Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
S materiálom ministerstva obrany o aktualizácii súhlasu s prítomnosťou zahraničných vojakov u nás vyslovila vláda počas stredajšieho rokovania súhlas.
Na cvičení Valiant Lynx 24 by sa mali podľa dokumentu zúčastniť španielski vojaci. Na Slovensko v rámci cvičenia môže prísť maximálne 100 vojakov.
"Medzinárodné vojenské cvičenie sa uskutoční v súlade so Zmluvou medzi členskými krajinami NATO upravujúcou status ich ozbrojených síl," napísal rezort v materiáli.
(tasr)
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a odborári kritizujú, že zákon oslabuje kompetencie lekárov a posilňuje kompetencie vodičov - záchranárov a záchranárov ako takých, ktorí nie sú na Slovensku kontinuálne vzdelávaní.
Predseda ZMOS Jozef Božik poukázal na to, že ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) napriek prísľubu neprizvala odborného zástupcu ZMOS k pripomienkovaniu reformy, informácie nemá ani spoločnosť urgentnej medicíny. ZMOS ju žiada, aby sa situácia zmenila.
"Ak má prísť k tomu, že lekári budú postupne potláčaní v rámci ZZS, vnímame to ako prudké ohrozenie kvality dostupnosti zdravotných služieb," vyhlásil Božik.
ZMOS podľa neho očakáva, že v každom okresnom meste, kde zanikla všeobecná nemocnica, bude minimálne jedna posádka rýchlej lekárskej pomoci (RLP) a zdravotná pomoc cez RLP a rýchlu zdravotnú pomoc (RZP) bude dostupná na celom území Slovenska.
Ministerstvo už skôr potvrdilo, že pracuje na reforme ZZS, zmeny by mali byť účinné od začiatku budúceho roka. Priniesť by podľa neho mali dostupnejšiu a adresnejšiu neodkladnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť.
(tasr)
Obvinenia z údajnej šikany, sledovania zamestnancov či obmedzovania komunikácie medzi sekciami a odbormi zverejnil portál Aktuality.sk. Všetky však považuje rezort kultúry za klamlivé a nepodložené, rovnako aj plánované prepúšťanie.
"Rezort kultúry v žiadnom prípade nepodporuje ani nezavádza žiadne opatrenia, ktoré by obmedzovali slobodnú komunikáciu medzi zamestnancami alebo medzi jednotlivými oddeleniami. Neexistujú žiadne 'interné pravidlá', ktoré by zakazovali návštevy medzi sekciami či odbormi a tvrdenia o údajnom odpočúvaní pevných liniek alebo sledovaní zamestnancov sú absolútny výmysel," informovala hovorkyňa Petra Bačinská.
Ako nepravdivý vnímajú aj údajný nedostatok financií na odstupné, čo má byť dôvodom, že ďalšie prepúšťanie nastane až budúci rok. "Vedenie ministerstva hospodári so zverenými prostriedkami zodpovedne a všetky personálne zmeny boli vykonané na základe reálnych potrieb rezortu," dodala Bačinská.
Podotkla, že rezort kultúry je otvorný konštruktívneho dialógu s odbornou verejnosťou a zamestnancami.
"Odmietame šírenie poplašných správ a neoverených informácií. Dôveru a bezpečnosť svojich zamestnancov považujeme za prioritu a rozhodne sa dištancujeme od akýchkoľvek foriem nátlaku či neprijateľného správania na pracovisku," spresnila hovorkyňa ministerstva kultúry.
Uzavrela, že napriek popretiu informácií redaktorke spomínaného portálu v stredu vyšiel článok "plný hoaxov a konšpirácií".
(max)
Nemecký kancelár v stredu vyzval Irán aj šíitske militantné hnutie Hizballáh, aby okamžite ukončili útoky na Izrael. Vyhlásenie Olafa Scholza citovali agentúry AFP, AP, a Reuters.
„Iránske raketové útoky na Izrael treba čo najdôraznejšie odsúdiť. V ich dôsledku hrozí ďalšia eskalácia už aj tak napätej situácie na Blízkom východe,“ uviedol Scholz. „Irán riskuje, že podpáli celý región. Tomu treba za každú cenu zabrániť. Hizballáh a Irán musia okamžite ukončiť svoje útoky na Izrael,“ pokračoval.
Scholz tiež poukázal na to, že utorkový raketový útok Iránu sa podarilo z veľkej časti odraziť vďaka izraelskej protivzdušnej obrane.
Zároveň dodal, že Nemecko a jeho partneri budú naďalej pracovať na prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom. Prímerie však musí podľa Scholza zahŕňať úplnú implantáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzýva Hizballáh, aby sa stiahol z oblastí blízko hraníc Izraela.
Podľa nemeckého kancelára by sa tak „vyčistila cesta pre návrat ľudí na sever Izraela a zároveň by sa otvorili vyhliadky na upevnenie libanonskej štátnosti“.
Podobne sa vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá v oficiálnom vyhlásení uviedla, že „čo najdôraznejšie odsudzuje útok balistických rakiet spustený Iránom proti Izraelu“.
„Takéto kroky ohrozujú regionálnu stabilitu a eskalujú napätie v už aj tak mimoriadne nestabilnej situácii. Vyzývam všetky strany, aby chránili životy nevinných civilistov,“ uviedla šéfka eurokomisie s tým, že EÚ naďalej vyzýva na prímerie v pohraničnej zóne s Libanonom a v Pásme Gazy a na prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov, ktorí sú hnutím Hamas zadržiavaní už takmer rok.
Aj predseda Európskej rady Charles Michel na sieti X dôrazne odsúdil iránsky útok proti Izraelu a nazval to hrozbou pre regionálnu bezpečnosť.
„Smrtonosná špirála eskalácie napätia na Blízkom východe sa musí zastaviť. Regionálna vojna nie je v záujme nikoho,“ odkázal Michel. Spresnil, že EÚ je pripravená podporiť úsilie o zmiernenie napätia v regióne a zaistiť ochranu tým, ktorí ju potrebujú.
(tasr)
Balík zákonov, ktorý podľa ľudskoprávnych organizácií „obmedzí práva LGBT+ ľudí“, tak namiesto Salome Zurabišviliovej podpíše predseda parlamentu Šalva Papuašvili, píše agentúra AFP.
„Prezidentka Zurabišviliová odmietla podpísať zákon a vrátila ho parlamentu bez toho, aby ho vetovala,“ uviedla v stredu prezidentkina hovorkyňa.
Gruzínsky parlament v polovici septembra schválil balík zákonov o rodinných hodnotách a ochrane maloletých. Legislatíva umožní úradom zakazovať takzvané pochody hrdosti sexuálnych menšín či verejné vyvesovanie dúhovej vlajky, a tiež umožní uplatňovať cenzúru určitých filmov a kníh.
Balík zákonov zakazuje aj „propagáciu“ vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia či chirurgické zákroky na takzvanú zmenu pohlavia. Upevňuje tiež ustanovenie gruzínskej ústavy, ktorým sa zakazujú manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
Legislatívu navrhla vládnuca strana Gruzínsky sen. Jej lídri ho označujú za potrebný na ochranu tradičných morálnych hodnôt v krajine, kde má veľký vplyv tamojšia hlboko konzervatívna pravoslávna cirkev.
Aktivisti tvrdia, že za prijatím legislatívy je aj snaha vlády posilniť si pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami naplánovanými na 26. októbra podporu konzervatívnych voličov.
(tasr)
Ministerka zdravotníctva má na koaličnej rade predstaviť návrhy, ako chce šetriť v zdravotníctve. Následne bude o opatreniach rokovať vláda.
Ministerka Zuzana Dolinková (Hlas) už opatrenia prichystala, minulý týždeň ich aj priniesla na vládu, ale tá sa nimi nezaoberala.
Hoci dokument je tajný, do médií prenikli niektoré informácie, na čom plánuje Dolinková šetriť. Pri sekcii o liekoch sa v pracovnej verzii vraj spomínalo zastavenie takzvanej kategorizácie nových liekov, čím chce ministerka ušetriť 40 miliónov eur.
Medzi opatreniami mala byť aj platba 20 centov za každý recept, ktorý pacientom vystaví lekár. "Ešte je priskoro tvrdiť, že niečo takéto zavedieme. Návrh ešte nikto z nás nevidel a musí ho najskôr schváliť koaličná rada," povedal v utorok pre Štandard šéf zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer).
Zástupcovia koaličných strán by sa mali stretnúť v stredu, rozoberať budú najmä zdravotnícku časť konsolidačného balíčka, o ktorom bude parlament hlasovať zrejme vo štvrtok 3. októbra.
(est)
Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pred stredajším rokovaním vlády povedal, že aj jeho samotného mrzí, ak v niektorých veciach na rezorte vnútra nepostupujú "rýchlejším tempom".
O odchode asi dvoch tisícok policajtov z Policajného zboru a ich protestnom zhromaždení Šutaj Eštok vie. "Pán policajt, ktorý reprezentuje aj zvyšok kolegov, je v aktívnej komunikácii s policajným prezidentom aj s krajským riaditeľom v Nitre. Požiadavky sa riešia, nie sú to len mzdové požiadavky, ale aj praktické," spresnil.
K číselným údajom o odchode policajtov uviedol, že evidujú aj do tisíc podaných žiadostí. Verí však, že časť z nich policajti stiahnu, keďže od októbra je účinný zákon o stabilizácii v Policajnom zbore SR. "Nespíme a požiadavky riešime," dodal.
Ohľadom odmietania zdravotníkov pracovať nadčasy podľa ministra vnútra prebiehajú rokovania na odbornej úrovni. A to aj s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským. Priblížil, že témou je kompromisný návrh spomalenia valorizácie platov zdravotníkov.
"Áno, hovorí o tom, že tí, ktorí majú najnižšie platy, by mali šesťpercentnú valorizáciu, a tí, ktorí majú platy niekde na úrovni možno 5000 eur, by mali valorizáciu trojpercentnú, platilo by to pre rok 2025, v roku 2026 by potom prišlo opäť k návratu k valorizačnému automatu," vysvetlil.
Upozornil, že v súčasnej situácii a stave verejných financií musia aj lekári prijať fakt, že konsolidačné opatrenia sa budú týkať všetkých, mieni však, že kompromisný návrh je pre druhú stranu dobrý. "Nie je to nič, čo sa nedá akceptovať," zdôraznil.
V tejto súvislosti poznamenal, že ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) má podporu strany.
Podotkol tiež, že aj v rámci ministerstva vnútra by bol rád, ak by niektoré veci išli "rýchlejším tempom". Počas stredajšieho rokovana vlády budú rozoberať aj materiál o e-peňaženke, ktorý by od januára umožnil mať doklady v mobilnom telefóne. "Pôvodne som chcel, aby to už platilo od septembra," zhodnotil Šutaj Eštok.
(max, tasr)
Samosudca dokazovanie skončil počas stredajšieho hlavného pojednávania. V prípade korupcie podnikateľa Žigu sa tak pokračuje prednesom záverečných rečí.
Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Peter Kysel ešte predtým oboznámil benefity poskytnuté iným stíhaným osobám a ďalšie listinné dôkazy.
Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) pred skončením dokazovania odmietol návrh obhajoby na vypočutie svedkov Jaroslava Vereščáka a Ľudovíta Makóa.
Obžalobu na Žigu podali pre podozrenie z podplácania exšéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernarda Slobodníka, ku ktorému malo dochádzať v období rokov 2016 až 2020. Ide najmä o skutky nadväzujúce na kauzu Valčeky.
Celkovo mal podnikatea Žiga podľa obžaloby odovzdať minimálne 85-tisíc eur. Slobodník sa k trestnej činnosti priznáva. Protihodnotou za úplatky malo byť podľa obžaloby zabezpečenie beztrestnosti či informácií o trestných konaniach. Žiga vinu odmieta.
(tasr)
Dianie okolo poslanca Rudolfa Huliaka je v posledných dňoch čoraz rušnejšie. V utorok vyslovil podporu kandidátovi Hlasu na post predsedu parlamentu, čo šéf SNS Andrej Danko považuje za zradu.
Poslanec podľa šéfa SNS rokuje s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) o výstavbe baterkárne v Očovej, z ktorej Huliak pochádza.
"Nemám informácie o baterkárni v Očovej," reagoval pred stredajším rokovaním vlády minister práce Erik Tomáš (Hlas).
"Všetci traja páni okolo Huliaka deklarovali dodržiavanie programového vyhlásenia vlády aj koaličnú dohodu," skonštatoval minister práce s dôvetkom, že na rovnakú zásadu dodržiavania dohodnutého dbá aj strana Hlas.
Zároveň poprel, že by s Huliakom rokovali o podpore kandidáta Hlasu na post predsedu parlamentu.
Huliak v utorok žiadal aj premenovanie parlamentného poslaneckého klubu SNS tak, aby sa k názvu pripojila aj jeho strana Národná koalícia. Huliak s poslancami Pavlom Ľuptákom a Ivanom Ševčíkom sú totiž súčasťou klubu SNS, aj keď nie sú členmi strany národniarov.
(max)
Hovorca šíitského hnutia v západnom Jemene Jahjá Sarí informoval o použití rakiet s plochou dráhou letu Kuds-5 na ciele „hlboko v území“ Izraela. Tel Aviv sa k tejto správe bezprostredne nevyjadril, píše agentúra Reuters.
„Nebudeme váhať s rozšírením našich vojenských operácií proti Izraelu a jeho podporovateľom, a to dovtedy, kým sa agresia proti Gaze a Libanonu neskončí,“ uviedol Sarí.
Húsíovia od vlaňajšieho novembra opakovane útočia na Izrael, ako aj na lode v Červenom mori a Adenskom zálive. Tvrdia, že ide o solidaritu s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde pokračuje vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Raketový útok húsíovia podnikli aj v utorok, keď zaútočili na vojenské zariadenia v izraelskej metropole Tel Aviv a v prístave Eljat na juhu krajiny. Námorný dron zasiahol civilnú loď pri jemenskom prístavnom meste Hudajdá, ktoré ovládajú húsíovia. Cez víkend povstalci vypálili raketu na izraelské letisko Bena Guriona.
K útokom húsíov prichádza v čase, keď izraelské pozemné sily vstúpili na juh Libanonu po sérii leteckých útokov na pozície teroristického hnutia Hizballáh. Pri izraelských náletoch v piatok zahynul vodca hnutia Hasan Nasralláh a ďalší vysokopostavení predstavitelia Hizaballáhu.
(tasr)
Minister investícií a podpredseda strany Hlas to povedal pred stredajším rokovaním vlády.
Richard Raši na novinársku otázku, že údajne existuje kompromisné riešenie, že by strana Hlas navrhla na post predsedu Národnej rady aktuálne povereného predsedu Petra Žigu (Hlas) odpovedal: "Nemám túto informáciu."
Post predsedu parlamentu je uvoľnený po tom, ako vtedajšieho šéfa Národnej rady Petra Pellegriniho ľudia zvolili za prezidenta. Povereným viesť parlament je tak už viac ako polrok podpredseda Žiga.
Koaličná zmluva funkciu predsedu priznáva strane Hlas, pričom dlhodobo sa o post zaujíma Raši. O funkciu však prejavil záujem aj šéf SNS Andrej Danko. Toho v tomto kroku podporil aj premiér Robert Fico (Smer), podľa ktorého by tak každá z koaličných strán mala jednu z najvyšších ústavných funkcií v štáte.
(max)
Britský premiér sa v Bruseli stretne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, šéfom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, píše agentúra AFP.
O zámeroch svojej cesty Starmer zverejnil len málo podrobností a zároveň stanovil červené línie pre prípadné rokovania. Viackrát vylúčil možnosť opätovného vstupu do Európskej únie. Neplánuje ani rokovať o únijnom programe mobility mladých ľudí a zapojení sa do jednotného európskeho trhu.
Starmerova návšteva nasleduje po nedávnych bilaterálnych stretnutiach s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. V júli prijal niekoľkých vedúcich predstaviteľov na júlovom zasadnutí Európskeho politického spoločenstva.
Labouristická strana zvíťazila v júlových parlamentných voľbách a ukončila 14-ročnú vládu Konzervatívnej strany. Starmer je prvým labouristickým premiérom od referenda z roku 2016, v ktorom sa Briti rozhodli opustiť EÚ.
(tasr)
Jednotka Obranných síl Izraela (IDF) sa podľa vyhlásenia šíitských militantov snažila prekročiť Modrú líniu neďaleko dediny Odajseh. Hizballáh dodal, že útok odrazil a vojakov prinútil k ústupu za hranicu, píšu agentúra AFP a Reuters.
Hizballáh tiež uviedol, že jeho sily zaútočili raketami a delostrelectvom na pechotu v kibuci Misgav Am na izraelskej strane hranice a na zoskupenia vojakov na troch ďalších miestach. Pri jednom útoku údajne použili aj balistickú raketu Burkan.
Izrael v stredu ráno vyhlásil, že pozemnú operáciu v Libanone posilnili ďalšie jednotky vrátane 36. divízie jeho armády.
Pozemné sily IDF v noci na utorok podnikli pozemnú ofenzívu do Libanonu. Predchádzalo jej niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v metropole Bejrút a ďalších častiach krajiny. Pri piatkovom útoku Izraela zahynul aj dlhoročný šéf hnutia Hasan Nasralláh a viacero vysokopostavených veliteľov.
(tasr)
O konsolidačnom balíku rokujú poslanci v skrátenom legislatívnom konaní, celý by ho tak mali schváliť na aktuálnej schôdzi. Doposiaľ však nebola ukončená ani písomná časť rozpravy, následne sa ešte budú môcť prihlásiť ďalší rečníci ústne.
Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.
Ďalších takmer 700 miliónov eur by mala do rozpočtu priniesť nová daň, ktorú upravuje návrh zákona o dani z finančných transakcií. Rozprava o týchto dvoch návrhoch je zlúčená.
Ministerstvo financií aj koaliční poslanci už avizovali viacero zmien oproti pôvodnému vládnemu návrhu, celková suma 2,7 miliardy eur by sa však meniť nemala. Vďaka opatreniam má deficit verejných financií budúci rok klesnúť na 4,7 percenta z tohtoročných necelých 6 percent hrubého domáceho produktu.
Súčasťou konsolidácie je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 percent na 23, pokles jej zníženej sadzby z 10 na 5 percent, ako aj zavedenie novej 19-percentnej sadzby na niektoré položky.
Zvýšiť sa má aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraviť sa má takisto nárok na daňový bonus na dieťa či tzv. rodičovský dôchodok.
Záverečné hlasovanie o celom konsolidačnom balíku je naplánované na štvrtok.
(tasr)
Dánska polícia v stredu uviedla, že vyšetruje dva výbuchy, ku ktorým došlo neďaleko izraelského veľvyslanectva na severnom predmestí Kodane.
„Nikto neutrpel zranenia a na mieste vykonávame úvodné vyšetrovanie," napísala tamojšia polícia na sociálnej sieti X. Podľa jej vyjadrení sa v súčasnosti preveruje súvislosť medzi incidentom a neďalekým izraelským veľvyslanectvom.
Miestne médiá uvádzajú, že oblasť uzavreli a nachádza sa tam veľký počet policajtov.
K výbuchom došlo v čase eskalácie napätia na Blízkom východe. Irán v utorok vypálil na izraelské územie veľký počet rakiet, Izrael hovorí o odvete.
(tasr, reuters)
Denys Šmyhaľ počas zasadnutia vlády zdôraznil, že krajina každý deň spolupracuje s partnerskými štátmi na zvýšení dodávok zbraní a posilnení vlastného obranného priemyslu.
„Do konca roka vyrobíme celkovo 1,5 milióna dronov," vyhlásil Šmyhaľ. Dodal tiež, že výroba zbraní na Ukrajine sa v roku 2023 strojnásobila, referuje Ukrajinska pravda.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že ukrajinskí výrobcovia už na rok 2024 zazmluvnili jeden milión dronov a toto číslo bude naďalej rásť.
(mm)
Flotila čínskej pobrežnej stráže vstúpila po prvýkrát do Severného ľadového oceánu v rámci spoločných vojenských manévrov s Ruskom, uviedli v stredu štátne médiá.
Utorkový príchod lode Mej-šan pripadol na 75. výročie vlády Komunistickej strany Číny, ozrejmila štátna agentúra. Čína si zároveň pripomína aj 75 rokov od nadviazania diplomatických vzťahov s Ruskom. Obe krajiny preto zorganizovali spoločné námorné cvičenie podobné tomu, ktoré vykonávali v septembri v severnej časti Tichého oceánu.
Arktické námorné cesty sa využívajú čoraz viac ako alternatívna obchodná trasa medzi Tichým a Atlantickým oceánom, keďže pre globálne otepľovanie Severný ľadový oceán trvalo zamŕza na kratšie obdobie. To umožňuje plavbu lodí bez spolupráce ľadoborcov. Severná obchodná trasa je zároveň kratšia, hoci má náročné plavebné podmienky.
Peking a Moskva spolupracujú aj na vytváraní arktických lodných trás. Rusko sa sa týmto spôsobom snaží hľadať spôsoby, ako dodávať viac ropy a plynu do Číny napriek sankciám zo Západu. Peking zas hľadá alternatívne dopravné trasy, aby znížil svoju závislosť od Melackého prielivu v juhovýchodnej Ázii medzi Malajským polostrovom a ostrovom Sumatra.
(tasr, reuters)
Izrael v priebehu niekoľkých dní spustí „významnú odvetu" za utorkový raketový útok Iránu. Odveta by sa mala zamerať na ropné zariadenia a ďalšie strategické objekty na iránskom území.
S odvolaním sa na izraelských predstaviteľov Axios píše, že viacerí izraelskí predstavitelia označujú za pravdepodobný cieľ odvety iránske ropné zariadenia. Niektorí však hovoria aj o cielených atentátoch a vyradení iránskych systémov protivzdušnej obrany.
Odveta Izraela po aprílovom dronovom a raketovom útoku Iránu bola obmedzená a izraelské sily zasiahli iba jeden systém protivzdušnej obrany S-300 na iránskom území. Izraelskí predstavitelia však uviedli, že tentoraz bude ich odpoveď omnoho dôraznejšia, píše Axios.
Irán v utorok pohrozil, že ak Izrael odpovie silou, zaútočí naň znova. V takom prípade budú podľa zdrojov Axiosu na stole všetky možnosti vrátane izraelských úderov na iránske jadrové zariadenia.
Nemenovaný izraelský zdroj taktiež uviedol, že rozhodnutie o podobe odvety zatiaľ neschválil izraelský bezpečnostný kabinet. Izrael sa síce chystá reagovať samostatne, ale vzhľadom na strategické dôsledky chce svoje plány koordinovať s USA.
Počas utorkových rozhovorov medzi Bidenovou administratívou a izraelskou vládou dali však USA jasne najavo, že podporujú izraelskú reakciu. Tá však podľa nich musí byť primeraná.
Irán v utorok podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael. Izraelská armáda oznámila, že zachytila veľký počet z celkovo 180 balistických rakiet. Útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych militantov vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.
(tasr, axios)
V niektorých okresoch na krajnom západe Slovenska treba v stredu počítať so silnejším vetrom. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý vydal výstrahy prvého stupňa.
Výstrahy sa týkajú okresov Myjava, Skalica, Senica a Malacky. Vietor tam môže dosiahnuť v nárazoch rýchlosť 65 kilometrov za hodinu (km/h), v priemere rýchlosť 45 km/h. "Táto rýchlosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity a môže spôsobiť škody menšieho rozsahu," pripomínajú meteorológovia.
Výstrahy platia predbežne do 12.00 h.
(tasr)
Pokyn na utorňajší raketový útok na Izrael údajne vydal samotný iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý zostáva na bezpečnom mieste.
Agentúre Reuters to povedal nemenovaný vysokopostavený iránsky predstaviteľ.
Zdroj tiež tvrdil, že Teherán o svojom útoku vopred upovedomil Rusko a „krátko pred ním“ aj Spojené štáty, ktoré však túto informáciu vzápätí dementovali, rovnako ako aj Teherán. „Pred našou reakciou sme Spojeným štátom neposkytli žiadne oznámenie, následne však bolo vydané vážne varovanie,“ uviedla iránska misia pri OSN.
Spojené štáty v reakcii na útok vyzvali všetky krajiny sveta, aby odsúdili iránsky útok, ktorý americké ministerstvo zahraničných vecí nazvalo hanebným a neprijateľným. Dodali, že momentálne nie sú hlásené nijaké škody na amerických objektoch v tejto oblasti.
Izraelská armáda tvrdí, že zachytila veľký počet z dovedna 180 balistických rakiet, ktoré v utorok odpálil Irán na Izrael. Svoju protivzdušnú obranu označila za „účinnú“ a dodala, že na obrane Izraela sa podieľali aj Spojené štáty. Izraelu pomohli ako s detegovaním hrozby zo strany Iránu, tak aj so zneškodnením niekoľkých rakiet.
Izraelská armáda ďalej spresnila, že došlo k „izolovaným“ zásahom v strednej a južnej časti Izraela.
Iránske Revolučné gardy medzičasom uviedli, že ich raketový útok cielil na tri vojenské letecké základne v okolí Tel Avivu, pričom vôbec prvýkrát použili hypersonické rakety Fattáh. Okrem toho bolo cieľom útoku aj veliteľstvo vojenskej rozviedky izraelskej armády severne od hlavného mesta, ktoré údajne v utorok popoludní evakuovali.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu reagoval na útok ostro. „Irán urobil veľkú chybu, keď v utorok uskutočnil raketový útok na Izrael, a za to zaplatí,“ povedal na úvod zasadnutia bezpečnostného kabinetu.
Zároveň vyjadril vďaku Spojeným štátom za podporu a konštatoval, že iránsky útok zlyhal vďaka izraelskému systému protivzdušnej obrany, ktorý označil za „najpokročilejší na svete“.
Netanjahu zároveň vyzval svojich spojencov, aby sa zjednotili proti Teheránu. „Musia stáť pri Izraeli. Voľba medzi tyraniou a slobodou, medzi požehnaním a kliatbou nikdy nebola jasnejšia,“ zdôraznil. „Ktokoľvek na nás zaútočí, my zaútočíme na neho,“ dodal.
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi oznámil, že Izrael na útok Iránu na pokyn vlády odpovie, podrobnosti však neuviedol. Podľa Haleviho Izrael ukázal svoju schopnosť zabrániť svojmu nepriateľovi, aby uspel, a to vďaka vzornému správaniu civilného obyvateľstva a účinnej protivzdušnej obrane.
Hovorca izraelských ozbrojených síl Daniel Hagari avizoval, že Izrael si vyberie, ako a kedy zareaguje na utorňajší iránsky útok. Tiež potvrdil, že niekoľko zo 180 iránskych balistických rakiet dopadlo do stredného a južného Izraela, no väčšinu sa podarilo zachytiť a zlikvidovať.
Irán konal proti Izraelu v sebaobrane a neplánuje podniknúť ďalší útok, pokiaľ ho izraelský režim nevyzve k ďalšej odvete. Vyhlásil to v stredu iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.
Arákčí uviedol, že Teherán po útoku na Izrael varoval Spojené štáty, aby do situácie nezasahovali. "Výmena správ neznamená koordináciu. Pred našou reakciou sme nijakú správu neposlali. Po nej bola tlmočená cez Švajčiarsko správa, ktorá hovorila Američanom, že to bolo naše právo na sebaobranu a že neplánujeme (v útokoch) pokračovať," uviedol Arákčí podľa iránskej agentúry Tasnim.
Irán podľa šéfa diplomacie podnikol kroky proti Izraelu po tom, čo prejavil obrovskú zdržanlivosť, aby vytvoril priestor pre uzavretie prímeria v Pásme Gazy. "Naše konanie sa týmto končí, ak nás Izrael nevyzve k ďalšej odvete. V tom prípade bude naša reakcia ešte silnejšia," dodal iránsky minister zahraničných vecí.
Arákčí už skôr vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala zmysluplné kroky a zabránila vzniku hrozieb voči regionálnemu mieru a stabilite na Blízkom východe. "Som optimistický ohľadom ďalších dní. Existuje možnosť konfliktu, no naše sily sú plne pripravené. Očakávame, že v nasledujúcich dňoch budeme postupne svedkami stability v našom regióne," uviedol.
Iránsky útok na Izrael dôrazne odsúdil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Militantov z Iránom podporovaného hnutia Hizballáh vyzval, aby „zastavili svoje teroristické akcie proti Izraelu a jeho obyvateľstvu“ a zároveň požiadal Izrael, aby „čo najskôr ukončil svoje vojenské operácie“.
O eskalácii konfliktu na Blízkom východe bude v stredu na mimoriadnom zasadnutí rokovať Bezpečnostná rada OSN, oznámilo jej švajčiarske predsedníctvo.
Izrael po utorňajšom iránskom raketovom útoku v noci na stredu opäť zaútočil na ciele Hizballáhu v libanonskej metropole Bejrút. Útoky potvrdili aj ozbrojené sily židovského štátu, neposkytli však žiadne podrobnosti.
Libanonské bezpečnostné zdroje uviedli, že izraelská armáda podnikla najmenej päť útokov na juhu hlavného mesta. V oblasti bolo počuť výbuchy a stúpal odtiaľ dym. Južné predmestia Bejrútu sú baštou proiránskeho hnutia Hizballáh.
Izraelské útoky na ciele Hizballáhu si v Libanone v utorok vyžiadali 55 mŕtvych a 156 zranených, informovalo večer tamojšie ministerstvo zdravotníctva.
(tasr, afp, toi, reuters)
Podľa viacerých európskych diplomatov vraj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha počas svojej prvej cesty do USA súkromne rokoval o možných „kompromisných riešeniach" s partnermi zo Západu.
Diplomati tiež podľa denníka The Financial Times uviedli, že Ukrajina teraz otvorenejšie diskutuje o ukončení vojny a o tom, čo by bolo potrebné obetovať na dosiahnutie trvalého mieru.
„Je to veľká zmena oproti situácii spred šiestich mesiacov, keď boli takéto rozhovory tabu,“ poznamenal jeden z diplomatov pre denník.
„Počas žiadneho zo stretnutí neboli navrhnuté, prerokované ani len naznačené žiadne územné kompromisy,“ reagovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Médium dodáva, že Volodymyr Zelenskyj v snahe ovplyvniť myslenie svojich spojencov navštívil minulý týždeň USA, aby predostrel svoj takzvaný „plán víťazstva“, vzorec na posilnenie pozície Ukrajiny pred prípadnými rozhovormi s Moskvou.
Domov sa však ukrajinský prezident vrátil bez toho, aby mu USA povolili používať západné zbrane hlboko v území Ruska a bez pokroku v otázke členstva Ukrajiny v NATO.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu sa tiež mení verejná mienka na Ukrajine. Prieskum ukázal, že 57 percent opýtaných podporuje mierové rokovania s Moskvou, pričom minulý rok to bolo len 33 percent.
(mm)
Izrael po utorňajšom iránskom raketovom útoku v noci na stredu opäť zaútočil na ciele Hizballáhu v libanonskej metropole Bejrút. Útoky potvrdili aj ozbrojené sily židovského štátu, neposkytli však žiadne podrobnosti.
Libanonské bezpečnostné zdroje uviedli, že izraelská armáda podnikla najmenej päť útokov na juhu hlavného mesta Bejrút. V oblasti bolo počuť výbuchy a stúpal odtiaľ dym. Južné predmestia Bejrútu sú baštou proiránskeho hnutia Hizballáh.
Krátko predtým hovorca izraelskej armády vyzval obyvateľov v štvrti Hárat Hurajk, aby pre vlastnú bezpečnosť „okamžite“ opustili svoje domovy v okruhu 500 metrov od dvoch konkrétnych budov.
Izrael už krátko po útoku Iránu avizoval, že jeho vzdušné sily budú pokračovať v „silných“ úderoch na Blízkom východe.
Izraelské útoky na ciele Hizballáhu si v Libanone v utorok vyžiadali 55 mŕtvych a 156 zranených, informovalo večer tamojšie ministerstvo zdravotníctva.
Iránsky útok na Izrael medzitým dôrazne odsúdil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Militantov z Iránom podporovaného hnutia Hizballáh vyzval, aby „zastavili svoje teroristické akcie proti Izraelu a jeho obyvateľstvu“ a požiadal Izrael, aby „čo najskôr ukončil svoje vojenské operácie“, uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca.
(tasr, afp)
Generálna prokuratúra Ukrajiny tvrdí, že ruská armáda zastrelila 16 ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali pri meste Pokrovsk ležiacom v Doneckej oblasti.
Na svojom oficiálnom telegramovom kanáli v utorok uviedla, že začala vyšetrovanie pre podozrenie z porušenia zákonov a zvyklostí vedenia vojny v kombinácii s úkladnou vraždou.
Video zachytávajúce tento čin sa podľa prokuratúry objavilo 1. októbra na účtoch platformy Telegram. Údajne k nemu došlo pri obciach Nikolajevka a Suchoj Jar v Pokrovskom okrese. Niektoré ukrajinské médiá video zverejnili.
Na čiernobielych záberoch, ktoré boli nasnímané z dronu nachádzajúceho sa pomerne vysoko nad zemou, vidno siluety ľudí, vychádzajúcich v zástupe z lesa. „Po tom, ako sa zoradili, na nich okupanti úmyselne spustili paľbu. Zranených, ktorí ešte javili známky života, z bezprostrednej blízkosti zabili automatickou zbraňou," konštatuje ukrajinská generálna prokuratúra.
Ak sa tento masaker potvrdí, podľa generálneho prokurátora Andrija Kostina pôjde o najhorší prípad zabitia ukrajinských vojnových zajatcov na fronte. „Je to ďalší dôkaz, že zabíjanie a mučenie väzňov nie je náhoda, ale zámerná politika ruského vojenského a politického vedenia," uviedol Kostin v stanovisku na sieti X.
Prisľúbil tiež, páchatelia týchto zločinov — od vojakov, ktorí ich vykonali, až po tých, ktorí vydali zločinné rozkazy a formujú ruskú doktrínu násilia a zastrašovania — budú identifikovaní a postavení pred spravodlivosť.
Ruské ministerstvo obrany vyjadrenia Generálnej prokuratúry Ukrajiny nekomentovalo, poznamenala BBC.
(tasr, bbc)
Irán urobil veľkú chybu, keď v utorok uskutočnil raketový útok na Izrael, a za to zaplatí. Na úvod zasadnutia bezpečnostného kabinetu to podľa denníka Times of Israel povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Konštatoval, že iránsky útok zlyhal vďaka izraelskému systému protivzdušnej obrany, ktorý je najpokročilejší na svete. Zároveň sa poďakoval Spojeným štátom za podporu.
„Iránsky režim nechápe, že sme odhodlaní brániť sa a pomstiť našim nepriateľom. (Vodca Hamasu Jahjá) Sinwár a (šéf ozbrojeného krídla Hamasu Muhammad) Dajf to nepochopili, (vodca Hizballáhu Hasan) Nasralláh a (vojenský šéf Hizballáhu Fuád) Šukr to nepochopili a v Teheráne sú pravdepodobne tiež takí, ktorí to nechápu," povedal Netanjahu. „No pochopia to," zdôraznil a dodal, že "ktokoľvek na nás zaútočí, my zaútočíme na neho".
Netanjahu vyzval svojich spojencov, aby sa zjednotili proti Teheránu: „Musia stáť pri Izraeli. Voľba medzi tyraniou a slobodou, medzi požehnaním a kliatbou nikdy nebola jasnejšia."
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi oznámil, že Izrael na útok Iránu na pokyn vlády odpovie, podrobnosti však neuviedol. Podľa Haleviho Izrael ukázal svoju schopnosť zabrániť svojmu nepriateľovi, aby uspel, a to vďaka vzornému správaniu civilného obyvateľstva a účinnej protivzdušnej obrane.
Aj hovorca izraelských ozbrojených síl Daniel Hagari avizoval, že Izrael si vyberie, ako a kedy zareaguje na utorňajší iránsky útok. Niekoľko zo 180 iránskych balistických rakiet podľa neho dopadlo do stredného a južného Izraela, no väčšinu sa podarilo zachytiť a zlikvidovať.
O eskalácii konfliktu na Blízkom východe bude v stredu na mimoriadnom zasadnutí rokovať Bezpečnostná rada OSN, oznámilo jej švajčiarske predsedníctvo.
(tasr, toi)
Nová mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová zložila v utorok v dolnej komore mexického Kongresu slávnostnú prísahu. Stala sa tak prvou ženou na poste prezidenta v Mexiku.
Sheinbaumová v prezidentskej funkcii nahradila svojho blízkeho spojenca Andrésa Manuela Lópeza Obradora. Nová prezidentka sľubuje, že zachová rozšírenú sieť sociálneho zabezpečenia a ďalšie opatrenia, ktoré zaviedol jej predchodca, píše AP. Prisľúbila, že sa bude držať kontroverznej Obradorovej stratégie „objatie, nie náboje", ktorá spočíva v tom, že sociálna politika sa bude využívať na boj s kriminalitou v jej počiatkoch.
Šesťdesiatdvaročná bývalá vedkyňa a starostka hlavného mesta prevzala krajinu, ktorá trpí vysokou mierou násilia a stagnujúcou ekonomikou. Sheinbaumová pri viacerých príležitostiach povedala, že v Mexiku, krajine s tradíciou rodovej diskriminácie a násilia, kde je každý deň zavraždených približne desať žien alebo dievčat, často dochádza k únosom a jej veľkú časť kontrolujú drogové kartely, „nastal čas pre ženy a transformáciu".
Sheinbaumová z vládnuceho ľavicového Hnutia národnej obrody (MORENA) získala v júnových prezidentských voľbách 59,75 percenta hlasov. Opozičná kandidátka Xóchitl Gálvezová skončila na druhom mieste so ziskom 27,45 percenta hlasov.
Na inaugurácii prezidentky chýbal španielsky kráľ Filip VI., ktorého Sheinbaumová odmietla pozvať a obvinila ho, že neuznáva škody spôsobené kolonizáciou. Španielsko v reakcii oznámilo, že napriek silným ekonomickým a historickým väzbám s Mexikom bude inauguráciu bojkotovať.
(tasr, afp, reuters)
Nová mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová zložila v utorok v dolnej komore mexického Kongresu slávnostnú prísahu. Stala sa tak prvou ženou na poste prezidenta v Mexiku.
Sheinbaumová v prezidentskej funkcii nahradila svojho blízkeho spojenca Andrésa Manuela Lópeza Obradora. Nová prezidentka sľubuje, že zachová rozšírenú sieť sociálneho zabezpečenia a ďalšie opatrenia, ktoré zaviedol jej predchodca, píše AP. Prisľúbila, že sa bude držať kontroverznej Obradorovej stratégie "objatie, nie náboje", ktorá spočíva v tom, že sociálna politika sa bude využívať na boj s kriminalitou v jej počiatkoch.
Šesťdesiatdvaročná bývalá vedkyňa a starostka hlavného mesta prevzala krajinu, ktorá trpí vysokou mierou násilia a stagnujúcou ekonomikou. Sheinbaumová podľa AFP pri viacerých príležitostiach povedala, že v Mexiku, krajine s tradíciou rodovej diskriminácie a násilia, kde je každý deň zavraždených približne desať žien alebo dievčat, často dochádza k únosom a jej veľkú časť kontrolujú drogové kartely, "nastal čas pre ženy a transformáciu".
Sheinbaumová z vládnuceho ľavicového Hnutia národnej obrody (MORENA) získala v júnových prezidentských voľbách 59,75 percenta hlasov. Opozičná kandidátka Xóchitl Gálvezová skončila na druhom mieste so ziskom 27,45 percenta hlasov.
Na inaugurácii prezidentky chýbal španielsky kráľ Filip VI., ktorého Sheinbaumová odmietla pozvať a obvinila ho, že neuznáva škody spôsobené kolonizáciou. Španielsko v reakcii oznámilo, že napriek silným ekonomickým a historickým väzbám s Mexikom bude inauguráciu bojkotovať.
(tasr, reuters, afp)
Hašem Safieddine nosí čierny turban, prestížny šiitsky symbol, ktorý ho označuje za potomka proroka Mohameda. Očakáva sa, že Safieddine, ktorého jeho odporcovia označujú za agresívneho a „krvilačného“, sa ujme funkcie nového vodcu Hizballáhu.
Špekuluje sa, ako Hizballáh prekoná stratu svojho dlhoročného ideologického a strategického vodcu Hasana Nasralláha. Ak však o niečom odborníci nepochybujú, je to meno jeho nástupcu: Hašem Safieddine.
Ak nedôjde k neočakávanému zvratu udalostí v samotnej „Božej strane“ alebo k ďalšiemu cielenému úderu zo strany Izraelčanov, ktorý by skupinu ešte viac znevýhodnil, tak Safieddine, Nasralláhov bratranec, bude pravdepodobne navrhnutý, aby prevzal funkciu nového vodcu Hizballáhu, a to napriek tomu, že Naim Kassem je oficiálne členom číslom dva.
Kassem 30. septembra predniesol svoj prvý prejav po Nasralláhovej smrti. V ňom uviedol, že Iránom podporovaná strana vymenuje nového lídra v najbližšom možnom termíne v súlade s pravidlami strany.
„Voľba bude jednoduchá,“ dodal Kassem neskôr v televíznom prejave, ktorého cieľom bolo upokojiť bojovníkov a stúpencov skupiny uprostred nedávnych ťažkých strát Hizballáhu.
(mja)
České ministerstvo zahraničných vecí sa vyjadrilo, že Praha zablokovala vyhlásenie, pretože jednostranne obmedzovalo právo Izraela brániť sa proti teroristom z Hizballáhu.
Česká republika v utorok zablokovala spoločné vyhlásenie Európskej únie vyzývajúce na „okamžité prímerie“ medzi Izraelom a libanonským radikálnym hnutím Hizballáh. Európska dvadsaťsedmička tak nebola schopná vydať jednotné stanovisko k eskalujúcemu konfliktu.
Navrhovaná deklarácia podľa českého rezortu zahraničných vecí, ktorý vedie Jan Lipavský, „jednostranne obmedzuje právo Izraela brániť sa proti teroristom Hizballáhu, ktorí už mesiace ostreľujú civilistov v severnom Izraeli“. Česká republika zároveň požadovala stiahnutie Hizballáhu z hraníc Izraela.
Český postoj, ktorý serveru Euronews potvrdilo niekoľko diplomatov a európskych činiteľov, donútil šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, aby následne vydal vlastné stanovisko.
„Vyjadrujeme poľutovanie nad početnými civilnými obeťami v Libanone, zničením civilnej infraštruktúry a súvisiacimi dlhodobými následkami, ako aj nad vysokým počtom vnútorne vysídlených osôb na oboch stranách a opätovne vyzývame na neustále dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal Borrell. „Zbrane by teraz mali utíchnuť a všetci by mali počuť hlas diplomacie,“ dodal.
(echo24,mja)
Pokyn na utorňajší raketový útok na Izrael údajne vydal samotný iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý zostáva na bezpečnom mieste. Agentúre Reuters to povedal nemenovaný vysokopostavený iránsky predstaviteľ.
Nemenovaný zdroj tiež tvrdil, že Teherán o svojom útoku vopred upovedomil Rusko a "krátko pred ním" aj Spojené štáty, ktoré však túto informáciu vzápätí dementovali, rovnako ako aj Teherán.
"Pred našou reakciou sme Spojeným štátom neposkytli žiadne oznámenie, následne však bolo vydané vážne varovanie," uviedla iránska misia pri OSN.
Spojené štáty v reakcii na útok vyzvali všetky krajiny sveta, aby odsúdili iránsky útok, ktorý americké ministerstvo zahraničných vecí nazvalo hanebným a neprijateľným. Hovorca rezortu Matthew Miller informoval, že Teherán vopred USA na útok neupozornil. Dodal, že momentálne nie sú hlásené nijaké škody na amerických objektoch v tejto oblasti.
Miller okrem toho uviedol, že Irán bude niesť "dôsledky" za tento útok, pričom USA budú reakciu naň koordinovať s Izraelom.
Izraelská armáda tvrdí, že zachytila veľký počet z dovedna 180 balistických rakiet, ktoré v utorok odpálil Irán na Izrael. Svoju protivzdušnú obranu označila za "účinnú" a dodala, že na obrane Izraela sa podieľali aj Spojené štáty. Izraelu pomohli ako s detegovaním hrozby zo strany Iránu, tak aj so zneškodnením niekoľkých rakiet. Izraelská armáda ďalej spresnila, že došlo k "izolovaným" dopadom, respektíve zásahom, v strednej a južnej časti Izraela.
Iránske Revolučné gardy zase medzičasom uviedli, že ich raketový útok bol cielený na tri vojenské základne vojenského letectva v okolí Tel Avivu, pričom vôbec prvýkrát použili hypersonické rakety Fattáh. Okrem toho to mal byť aj útok aj na veliteľstvo vojenskej rozviedky izraelskej armády severne od hlavného mesta, ktoré bolo údajne v utorok popoludní evakuované.
Irán dočasne uzavrel vzdušný priestor nad Teheránom. Odlety a prílety na letisku v hlavnom meste sú zrušené do stredy 10.00 h miestneho času, informovala agentúra ISNA s odvolaním sa na hovorcu letiska. Jordánsko a Izrael medzičasom svoje vzdušné priestory znova otvorili.
(tasr, reuters)
Polícia na mieste našla pištoľ a prázdne nábojnice. Švédska polícia v máji zadržala dvoch tínedžerov podozrivých z prípravy útoku na izraelské veľvyslanectvo.
Políciu v Štokholme v utorok večer privolali pred objekt izraelského veľvyslanectva, aby preverila informáciu, že tam došlo k streľbe.
Po streľbe v blízkosti izraelského veľvyslanectva v Štokholme v máji švédska polícia posilnila bezpečnostné opatrenia v okolí izraelských a židovských objektov v krajine. Pred izraelským veľvyslanectvom sa už v januári našlo výbušné zariadenie.
Švédska spravodajská služba SÄPO následne 30. mája obvinila Irán z verbovania členov švédskych zločineckých gangov, medzi ktorými sú aj deti, a z ich využívania na páchanie násilných činov proti Izraelu a iným štátom, skupinám a jednotlivcom, ktoré Teherán považuje za hrozbu.
(tasr)
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan varoval, že Teherán môže očakávať vážne následky za raketový útok, ktorý bol podľa neho „porazený a neúčinný".
Francúzsky premiér Michel Barnier v utorok uviedol, že je znepokojený eskaláciou konfliktu na Blízkom východe po tom, čo Irán podnikol raketový útok na Izrael. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyhlásil, že „neprijateľný" útok by mal odsúdiť celý svet.
Barnier vo francúzskom parlamente povedal, že situácia na Blízkom východe sa zhoršuje a zdá sa, že prebieha priamy konflikt medzi Iránom a Izraelom, pričom situáciu označil za „mimoriadne vážnu".
„Naliehavo sme varovali Irán pred touto nebezpečnou eskaláciou. Irán musí útok okamžite zastaviť. Privádza to región ešte viac na pokraj priepasti," napísala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na sieti X.
Iránsky útok na Izrael odsúdila aj Británia. Úrad premiéra Keira Starmera zopakoval výzvy na zmiernenie napätia v regióne. Starmer v čase, keď začal iránsky útok, telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Španielsky premiér Pedro Sánchez vyzval na ukončenie špirály násilia a minister zahraničných vecí José Manuel Albares vyzval aktérov na zdržanlivosť.
Americký minister zahraničných vecí označil útok za absolútne neprijateľný s tým, že by ho mal odsúdiť celý svet. „Prvotné správy naznačujú, že Izrael s aktívnou podporou Spojených štátov a ďalších partnerov tento útok účinne porazil," povedal šéf americkej diplomacie.
Európska únia čo najdôraznejšie odsudzuje iránsky raketový útok na Izrael, uviedol v utorok šéf európskej diplomacie Josep Borrell a vyzval na okamžité prímerie na Blízkom východe.
"Existuje riziko, že nebezpečný cyklus útokov a odvetných opatrení sa vymkne spod kontroly. Je potrebné okamžité prímerie v celom regióne," napísal Borrell na sieti X. Podľa jeho slov je EÚ plne odhodlaná pracovať na tom, aby sa predišlo regionálnej vojne.
(tasr, afp, reuters)
Iránom podporované milície v Iraku pravidelne mieria bezpilotnými lietadlami na základne, v ktorých sídlia americké sily v Iraku a Sýrii. Mstia za podporu Washingtonu Izraelu v jeho vojne proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas a Hizballáh.
Iránom podporované iracké ozbrojené formácie v utorok varovali pred svojimi útokmi na americké základne v Iraku i v priľahlom regióne. Uskutočnia ich, ak sa Spojené štáty pripoja k akejkoľvek reakcii na iránske útoky na Izrael alebo ak Izrael použije iracký vzdušný priestor na útok proti Teheránu.
Irán v utorok večer vypálil smerom na Izrael takmer 200 rakiet v dvoch vlnách. Izraelská armáda tvrdí, že protivzdušná obrana bola "účinná" a zneškodnila "veľa" z vypustených balistických rakiet. Na obrane Izraela sa podieľali aj USA, a to tak, že údajne odhalili hrozbu z Iránu a podľa izraelskej armády zachytili aj niektoré z vypálených iránskych rakiet.
Izraelská armáda dodala, že eviduje "izolované" prípady, keď iránske rakety neboli zneškodnené protivzdušnou obranou. Došlo k tomu v niekoľkých lokalitách v strednom a južnom Izraeli.
(tasr)
Raketový útok Iránu na Izrael oslavovali v utorok večer i obyvatelia južných predmestí libanonskej metropoly Bejrút – streľbou do vzduchu či trúbením klaksónov svojich áut.
Palestínske militantné hnutie Hamas v utorok privítalo iránske raketové útoky na Izrael ako pomstu za smrť svojho vodcu Ismáíla Haníju, vodcu proiránskeho hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha a zástupcu operačného veliteľa iránskych Revolučných gárd brigádneho generála Abbása Nilforúšána.
Libanonská tlačová agentúra LNA vo svojom spravodajstve napísala, že z južných predmestí bolo počuť intenzívnu streľbu z automatických zbraní, ktorou ľudia prejavovali radosť z odpálenia rakiet z Iránu smerom na Izrael.
Výkriky radosti zaznievali aj v Jeruzaleme a to v jeho arabskej štvrti Silwán, ktorý leží vo východnom Jeruzaleme okupovanom a anektovanom Izraelom od roku 1967.
„Len čo Palestínčania začuli prvé sirény, začali pískať, potom tlieskať a kričať Alláhu akbar (Boh je najväčší), keď svetelné stopy po raketách rozžiarili čiernu oblohu," povedal miestny Arab.
Dodal, že miestni nešli do krytov, „lebo ich ani nemajú", ale postávali na uliciach či na strechách svojich domov a odtiaľ sledovali „predstavenie".
(tasr)
Prelát v utorok v liste veriacim uviedol, že arcidiecéza už urovnala viac ako 500 žalôb týkajúcich sa sexuálneho zneužívania, „ktoré neboli kryté poistením“. Napriek tomu zostáva približne 1,4 tisíca nevyriešených obvinení zo zneužívania.
Newyorský arcibiskup kardinál Timothy Dolan tento týždeň povedal, že dlhoročná poisťovňa arcidiecézy sa „pokúša vyhnúť svojej právnej a morálnej zmluvnej povinnosti“ vyplatiť finančnú náhradu obetiam sexuálneho zneužívania. Arcidiecéza v reakcii na to začala súdny proces proti poisťovni.
„Naším želaním vždy bolo urýchlene vyriešiť všetky opodstatnené sťažnosti,“ povedal arcibiskup. „Ale Chubb, po desaťročia naša hlavná poisťovňa, hoci sme jej podľa dnešných štandardov na poistnom vyplatili už viac ako 2 miliardy dolárov, sa teraz pokúša vyhnúť svojej právnej a morálnej zmluvnej povinnosti urovnať kryté nároky, ktoré by priniesli pokoj a uzdravenie obetiam alebo ich pozostalým.“
Poisťovňa „opustila svojich poistencov z arcidiecézy a z farností, a tých ľudí, na ktorých ochranu boli takéto poistky zakúpené, teda tých, ktorí prežili sexuálne zneužívanie detí,“ povedal Dolan.
Tvrdil, že spoločnosť Chubb „podlo“ tvrdí, že zneužívanie obetí katolícka cirkev „očakávala alebo zamýšľala“, čo znamená, že vyrovnania vyplývajúce z tohto zneužívania nemôžu byť kryté poistením.
(mja)
Rodičia, ktorí sa rozhodli zostať v anonymite, aby zachovali súkromie svojej rodiny, bojujú teraz o záchranu svojho dieťaťa.
Pred 19 mesiacmi odobrali švajčiarskej rodine z domu vtedy ešte len 15-ročnú dcéru po tom, ako sa postavili proti tomu, aby jej podávali lieky blokujúce pubertu a pomáhali dcére pri uľahčovaní údajnej „zmeny pohlavia“.
Švajčiarsky súd vtedy nariadil, aby sociálni pracovníci odobrali rodičom ich dospievajúce dievča, ktoré má teraz 16 rokov, a umiestnil ho do skupinového domova nazývaného „foyer“, kde sa nachádza už rok.
Blokátory puberty často spôsobujú trvalé a nezvratné poškodenia vrátane osteoporózy, problémov s chrbticou, zvýšeného rizika srdcových problémov, sexuálnej dysfunkcie a trvalej neplodnosti.
Mnohé európske zdravotnícke inštitúcie vrátane britskej Národnej zdravotnej služby však v súčasnosti považujú blokátory puberty za experimentálne či dokonca nebezpečné.
(mja)
Podľa OSN väzni uviedli, že boli vystavení predstieraným popravám, útokom psov a sexuálnemu násiliu. Nebola im poskytnutá dostatočná lekárska starostlivosť a dostávali príliš malé množstvo jedla.
Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine počas prebiehajúcej ruskej invázie v utorok oznámila, že zaznamenala mučenie a zlé zaobchádzanie s ukrajinskými aj ruskými vojnovými zajatcami.
Vedúca monitorovacej misie OSN Danielle Bellová povedala, že ukrajinskí vojaci hlásili zlé zaobchádzanie počas celého zajatia, zatiaľ čo vojaci z ruskej armády tvrdili, že hneď po príchode do zajateckých táborov boli chránení pred zlým zaobchádzaním.
Misia OSN sa rozprávala so stovkami väzňov z oboch strán. Ukrajinskí vojnoví zajatci boli vystavení „rozsiahlemu a systematickému mučeniu" po svojom zajatí, ale aj v rôznych väzenských centrách a väzeniach v Rusku a na ruskom okupovaných územiach na Ukrajine. Najmenej desať Ukrajincov v dôsledku týchto podmienok zomrelo.
Rusko napriek stálym žiadostiam neumožňuje prístup k ukrajinským vojnovým zajatcom z vonkajšieho prostredia. OSN tak s nimi mohla hovoriť až po ich prepustení, píše DPA.
K ruským vojnovým zajatcom zadržiavaným na Ukrajine mal tím OSN neobmedzený prístup. Ruskí zajatci uviedli, že počas zatýkania alebo prvého prevozu ich bili alebo mučili. Následne vo väzenských centrách s nimi zaobchádzali slušne a zariadenia, v ktorých boli zadržiavaní, spĺňali medzinárodné kritériá, povedala Bellová.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…