na mŕtvom bode. „Som odhodlaný a pripravený sadnúť si za rokovací stôl už dnes. Nie zajtra. Dnes," zdôraznil Christodulidis.
V utorok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v New Yorku uviedol, že model federácie teraz „úplne stratil opodstatnenie" a že na ostrove existujú „dva samostatné štáty a dva samostatné národy".
Generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi neskôr podľa svojho úradu povedal, že by mohlo pomôcť stretnutie medzi stranami pod záštitou OSN, na ktorom by sa diskutovalo o iných modeloch ako federácia.
(tasr)
Minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok sa stretol s hlavou katolíckej cirkvi, pápežom Františkom.
„Som vďačný, že som mal možnosť stretnúť jedného z najvýznamneších mužov našej doby. Prijať od neho požehnanie pre seba i pre Slovensko," napísal minister.
„Svätý otec, pápež František, zostáva v milej spomienke na rok 2021, kedy navštívil Slovenskú republiku. Jeho pokoj a nadhľad sú pre mňa inšpiráciou," vyjadril sa Eštok.
„Nech jeho žičenie dobra všetkým obyvateľom Slovenska je pre nás všetkých výzvou robiť to isté," odkázal na záver minister.
(mja)
„Útočíme celý deň, aby sme pripravili pôdu pre náš možný vstup, ale aj pokračovali v úderoch voči Hizballáhu," povedal náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi.
Halevi v stredu vojakom povedal, aby boli pripravení na pozemnú ofenzívu v Libanone. Spravil tak v čase, keď izraelské sily podnikajú útoky na ciele po celom Libanone.
„Budeme pokračovať v útočení a poškodzovať ich všade. Aby sme to dosiahli, pripravujeme sa na priebeh manévru a zmyslom je, že vaše topánky vstúpia na územia nepriateľa," vyhlásil. Dodal, že vstup izraelských vojakov do Libanonu ukáže tamojšiemu militantného hnutiu Hizballáh, aké to je stretnúť sa s „profesionálnou bojovou silou".
„Pôjdeme tam silnejší ako oni, oveľa skúsenejší ako oni. Prídete, zničíte tam nepriateľa, prídete zničiť infraštruktúru. Toto sú veci, ktoré nám umožnia bezpečne prinavrátiť obyvateľov neskôr na sever Izraela," uviedol Halevi.
(tasr)
Minister pripustil, že jeho rezortná kolegyňa zo svojej pozície tento prípad zrejme nevyrieši, ale napriek tomu jej chce tlmočiť svoj názor.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) plánuje hovoriť o rozsudku belgického súdu v prípade úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca aj so svojou rezortnou kolegyňou z Belgicka Hadjou Lahbibovou.
„Budem sa pýtať na to, ako sa ona pozerá na takéto prejavy, či je to niečo, čo je pre nich v poriadku," povedal Blanár v súvislosti s rozsudkom a správaním sa belgických policajtov, ktoré predchádzalo úmrtiu slovenského občana.
„My sme vždy pristupovali k rozhodnutiam k súdu k rešpektom, ale niekedy vás to jednoducho nedokáže nechať úplne chladným," skonštatoval Blanár s tým, že verdikt belgického súdu považuje za neakceptovateľný.
Belgický súd v stredu ráno vyniesol rozsudok, podľa ktorého nik nenesie trestnoprávnu zodpovednosť za smrť slovenského občana Jozefa Chovanca. Podľa verdiktu súdu ide o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností.
(tasr)
Vladimir Putin vyzval v stredu na zmeny v ruskej jadrovej doktríne.
Ruský prezident uviedol, že Moskva bude podľa navrhovaných zmien doktríny považovať za agresiu aj to, ak nejaká jadrová veľmoc podporí útok inej krajiny na Rusko.
Ruský prezident na začiatku zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že boli navrhnuté zmeny v jadrovej doktríne, pričom by rád poukázal na jednu z nich.
"V aktualizovanej verzii dokumentu sa navrhuje, aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu," uviedol Putin. Nešpecifikoval, či bude podľa upraveného dokumentu možné reagovať na takýto útok jadrovými zbraňami.
Podľa Putina by však Rusko mohlo pristúpiť k použitiu jadrových zbraní v prípade, ak príde k rozsiahlemu vzdušnému útoku na jeho územie. "Budeme o tejto možnosti uvažovať, už keď dostaneme dôveryhodné informácie o masovom štarte prostriedkov na vzdušno-kozmické útoky a ich prekročení našich hraníc," povedal prezident.
Rusko si tiež podľa šéfa Kremľa vyhradzuje právo no použitie jadrových zbraní v prípade útoku na Rusko alebo Bielorusko konvenčnými zbraňami, ktorý bude predstavovať "kritickú hrozbu" pre suverenitu Ruska.
Zmeny v jadrovej doktríne sú podľa Putina navrhnuté tak, aby zohľadnili súčasnú politickú a vojenskú situáciu a moderné vojenské hrozby, ktorým Rusko čelí.
Putin hovoril o zmenách v jadrovej doktríne, ktorá stanovuje podmienky na použitie ruských jadrových zbraní, v čase, keď varoval Spojené štáty a spojencov NATO, že ak umožnia Ukrajine používať západne zbrane pri útokoch na ciele na ruskom území, vstúpia do vojny s Ruskom.
Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 Putin a iní predstavitelia Kremľa často hrozia použitím jadrových zbraní, aby Západ odradili od ďalšej pomoci pre Ukrajinu, konštatuje AP.
Podľa súčasnej ruskej jadrovej doktríny môže Rusko použiť svoje jadrové zbrane v reakcii na použitie jadrových zbraní alebo iných zbraní hromadného ničenia proti Rusku alebo jeho spojencom alebo v prípade agresie konvenčnými zbraňami, ak bude ohrozená existencia ruského štátu.
(tasr)
Medzinárodný súdny dvor prvýkrát posúdi prípad, kedy jeden štát podal žalobu na iný štát za diskrimináciu na základe pohlavia.
Kanada, Austrália, Nemecko a Holandsko chcú Taliban postaviť pred medzinárodný súd pre diskrimináciu na základe pohlavia.
Prípad sa vedie na základe Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý valné zhromaždenie prijalo v roku 1979 a do platnosti vstúpil v roku 1981. Afganistan pred prevzatím moci Talibanom ratifikoval tento dohovor v roku 2003.
Očakáva sa, že Afganistan dostane šesť mesiacov na odpoveď. Potom Medzinárodný súdny dvor uskutoční pojednávanie a pravdepodobne navrhne predbežné opatrenia.
Obhajcovia tohto postupu tvrdia, že aj keby Taliban odmietol uznať právomoc súdu, rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora by malo odstrašujúci účinok na ostatné štáty, ktoré sa snažia normalizovať diplomatické vzťahy s Talibanom.
(mja)
Otázky rusko-maďarskej spolupráce, svetová bezpečnostná situácia a možnosti urovnania konfliktu na Ukrajine budú hlavnými témami stredajšieho rokovania Szijjártóa a Lavrova.
„So Sergejom Lavrovom sa budeme rozprávať o bezpečnostnej situácii. Rusi sú si samozrejme vedomí postoja Maďarska. Chceme mier čo najskôr, pretože čím skôr bude mier, tým menej ľudí na Ukrajine zomrie," povedal maďarského minister zahraničných vecí Péter Szijjártó
Ako dodal, drvivá väčšina krajín zo zvyšku sveta má už dosť toho, že dopláca na vojnu prebiehajúcu v Európe, či už vo forme rastúcich cien energií, neúspechov v potravinovej bezpečnosti, alebo inflácie.
„Vidia, že samotná Európa podnecuje tento konflikt, namiesto toho, aby sa pokúsila dosiahnuť jeho ukončenie," dodal Szijjártó, ktorý sa zúčastní na 79. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.
(tasr)
Americký prezident upozornil, že je potrebné urovnať aj situáciu v Pásme Gazy, vzhľadom na pozastavenie rokovaní o dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Úplná vojna na Blízkom východe je možná, no existuje aj možnosť urovnania konfliktov Izraela s hnutím Hamas v Pásme Gazy a s libanonským proiránskym hnutím Hizballáh. Vyhlásil to v stredu americký prezident Joe Biden.
„Úplná vojna je možná, no myslím si, že stále je v hre aj urovnanie, ktoré by mohlo od základu zmeniť celý región," informoval Biden v televízii ABC.
Po dosiahnutí prímeria v Libanone, kde pri útokoch Izraela zomrelo tento týždeň najmenej 600 ľudí, by podľa Bidena bolo možné obrátiť pozornosť na Západný breh Jordánu. „Nechcem to zveličovať avšak existuje možnosť, že ak dokážeme dohodnúť prímerie v Libanone, môže sa to pohnúť aj do vysporiadania sa so Západným brehom Jordánu," povedal Biden.
Americký prezident upozornil, že je potrebné urovnať aj situáciu v Pásme Gazy, vzhľadom na pozastavenie rokovaní o dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Biden podľa vlastných slov vynakladá všetko energiu na to, aby takéto urovnanie dosiahol. „Je to možné. Je tu túžba vidieť zmenu v regióne," dodal.
Šéf Bieleho domu je neochvejným spojencom Izraela. Na rozdiel od izraelského premiéra Benjamina Netanjahua je však zástancom riešenia konfliktu Izraela s Palestínčanmi prostredníctvom vytvorenia dvoch štátov. „Nesúhlasím s jeho postojom. Je potrebné riešenie v podobe dvoch štátov," skonštatoval Biden.
(tasr)
Britská vláda v utorok neskoro večer vo vyhlásení uviedla, že na Cyprus odcestuje 700 vojakov, čím posilní svoju prítomnosť v oblasti, kde už má dve lode kráľovského námorníctva, lietadlá a dopravné vrtuľníky.
Veľká Británia presúva svoje jednotky na Cyprus, aby pomohla evakuovať občanov uviaznutých v Libanone, zatiaľ čo premiér Keir Starmer v stredu vyzval na diplomaciu a okamžité prímerie, aby sa Izrael a Hizballáh dostali z pokraja totálnej vojny.
Starmer povedal britským občanom, aby odišli, kým ešte existujú komerčné lety. „Je veľmi dôležité, aby počuli môj odkaz, ktorý znie, aby odišli a aby odišli okamžite,“ odkázal novinárom.
„Vyzývam všetky strany, aby ustúpili z okraja konfliktu a tak ho deeskalovali,“ vyjadril sa Starmer.
(mja)
Končiaci český minister pre miestny rozvoj a vicepremiér pre digitalizáciu Ivan Bartoš, povedal, že napriek porušeniu koaličnej zmluvy zo strany premiéra a odchodu Pirátov chce, aby súčasná vláda pokračovala.
Nechcel by, aby boli predčasné voľby, po ktorých by sa vrátil Andrej Babiš. Povedal to v stredu po stretnutí s predsedom hnutia STAN Vítom Rakušanom.
Pripomenul, že Piráti do vlády vstupovali v koalícii s hnutím STAN. Ich koaličná zmluva však podľa neho nerieši situáciu, ak jedna zo strán z vlády odíde. STAN teda na odchod vyzývať nebudú, ako to niektorí členovia Pirátov naznačovali. Hoci mali podľa Bartoša vyjednávacie heslo „spolu do vlády, spolu do opozície", to podľa neho platilo pred tromi rokmi.
„Ja chcem, aby táto vláda pokračovala. Nechcem, aby tu naskakoval Andrej Babiš v nejakých predčasných voľbách," povedal šéf Pirátov.
S hnutím STAN mali spoločný program. S Rakušanom preto podľa jeho slov hovoril o tom, ako budú ich priority presadzovať, aj keď už Piráti vo vláde nebudú. Rokovanie so šéfom STAN Bartoš označil za profesionálne.
Podľa Rakušana vyvolal konflikt medzi koalíciou SPOLU a Pirátmi vlnu emócií, ktorá neprospieva vláde ani Českej republike. Roztržka podľa neho v koalícii vyvolala atmosféru, ktorá "nie je jednoduchá". Spôsob, akým Fiala Bartoša odvolal, nepovažuje hnutie za dobrý, ale faktickým dôvodom odvolania rozumie.
(tasr)
Pellegrini reagoval na prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na Valnom zhromaždení OSN, podľa ktorého sa Rusko snaží zaútočiť na tri ukrajinské jadrové elektrárne a spôsobiť tak jadrovú katastrofu.
Úrad jadrového dozoru SR a ďalšie orgány by mali zvýšiť pohotovosť, aby Slovensko vedelo čeliť prípadnému jadrového incidentu na Ukrajine. Vyhlásil to v stredu prezident SR Peter Pellegrini na brífingu pre slovenské médiá v priestoroch OSN v New Yorku.
„Orgány SR by mali teraz zvýšiť svoju pohotovosť a byť pripravené pravidelne merať úroveň radiácie na hraniciach Slovenska s Ukrajinou," apeloval Pellegrini. Varoval, že prípadný útok Ruska na jadrové zariadenia na Ukrajine by mohol viesť k podobnej tragédii, ako bola tá v Černobyle v roku 1986, a rádioaktívny spad by mohol zasiahnuť aj susedov Ukrajiny.
Slovensko preto musí byť samostatne pripravené prijať náležité opatrenia. Pripomenul, že SR ako krajina s jadrovými zariadeniami má odborné a technologické zázemie, aby nebola odkázaná na informácie zo zahraničia, ktoré môžu byť rôznym spôsobom kamuflované.
„Ako medzinárodné spoločenstvo musíme maximálne vplývať na Rusko, aby upustilo od takéhoto nebezpečného konania," dodal.
(tasr)
Prezident SR Peter Pellegrini sa už štvrtý deň nachádza na pôde OSN, kde sa zúčastňuje na bilaterálnych stretnutiach a diskusiách.
Prezident Peter Pellegrini odmieta, aby sa slovník poslancov voči sebe navzájom vulgarizoval. Tí, ktorých sa to týka, by podľa neho mali "zatiahnuť ručnú brzdu" a vrátiť sa ku kultivovanej debate. Zároveň zdôraznil, že správanie poslancov v parlamente je aj vizitkou Slovenska v zahraničí.
„Politická diskusia patrí do parlamentu, aj súboj politických názorov a strán patrí do parlamentu, ale žiaľ, zdá sa mi, že v poslednej dobe to už presahuje určitú mieru slušného správania. Takéto urážky a prirovnania poslankyne k niečomu, to už je naozaj myslím za hranicou a mali by slovenskí poslanci a poslankyne, ktoré sa takto správajú, urobiť čo najskôr krok späť, zatiahnuť ručnú brzdu a vrátiť sa ku kultivovanej debate v parlamente," vyhlásil prezident počas návštevy v Organizácii spojených národov v New Yorku.
Rozhodnutie o prípadnom ospravedlnení poslankyni je podľa neho na Huliakovi. „Ja osobne by som nikdy takéto prirovnanie vo vzťahu k pani poslankyni, ani k žiadnej žene, ani k žiadnemu kolegovi politikovi nepoužil a kebyže v nejakej vážnej chvíli by som predsa len skĺzol k takémuto agresívnemu jazyku, tak by som sa určite zaň ospravedlnil. Pretože to nie je slovník hodný muža voči žene. Nech už môže mať politický názor na ňu akýkoľvek," povedal Pellegrini.
Zároveň dodal, že je z diania v parlamente sklamaný. Mrzí ho, že sa v ňom riešia "zástupné problémy", ktoré krajinu neposúvajú dopredu.
(tasr)
Žiga informoval, že incidentu, keď bola Plaváková vykázaná zo sály pre nálepky na počítači, ktoré mali byť podľa podpredsedov NR SR Tibora Gašpara (Smer-SD) a Andreja Danka (SNS) v rozpore s rokovacím poriadkom, sa venovalo aj poslanecké grémium.
Podpredseda Národnej rady SR Peter Žiga (Hlas-SD), ktorý je poverený jej vedením, apeloval na návrat slušnosti do rokovacej sály parlamentu. Urobil tak po začatí rokovania, ktoré bolo v stredu poobede prerušené pre vykázanie poslankyne Lucie Plavákovej (PS) pre nálepky na jej počítači. Vyzval aj na slušnosť mimo rokovacej sály.
„Verím, že vrátime slušnosť a korektnosť v rámci rokovacej sály a v rámci rokovania parlamentu. Verím, že nájdeme modus operandi na to, aby sme vedeli rokovať o bodoch, ktoré naozaj zaujímajú slovenskú verejnosť. Nepovažujem za úplne normálne, že tu celý deň riešime nálepky na počítači," poznamenal.
Avizoval, že požiadajú ústavnoprávny výbor NR SR, aby pripravil jasné stanovisko o tom, ako vykladať jednotlivé ustanovenia rokovacieho poriadku. „A potom požiadam vo štvrtok (26. 9.) ráno poslanecké grémium, aby sme si k tomu sadli a urobili minimálne nejakú gentlemanskú dohodu na tom, aké pravidlá budú a nebudú platiť," povedal.
Odsúdil aj vulgárne vyjadrenia mimo rokovacej sály. "Myslím si, že takto by sa vzdelaní a inteligentní ľudia nemali správať voči sebe," podotkol. Poukázal na to, že vyjadrovanie poslancov mimo pléna NR SR nevie ovplyvniť. Prízvukoval im však, aby dodržiavali základné pravidlá slušnosti.
(tasr)
V popoludňajších hodinách poslankyňu Luciu Plavákovú (PS) vykázal aj ďalší podpredseda Národnejj rady Tibor Gašpar (Smer).
V hlasovaní o druhej námietke parlament návrh neschválil. Väčšina koaličných poslancov, vrátane Hlasu, tentoraz hlasovala proti.
Z poslancov Hlasu sa však zdržali napríklad Peter Žiga, Samuel Migaľ, Roman Šalitroš, Ján Ferenčák a predseda ústavno-právneho výboru Miroslav Čellár.
(mja)
Kupol, dcérska spoločnosť ruskej štátnej zbrojárskej spoločnosti Almaz-Antey, vyvinula a letovo otestovala v Číne s pomocou miestnych špecialistov nový model dronu s názvom Garpija-3 (G3).
Kupol informoval ruské ministerstvo obrany, že môže vo veľkom rozsahu vyrábať bezpilotné lietadlá vrátane modelu G3 v továrni v Číne na použitie v „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že nevie o žiadnom takomto projekte, a dodalo, že Čína prísne kontroluje vývoz dronov.
Dron Garpija-3 je schopný preletieť viac ako 2-tisíc km. Jeho užitočné zaťaženie je 50 kg, uvádza sa v správe, ktorú Kupol vypracoval pre ruské ministerstvo obrany. Vzorky Garpija-3 a niektorých ďalších modelov dronov čínskej výroby boli dodané do Ruska na ďalšie testovanie, opäť za účasti čínskych expertov.
(mja)
Balík opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku by mala Národná rada SR prerokovať už na aktuálnej schôdzi.
O jeho zaradení do programu rozhodli poslanci v stredu. Vláda schválila konsolidačný balík minulý týždeň, zároveň ho navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Diskusiu o ňom začnú poslanci vo štvrtok (26.9.) ráno.
Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Ďalších takmer 700 miliónov eur by mala do rozpočtu priniesť nová daň, ktorú upravuje návrh zákona o dani z finančných transakcií. Rozprava o týchto dvoch návrhoch bude zlúčená.
Vďaka predloženým opatreniam má deficit verejných financií budúci rok klesnúť na 4,7 percent z tohtoročných necelých 6 percent HDP. Súčasťou konsolidácie je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 percent na 23 percent, pokles jej zníženej sadzby z 10 percent na 5 percent, ale aj zavedenie novej 19 percent sadzby na niektoré položky.
Zvýšiť sa má tiež daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraviť sa má aj nárok na daňový bonus na dieťa či rodičovský dôchodok.
(tasr)
Keď Piráti z vlády odídu, väčšina koalície bude 104 hlasov z 200, s tým budú podľa ministra financií Zbyňka Stanjuru musieť počítať pri schvaľovaní zákonov.
Český premiér Petr Fiala chce, aby sa súčasná situácia, v ktorej sa nachádza česká vláda, skončila v pondelok. Vtedy by sa malo uzavrieť hlasovanie Pirátov o tom, či vo vláde skončia. Ich šéf Ivan Bartoš, ktorého Fiala v utorok odvolal z funkcie ministra, mu však podľa neho už oznámil, že strana v jeho kabinete tak či tak skončí.
Premiér povedal, že na „klamstvá a ohováranie", ktoré podľa jeho slov z úst Pirátov od utorka zazneli, nebude reagovať, lebo nechce jatriť atmosféru.
„Chápem, že máme rôzne politické názory a sme v niektorých chvíľach politickí súperi, aj keď niekedy môžeme spolupracovať vo vláde a podobne. Ale jedno je pre mňa neprijateľné, aby sa klamalo a šírilo sa ohováranie. ," komentoval Fiala slová Bartoša o analýze, ktorú vláda zadala expertom, aby vyhodnotili skutočný stav digitalizácie stavebného konania, ktoré mal Bartoš na starosti.
Teraz by podľa neho mali nastať koaličné rokovania a ďalšie kroky, ale tie závisia od toho, kedy Piráti skutočne odídu. „Prebieha nejaké hlasovanie (na fóre Pirátov), súčasne odchod už bol predsedom strany avizovaný. Ministri, ktorí zostali vo vláde, zatiaľ nepodali rezignáciu, a to sú všetko kroky, na ktoré musím počkať. " doplnil Fiala.
(tasr)
Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár označil stredajšie rozhodnutie belgického súdu v prípade smrti slovenského občana Jozefa Chovanca za škandalózne.
SR podá proti rozsudku sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Belgický súd vyniesol rozsudok, podľa ktorého za smrť Chovanca nenesie nik trestnoprávnu zodpovednosť. Podľa verdiktu išlo o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností.
„Áno, išlo o tragické okolnosti, pretože každá smrť človeka je tragická. O to viac, ak sa stala človeku za doposiaľ neobjasnených okolností, keď bol v rukách policajtov, ktorí ho mali chrániť," vyjadril Blanár nesúhlas s tým, že za smrť Slováka nie je podľa súdu nikto zodpovedný.
Podľa Blanára by nasledovala úplne iná reakcia médií či Európskej komisie (EK), ak by sa podobný prípad stal na Slovensku. „Okamžite by za to mohla celá vláda a progresívne médiá by sa u nás predháňali vo vynášaní rozsudkov. Z úrovne EK by sme okamžite počuli kritiku právneho štátu," myslí si šéf slovenskej diplomacie.
V auguste 2020 unikli videozáznamy z policajnej cely, na ktorých vidieť, ako sa Chovanec sebapoškodzuje: búcha hlavou o dvere cely a krváca. Následne sa ho policajti pokúšajú spacifikovať. Muž má pritom tvár zakrytú dekou, policajti sa smejú a jedna policajtka dvíha ruku a hajluje.
(tasr)

Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …

Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…

Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…

Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…

Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…

Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…

Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …

Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…

Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…