Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vplyvný republikán vyzval Bidena na urýchlenie dodávok zbraní do Izraela

Šéf výboru Snemovne reprezentantov USA pre zahraničné veci Michael McCaul vo štvrtok apeloval na prezidenta Joea Bidena, aby urýchlil dodávky všetkých zbraní Izraelu, vrátane bômb, ktoré USA zadržiavajú pre obavy z možného porušovania ľudských práv.

Vplyvný republikánsky kongresman to napísal v liste zaslanom Bidenovi, na obsah ktorého sa vo svojej správe odvolala agentúra Reuters. McCaul vo svojej funkcii predsedu výboru posudzuje všetky veľké predaje amerických zbraní do zahraničia.

McCaul napísal, že si je vedomý, že okrem spomínaných bômb je plánovaných ďalších viac ako desať predajov zbraní do Izraela, ktoré čakajú na konečné schválenie už viac ako štyri mesiace. Amerického prezidenta preto vyzval, aby sa urýchlene uskutočnili.

Republikáni už niekoľko mesiacov apelujú na Bidena, aby zvrátil svoje rozhodnutie z mája, kedy USA pozastavili jednu dodávku zbraní pre Izrael, pozostávajúcu z 1 800 bômb s hmotnosťou 907 kilogramov a 1 700 bômb s hmotnosťou 226 kilogramov. Dôvodom boli obavy z ich ďalšieho použitia pri útokoch na husto obývané oblasti v Pásme Gazy.

Iba jedna takáto 907-kilogramová bomba totiž podľa Reuters dokáže preraziť hrubý betón a spôsobiť veľký polomer výbuchu.

McCaul list zaslal v čase obáv medzinárodného spoločenstva, že na Blízkom východe vypukne rozsiahla vojna. To však podnietilo výzvy vo Washingtone, aby Bidenova administratíva poskytla Izraelu ešte väčšiu pomoc.

Izrael už takmer rok bojuje proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Tento týždeň svoje sily poslal aj do južného Libanonu, kde sa zameriavajú na Iránom podporovaný Hizballáh. Na pozície šíitských militantov predtým dva týždne izraelská armáda podnikala intenzívne letecké útoky, v ktorých pokračovala aj vo štvrtok.

„Všetci by sme si priali, aby Izrael tieto väčšie bomby nepotreboval, ale z operačného hľadiska sú nevyhnutné, pretože nepriatelia Izraela vrátane Hamasu a Hizballáhu zámerne používajú hlboko zakopané podzemné bunkre a tunely,“ poznamenal McCaul. Biden by mal podľa neho tieto zbrane pripravené na expedíciu okamžite poslať do Izraela.

(tasr)

Minúta  |  

USA zablokovali 41 internetových domén používaných ruskými hackermi

Dôvodom štvrtkového kroku ministerstva spravodlivosti bolo podozrenie, že domény používali ruskí agenti  snahe získať prístup k počítačom a e-mailovým účtom Pentagónu, ministerstva zahraničných vecí a ďalších vládnych inštitúcií.

„Ruská vláda viedla tento projekt, aby ukradla citlivé informácie Američanov, pričom použila zdanlivo legitímne e-mailové účty na oklamanie obetí, aby prezradili informácie o účtoch,“ uviedla námestníčka amerického ministra spravodlivosti Lisa Monacová.

Tieto domény podľa rezortu využívala skupina známa aj ako Callisto Group, ktorá je operačnou jednotkou ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Medzi cieľmi útokov vo forme takzvaného spear phishingu boli firmy v USA, bývalí zamestnanci amerických spravodajských služieb, zamestnanci ministerstiev obrany a zahraničných vecí či pracovníci ministerstva energetiky.

Ministerstvo spravodlivosti citované agentúrou AFP uviedlo, že spoločnosť Microsoft súbežne podala žalobu zameranú na zadržanie ďalších 66 internetových domén, ktoré údajne používa Callisto Group. Americký softvérový gigant túto skupinu nazýva Star Blizzard.

Samotný Microsoft oznámil, že Star Blizzard sa od januára 2023 do augusta 2024 zamerala na viac ako 30 organizácií občianskej spoločnosti – novinárske, výskumné a mimovládne organizácie.

Vlani v decembri obžalovali americké úrady dvoch údajných členov skupiny Callisto z preniknutia do počítačových sietí v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, v ďalších štátoch NATO a na Ukrajine. Predpokladá sa, že obaja sa nachádzajú v Rusku.

Britské ministerstvo zahraničných vecí vtedy uviedlo, že FSB stála za „neúspešnými pokusmi zasahovať do politických procesov Spojeného kráľovstva“. V súvislosti s touto záležitosťou si predvolalo ruského veľvyslanca.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda údajne zabila vodcu Hamasu v Predjordánsku

Najmenej 18 ľudí prišlo o život pri izraelskom nálete na mesto a utečenecký tábor Túlkarm na okupovanom Západnom brehu Jordánu, oznámilo vo štvrtok ministerstvo zdravotníctva Palestínskej samosprávy.

„Osemnásť mučeníkov po bombardovaní utečeneckého tábora v Túlkarme okupantmi,“ uviedlo predtým ministerstvo zdravotníctva na svojom účte na platforme Telegram. Podľa miestneho aktivistu bola zasiahnutá kaviareň v štvorposchodovej budove a počet obetí bude ešte stúpať.

Okrem rezortu zdravotníctva citovala agentúra AFP aj Palestínsky Červený polmesiac, podľa ktorého pri nálete zahynulo najmenej päť ľudí.

Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, oznámili zabitie vysokopostaveného veliteľa palestínskych militantov menom Záhí Jásir Abd al-Razek Ufí, ktorý prišiel o život spolu s „viacerými“ príslušníkmi hnutia pri nálete vykonanom stíhačkou.

Ufí podľa IDF v „bezprostrednom časovom horizonte“ plánoval „teroristický útok“ a v septembri viedol pokus o bombový útok neďaleko židovskej osady Ateret v Predjordánsku.

Nemenovaný zdroj z palestínskych bezpečnostných zložiek pre AFP povedal, že išlo o najničivejší nálet na okupovanom Západnom brehu Jordánu od roku 2000.

IDF potvrdili, že útok na mesto vykonali v spolupráci s tajnou službou Šin Bet a vzdušnými silami, ale ďalšie podrobnosti neposkytla.

Spravodajský portál Times of Israel (TOI) pripomína, že izraelské sily v uplynulom roku vykonali desiatky leteckých útokov na Západnom brehu Jordánu, no väčšinou pomocou dronov a vrtuľníkov a zriedkavo s využitím stíhačiek.

Túlkarm je jedným z miest a utečeneckých táborov, na ktoré sa koncom augusta zamerala rozsiahla izraelská vojenská operácia proti militantom na Západnom brehu Jordánu.

Násilie na Západnom brehu Jordánu prudko vzrástlo po začiatku vojny v Pásme Gazy, vyvolanej bezprecedentným teroristickým útokom militantného hnutia Hamas na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Izraelská armáda v Predjordánsku takmer denne vykonáva razie, pri ktorých podľa Reuters zadržala už tisíce ľudí. Pravidelne tam tiež dochádza k prestrelkám medzi bezpečnostnými silami a palestínskymi bojovníkmi.

Od útoku Hamasu izraelské sily alebo osadníci na Západnom brehu Jordánu podľa palestínskych úradov zabili najmenej 701 Palestínčanov. Pri útokoch palestínskych militantov prišlo za rovnaké obdobie o život najmenej 24 Izraelčanov vrátane príslušníkov bezpečnostných síl.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael vyzval na evakuáciu dvoch budov v Bejrúte

Podľa izraelských médií sa nachádzajú v bašte proiránskeho hnutia Hizballáh.

Hovorca izraelskej armády pre arabské publikum Avichaj Adrai spolu s výzvou na evakuáciu na sociálnej sieti X zverejnil aj mapy. V príspevku apeluje na civilistov, aby sa pred očakávanými náletmi od týchto miest vzdialili aspoň na 500 metrov.

Podľa Spojených štátov amerických je primerané, aby Izrael nateraz pokračoval v pozemných a leteckých útokoch na proiránske hnutie Hizballáh, povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. Pripustil však, že riziko rozšírenia operácie v Libanone je nad rámec súčasných cieľov Izraela.

Miller na pravidelnom brífingu uviedol, že povaha všetkých konfliktov je "premenlivá" a "nepredvídateľná". Preto sa podľa neho nedá povedať, ako dlho bude trvať, kým Izrael dosiahne svoj stanovený cieľ - zničenie infraštruktúry Hizballáhu v južnom Libanone.

Washington opakovane varoval Izrael pred eskaláciou konfliktu, ale návrh na trojtýždňové prímerie, ktorý minulý týždeň predložili USA a ďalšie krajiny, Izrael rýchlo odmietol v prospech zintenzívnenia operácií na juhu Libanonu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Ukrajina odmietla tvrdenia o svojom útoku na Kurskú jadrovú elektráreň v Rusku

Hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Heorhij Tichyj upozornil, že ukrajinská armáda prísne dodržiava normy medzinárodného humanitárneho práva a neútočí na civilistov ani civilnú infraštruktúru.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok rozhodne odmietlo tvrdenia niektorých ruských médií, že ukrajinská armáda sa údajne pokúsila zaútočiť na Kurskú jadrovú elektráreň alebo v jej blízkosti.

Ruské úrady ani nevzniesli obvinenia o útoku na cieľ niekoľko kilometrov od jadrovej elektrárne a gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov vo štvrtok uviedol, že ukrajinský dron zneškodenený ruskými nástrojmi elektronického boja spadol na objekt, ktorý s elektrárňou nijako nesúvisí, ani nie je v jej bezprostrednej blízkosti.

Na internete kolujú fotografie a videá z následného požiaru. Dá sa z nich usudzovať, že padajúci dron zrejme zasiahol hangár vo východnej časti mesta Kurčatov vzdialeného od jadrovej elektrárne približne šesť kilometrov.

Spoločnosť Rosenergoatom, ktorá kurskú elektráreň prevádzkuje vyhlásila, že jadrové zariadenie funguje ako obvykle a úrovne radiácie zostali v rámci normálu.

(tasr)
       

Minúta  |  

Kontrauznesenie o práve na potrat neprešlo. Huliak hlasoval proti spoločne s Plavákovou

Návrh hnutia Slovensko podporili len poslanci KDH a ich bývalá poslankyňa spolu s dvomi poslancami Smeru. Huliak chcel v nedeľu chrániť nenarodené deti za každú cenu, teraz jeho meno stojí vedľa Lucie Plavákovej.

Národná rada Slovenskej republiky neschválila uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o začlenení práva na potrat do Charty základných práv EÚ.

Návrh, ktorý podalo hnutie Slovensko, vyzýval vládu a premiéra, aby na Európskej rade dokument odmietli.

Kontrauznesenie podporili poslanci strany KDH – okrem piatich zákonodarcov, ktorí neboli prítomní. Za hlasovala aj bývalá členka KDH a teraz nezaradená poslankyňa Martina Holečková.

Z najsilnejšej koaličnej strany Smer návrh podporili len dvaja poslanci – Ján Podmanický a Vladimír Faič. Zvyšní sa väčšinou zdržali a Michal Kapuš hlasoval proti. Ani Richard Glück, ktorý sa ako jediný z koalície ukázal na Národnom pochode za život, návrh nepodporil.

V Hlase sa zdržali všetci poslanci bez výnimky.

Čo ukázal pochod za život a prečo chýbali koaliční politici

Mohlo by Vás zaujímať Čo ukázal pochod za život a prečo chýbali koaliční politici

V opozičných stranách PS a SaS drvivá väčšina hlasovala proti. Z poslaneckého klubu Slovensku, KÚ, Za ľudí hlasovalo osem zákonodarcov za, ale aj niektorí konzervatívne sa prezentujúci (Veronika Remišová, Gábor Grendel či Marek Krajčí) v sále chýbali.

Z pro-life Huliaka neostalo nič

Prekvapením bolo hlasovanie koaličnej SNS. Poslanec Rudolf Huliak sa totiž minulý týždeň dostal do mediálne sledovaného sporu s poslankyňou Luciou Plavákovou (PS). Vytkol jej výrok, že "plod nie je osobou", neskôr ju preto vulgárne označil za "suku".

Aj v nedeľňajšej relácii sa za hanlivý výraz odmietol ospravedlniť argumentujúc, že je pripravený chrániť život aj v jeho počatí za každú cenu. „Môžu Ruda Huliaka z Očovej aj vešať na námestí, ale budem stále kričať, že Zem sa točí,“ povedal poslanec narážajúc na to, že svoje názory na ochranu života bude prezentovať za každých okolností.

Nakoniec však nikto z poslaneckého klubu SNS návrh nepodporil, Huliak ako jediný z nich hlasoval proti návrhu. Zachoval sa rovnako ako Lucia Plaváková.

Nerobme z Plavákovej martýrku. Kauza nálepiek si zaslúži triezvejšiu bodku

Mohlo by Vás zaujímať Nerobme z Plavákovej martýrku. Kauza nálepiek si zaslúži triezvejšiu bodku

Príčinou ignorancie zo strany koaličných strán je zrejme fakt, že kontrauznesenie predkladal poslanec Rastislav Krátky (Slovensko). Koalícia nehlasuje za návrhy bývalého OĽaNO.

Poslanec SNS Roman Michelko minulý týždeň pre Štandard uviedol, že s textom uznesenia sa SNS síce stotožňuje, ale bude záležať, ako sa dohodne celý poslanecký klub v utorok. 

Parlament rozhodne o výzve Ficovi postaviť sa proti právu na potrat. Koalícia váha

Mohlo by Vás zaujímať Parlament rozhodne o výzve Ficovi postaviť sa proti právu na potrat. Koalícia váha

Trojkoalícia matovičovcov to chcela zastaviť

Krátky pri svojom návrhu argumentoval, že neexistuje dôvod na to, aby bolo právo na potrat uznané v Charte základných práv EÚ.

„Je to priame siahnutie na suverenitu našej krajiny, ide proti princípu subsidiarity, na ktorom stojí Únia a vzhľadom na deklaráciu,“ vyjadril sa Krátky.

Svoj návrh podoprel vyhlásením, že zdravotná starostlivosť vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia spadá iba pod výlučnú právomoc štátov.

„Tieto dokumenty [smernica europarlamentu prijatá 11. apríla, pozn. red.] sa používajú ako argumenty, ako PR na to, aby bol vyvinutý tlak na členské štáty,“ zdôrazňovala zas Anna Záborská z Kresťanskej únie.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.