5. októbra 2024 | 6:12

Minúta | 5. októbra 2024 | 6:12

USA neobnovia právny štatút pre státisíce migrantov

Imigrácia je i hlavnou témou prezidentských volieb, ktoré sa budú konať 5. novembra a v ktorých sa proti sebe postavia demokratická viceprezidentka Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena neobnoví program dočasného humanitárneho vstupu pre státisíce migrantov s americkými sponzormi, ktorí prišli do krajiny v uplynulých rokoch, oznámilo v piatok ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť.

Od októbra 2022 letecky vstúpilo do USA približne 530-tisíc migrantov z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely. Dostali dvojročné granty v rámci programu "podmienky", ktorého platnosť sa začne končiť v najbližších týždňoch. Mnohí z týchto migrantov však môžu zostať v krajine v rámci iných programov.

Bidenova administratíva odštartovala túto iniciatívu ako spôsob, ktorým sa poskytne migrantom možnosť legálneho vstupu do Spojených štátov, čím sa zníži počet nelegálnych prekročení americko-mexických hraníc.

Počas Bidenovho mandátu v Bielom dome bol prichytený rekordný počet migrantov, ktorí nezákonne prekročili hranice, ale v uplynulých mesiacoch ich počet prudko klesol, keďže Biden zaviedol nové hraničné obmedzenia.

Migranti bez povolenia zostať v USA „budú musieť opustiť Spojené štáty pred uplynutím povoleného obdobia podmienky alebo môžu byť zaradení do konania o vyhostení," povedala Ketudatová. Ďalšie podmienečné programy pre Ukrajincov a Afgancov boli predĺžené.

(tasr)

5. októbra 2024 | 3:59

Minúta | 5. októbra 2024 | 3:59

Trump si myslí, že Izrael by mal zasiahnuť iránske jadrové zariadenia

Trump, ktorý zvádza predvolebný súboj s demokratickou kandidátkou, viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou, sa k nedávnej eskalácii napätia na Blízkom východe vyjadril zatiaľ len okrajovo.

Republikánsky kandidát na post šéfa Bieleho domu Donald Trump v piatok vyhlásil, že Izrael by mal v reakcii na nedávny raketový útok islamskej republiky zaútočiť na iránske jadrové zariadenia.

Bývalý prezident v prejave na predvolebnom podujatí v Severnej Karolíne poukázal na otázku, ktorú tento týždeň položili demokratickému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi - o možnosti, že by sa židovský štát pri svojich útokoch zameral na iránsky jadrový program.

„Pýtali sa ho, čo si myslí o Iráne, či by udrel na Irán, a on na to: 'Pokiaľ nebudú zasiahnuté jadrové zariadenia.' Ale to je presne to, čo chcete zasiahnuť, nie?" povedal Trump na podujatí vo Fayetteville, neďaleko veľkej americkej vojenskej základne.

Biden dostal v stredu otázku, či by podporil údery na iránske jadrové zariadenia, a americký prezident novinárom odvetil: "Odpoveď je nie."

„Myslím si, že to pochopil zle," reagoval Trump na otázku jedného z účastníkov mítingu. „Nie je to to, čo by ste mali zasiahnuť? Domnievam sa totiž, že (iránske) jadrové zbrane predstavujú najväčšie riziko," dodal.

„Keď mu položili túto otázku, odpoveď mala znieť, že najprv treba zasiahnuť jadrové zariadenia a o zvyšok sa postaráme neskôr. Ak to chcú urobiť, tak to urobia, ale my zistíme, aké sú ich plány," vyhlásil Trump.

(tasr)

5. októbra 2024 | 2:03

Minúta | 5. októbra 2024 | 2:03

Sudca povolil, aby záznamy zo znásilňovania v kauze Pelicotová premietli verejne

Dominique Pelicot je obžalovaný, že takmer desať rokov opakovane podával svojej manželke sedatíva a omámenú ju potom on a desiatky ďalších mužov znásilňovali.

Sudca rozhodujúci v prípade Gisele Pelicotovej v piatok rozhodol, že verejnosti a novinárom v súdnej sieni umožní vidieť niektoré z videozáznamov znásilnení, ktoré si Pelicotovej manžel roky zhotovoval a archivoval.

Rozhodnutie sudcu Rogera Aratu znamená ohromujúci zvrat v prípade, ktorý otriasol Francúzskom. Došlo k nemu po dvojtýždňovej polemike, v ktorej novinári i právnici Pelicotovej argumentovali, že tieto videozáznamy sú kľúčové pre úplné pochopenie prípadu.

Pelicotová sa medzičasom stala symbolom boja proti sexuálnemu násiliu vo Francúzsku - okrem iného aj pre to, že trvala na tom, aby bol súdny proces verejný a rovnako žiadala aj zverejnenie videozáznamov. Jej právnik Stéphane Babonneau na margo toho uviedol, že podľa jeho mandantky je takýto "šok potrebný", aby potom „nikto nemohol tvrdiť, že si neuvedomil, že sa dopustil znásilnenia".

Podľa Pelicotovej advokáta Antoina Camusa súdom zverejnené videá úplne rozvracajú tézu o náhodnom znásilnení a ukazujú, že „v skutočnosti išlo o nenávisť k ženám".

Polícii sa nateraz v súvislosti s týmto prípadom podarilo zistiť 92 prípadov znásilnenia spáchaných 72 mužmi. Päťdesiat z nich bolo identifikovaných, obvinených a postavených pred súd spolu s Pelicotom, ktorý si zneužívanie svojej manželky nakrúcal.

(tasr)

4. októbra 2024 | 23:02

Minúta | 4. októbra 2024 | 23:02

Biden si nie je istý, či budú prezidentské voľby v USA pokojné

Americký prezident pripomenul Trumpove výroky o výsledkoch posledných prezidentských volieb

"Som si istý, že to bude slobodné a spravodlivé. Neviem, či to bude pokojné," povedal Joe Biden o nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách novinárom, keď sa vôbec prvýkrát počas svojho mandátu v piatok objavil v zasadacej miestnosti Bieleho domu vyhradenej na brífingy s novinármi.

Biden pripomenul Trumpove výroky o výsledkoch posledných prezidentských volieb. Podľa Bidena boli Trumpove slová "veľmi nebezpečné."

V súvislosti s prezidentskými voľbami Biden označil za pozoruhodné, že Trumpov kandidát na post videprezidenta J. D. Vance počas tohtotýždňovej debaty so svojím protikandidátom za demokratov Timom Walzom nepotvrdil, že akceptuje výsledok hlasovania a rozhodnutie voličov.

Biden sa vyjadril aj k aktuálnej situácii na Blízkom východe, pričom uviedol, že Spojené štáty sa snažia zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo, aby sa spoločnými silami zabránilo "vypuknutiu vojny naplno".

"Neverím, že dôjde k vojne. Myslím si, že sa jej môžeme vyhnúť," odpovedal novinárom v Bielom dome na otázku, do akej miery je presvedčený o tom, že vojnu v regióne možno odvrátiť. Biden súčasne priznal, že pokiaľ ide o odvrátenie rizika vojny, "je toho ešte veľa, čo musíme urobiť". "Ešte veľa," zdôraznil.

Podľa Bidena sa Izrael ešte nerozhodol, ako bude reagovať na iránsky útok s použitím balistických rakiet.
Dodal však, že na mieste Izraela by "zvážil iné možnosti" ako útoky na ropné náleziská v Iráne.

Agentúra AFP v tejto súvislosti podotkla, že Biden vo štvrtok priznal, že o tejto možnosti sa s Izraelom "diskutuje". Biden súčasne vylúčil, že by ovplyvňoval rozhodovanie Izraela. Uviedol, že jeho tím je v neustálom kontakte so svojimi izraelskými kolegami.

Pripomenul, že momentálne sú v Izraeli tzv. veľké sviatky, preto sa o reakcii na útoku Iránu "nerozhodnú okamžite….počkáme, kedy sa budú chcieť porozprávať".

Na otázku, či si myslí, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmieta diplomatické dohody v Pásme Gazy a Libanone s cieľom ovplyvniť nadchádzajúce prezidentské voľby, Biden reagoval tvrdením, že žiadna administratíva nepomohla Izraelu viac ako tá súčasná.

"Myslím, že by si to Bibi mal zapamätať," zdôraznil Biden použijúc známu Netanjahuovu prezývku. Či sa Netanjahu snaží ovplyvniť voľby v USA, Biden podľa vlastných slov nevie odhadnúť, dodala agentúra AP.

(tasr)

4. októbra 2024 | 22:01

Minúta | 4. októbra 2024 | 22:01

Izrael bol aj v piatok terčom intenzívneho ostreľovania z Libanonu

Vypálených bolo približne 180 delostreleckých granátov a rakiet

Útoky boli obzvlášť intenzívne podvečer. Nateraz nie sú žiadne správy o obetiach alebo materiálnych škodách. K viacerým z útokov na Izrael sa medzičasom prihlásila proiránska militantná formácia Hizballáh.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) na najmenej troch miestach na severe Izraela vypukli po dopade rakiet požiare, ktoré hasiči zlikvidovali. Podľa izraelskej armády mnoho rakiet zostrelila protivzdušná obrana, zvyšok dopadol na otvorené priestranstvá.

Izraelská armáda v piatok podvečer hlásila aj prienik dvoch podozrivých dronov, ktoré zneškodnilo izraelské letectvo. Izrael medzičasom pokračoval v útokoch na ciele v Libanone s cieľom oslabiť Iránom podporované milície a vyhnať ich z oblasti pri hranici s Izraelom.

Izraelskí vojaci, ktorí sa pokúšali preniknúť k pohraničnej libanonskej dedine Jarún, boli aj v piatok terčom útokov delostrelectva Hizballáhu. Delostreleckej paľbe boli vystavení aj izraelskí vojaci nachádzajúci sa v zóne Marún ar-Rás na libanonskej strane hranice.

Okrem toho izraelská armáda pokračovala v náletoch na juh Libanonu a južné predmestia Bejrútu, ktoré sú považované za baštu Hizballáhu. Medzi ciele zasiahnuté v Bejrúte patrili sklady zbraní, veliteľské miestnosti, základne tajných služieb Hizballáhu, sledovacie zariadenia a ďalšia infraštruktúra.

V južnom Libanone boli zasa zasiahnuté desiatky skladov zbraní Hizballáhu, buniek agentov, raketometov a budov využívaných touto skupinou.

(tasr)

4. októbra 2024 | 21:05

Minúta | 4. októbra 2024 | 21:05

Dvanástich aktivistov odsúdili v Bielorusku za vlaňajší útok dronom na letisku

Dovedna 12 osôb odsúdili v piatok v Minsku za pomoc pri spáchaní vlaňajšieho „teroristického činu", a síce útoku dronu na leteckú základňu Mačuliščy neďaleko Minsku, pri ktorom bolo poškodené ruské vojenské lietadlo A-50.

Odsúdeným uložili dvoj až 25-ročné tresty odňatia slobody. Oznámila to v bieloruská generálna prokuratúra.

Mestský súd v Minsku uznal obžalovaných za vinných z terorizmu, extrémizmu a ďalších závažných trestných činov. Bezprostredne nebolo známe koľkých z nich súdili v neprítomnosti.

Hlavný obžalovaný, Ukrajinec Nikolaj Švec, bol v neprítomnosti odsúdený na 25 rokov väzenia. Tento muž poskytol vlani v apríli bieloruskej štátnej televízii rozhovor, v ktorom podrobne opísal, ako zmienený útok plánoval. Podľa bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna bol však z väzby prepustený v júni v rámci väzenskej výmeny s Ukrajinou.

Bieloruskí protivládni aktivisti vo februári 2023 oznámili, že pri zmienenom útoku zničili pozorovacie lietadlo A-50.

Rusko aj Bielorusko najskôr ich tvrdenie označili za klamstvo a bieloruská štátna televízia dokonca zverejnila zábery údajne nepoškodeného stroja A-50. Približne o týždeň neskôr však Minsk informoval o tom, že v súvislosti s pokusom o sabotáž na zmienenom letisku Mačuliščy zadržal "teroristu" a jeho viac ako 20 komplicov.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, blízky spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina, vtedy z tejto akcie obviňoval ukrajinské bezpečnostné služby a americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA). Zároveň tvrdil, že zmienené lietadlo pri útoku "malým dronom" utrpelo len povrchové škody.

(tasr, dpa)

4. októbra 2024 | 20:51

Minúta | 4. októbra 2024 | 20:51

Izrael bol aj v piatok terčom intenzívneho ostreľovania z Libanonu

Sever Izraela bol v piatok opäť vystavený intenzívnemu ostreľovaniu z Libanonu, pričom vypálených približne 180 delostreleckých granátov a rakiet. Útoky boli obzvlášť intenzívne podvečer.

Nateraz nie sú žiadne správy o obetiach alebo materiálnych škodách. K viacerým z útokov na Izrael sa medzičasom prihlásila proiránska militantná formácia Hizballáh.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) na najmenej troch miestach na severe Izraela vypukli po dopade rakiet požiare, ktoré hasiči zlikvidovali.

Podľa izraelskej armády bolo mnoho rakiet zostrelených protivzdušnou obranou, zvyšok dopadol na otvorené priestranstvá.

Izraelská armáda v piatok podvečer hlásila aj prienik dvoch podozrivých dronov, ktoré zneškodnilo izraelské letectvo.

Izraelská armáda medzičasom pokračovala v útokoch na ciele v Libanone s cieľom oslabiť Iránom podporované milície a vyhnať ich z oblasti pri hranici s Izraelom.

Okrem toho izraelská armáda pokračovala v náletoch na juh Libanonu a južné predmestia Bejrútu, ktoré sú považované za baštu Hizballáhu.

Medzi ciele zasiahnuté v Bejrúte patrili sklady zbraní, veliteľské miestnosti, základne tajných služieb Hizballáhu, sledovacie zariadenia a ďalšia infraštruktúra.

V južnom Libanone boli zasa zasiahnuté desiatky skladov zbraní Hizballáhu, buniek agentov, raketometov a budov využívaných touto skupinou.

Izrael začal 23. septembra vojenskú operáciu s kódovým názvom Šípy severu, v ktorej rámci v Libanone útočí na vojenskú infraštruktúru Hizballáhu. Stanoveným cieľom je vytvoriť podmienky pre bezpečný návrat desaťtisícov ľudí do svojich domovov na severe Izraela. Pri útoku, ktorý Izrael podnikol 27. septembra, bol v Bejrúte zabitý i generálny tajomník Hizballáhu Hasan Nasralláh.

V noci na 1. októbra Izrael oznámil začiatok pozemnej operácie v pohraničných oblastiach južného Libanonu.

(tasr, dpa)

4. októbra 2024 | 20:18

Minúta | 4. októbra 2024 | 20:18

USA: Helene sa stala najničivejším hurikánom od čias Katriny

Hurikán Helene, ktorý koncom septembra zasiahol juhovýchod Spojených štátov, spôsobil na pevnine najviac škôd od hurikánu Katrina z roku 2005. Podľa najnovších údajov si vyžiadal najmenej 213 obetí,

Najvyšší počet úmrtí, najmenej 106, zaznamenali v najviac postihnutom štáte Severná Karolína. V Južnej Karolíne ich bolo 41, v Georgii 33, na Floride 20, v Tennessee 11 a vo Virgínii dvaja. Presný počet osôb považovaných za nezvestných nie je známy. Agentúra Reuters píše, že úrady predtým nahlásili stovky nezvestných, no ich počet sa postupne znižuje s tým, ako sa odstraňujú následky katastrofy a obnovuje sa mobilná komunikácia.

V postihnutých oblastiach prebiehajú rozsiahle práce na obnove zničenej a poškodenej infraštruktúry. Podľa najnovších údajov zostáva bez elektriny viac ako 740-tisíc obyvateľov v Severnej a Južnej Karolíne, Georgii, Virgínii a na Floride.

Mnohé cesty sú stále neprejazdné, čo komplikuje prácu záchranárom a dodávky pomoci. Do odstraňovania následkov je zapojená aj armáda.

V niektorých postihnutých regiónoch zostali obyvatelia prakticky bez pitnej vody. V okrese Buncombe County v Severnej Karolíne ju dostávajú v cisternách alebo vo fľašiach. V častiach Tennessee, kde boli poškodené čistiarne odpadových vôd a kanalizácia, úrady vyzvali občanov, aby šetrili vodou a pred použitím na pitie a varenie ju prevarili.

Minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas povedal, že proces obnovy po hurikáne Helene bude trvať roky a bude mimoriadne nákladný. Navyše sa očakáva, že v roku 2024 by USA mohol zasiahnuť ďalší hurikán. V tejto súvislosti Mayorkas uviedol, že federálna agentúra FEMA nemá zdroje na zvládnutie celej hurikánovej sezóny.

Americký prezident Joe Biden avizoval, že sa chystá požiadať Kongres o pridelenie dodatočných financií na odstránenie následkov hurikánu a pomoc postihnutým. Bude si to však vyžadovať zvolanie mimoriadneho rokovania, keďže Kongres do 12. novembra nezasadá.

Problémom bude aj uhradenie škôd poisťovňami. Agentúra Reuters odhadla, že len jeden z 200 súkromných domov v postihnutých oblastiach mal poistenie proti povodniam. Dôvodom je najmä skutočnosť, že federálny poistný program nezohľadňuje riziká záplav v dôsledku silných zrážok, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú v súvislosti so zmenou klímy. Ľudia, ktorých domy neboli poistené, budú nútení spoliehať sa na sieť federálnych programov alebo pomoc neziskových organizácií, napísal denník Washington Post.

(tasr, reuters, cnn, washington post)

4. októbra 2024 | 19:44

Minúta | 4. októbra 2024 | 19:44

Ruská „špionážna veľryba“ nebola v Nórsku zastrelená, podľahla zrejme infekcii

Veľryba bieluha známa aj pod menom Hvaldimir, ktorá žila pri nórskom pobreží a ktorej postroj podnietil špekulácie, že vykonáva špionáž, nebola zastrelená - ako tvrdili aktivisti za práva zvierat -, ale podľahla bakteriálnej infekcii.

Na základe výsledkov pitvy vykonanej v Nórskom veterinárnom inštitúte sa zistilo, že pravdepodobnou príčinou smrti veľryby bola bakteriálna infekcia – pravdepodobne v dôsledku rany v ústnom otvore, ktorú jej spôsobil cudzí predmet.

Polícia tento predmet už skôr opísala ako palicu dlhú asi 35 centimetrov a širokú tri centimetre, ktorá sa našla zakliesnená v ústnom otvore zvieraťa. Jeho žalúdok bol prázdny, uviedla polícia.

„Neexistujú žiadne zistenia z pitvy, ktoré by naznačovali, že veľryba bola zastrelená," zdôraznil vedúci policajnej sekcie pre Severné more a životné prostredie Amund Preede Revheim.

Dodal, že pitvu „sťažila skutočnosť, že mnohé orgány veľryby už boli v pokročilom štádiu rozkladu".

Sumarizoval, že vzhľadom na to, že nič nenasvedčuje protiprávnemu konaniu, nebol dôvod začať trestné vyšetrovanie smrti morského cicavca.

Bieluha si vyslúžila prezývku Hvaldimir, ktorá vznikla spojením slov hval (v nórčine znamenajúcom veľryba) a krstného mena Vladimir, odkazujúceho na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Prvýkrát ju spozorovali na severnom pobreží Nórska v roku 2019. Mala na sebe zvláštny tesný postroj, ktorý sa zdal byť prispôsobený pre kameru alebo zbraň, čo vyvolalo u nórskych odborníkov domnienku, že zviera prešlo v susednom Rusku špeciálnym výcvikom. Vo vnútri postroja, ktorý z veľryby sňali, sa navyše našiel nápis „Zariadenie Petrohradu".

Veľryba bola aj zjavne zvyknutá na prítomnosť ľudí, čo len posilnilo špekulácie, že bola vycvičená pre špionáž, a zrejme ušla z výbehu. Moskva sa však k týmto dohadom nikdy oficiálne nevyjadrila.

Hvaldimir sa podľa expertov dožil len 14 až 15 rokov, takže bol relatívne mladou bieluhou. Tieto veľryby sa totiž bežne dožívajú 40 až 60 rokov. V priebehu rokov Hvaldimira viackrát spozorovali pri nórskom a dokonca aj švédskom pobreží.

(tasr, ap)

4. októbra 2024 | 19:21

Minúta | 4. októbra 2024 | 19:21

Francúzska ľavica podala návrh na vyslovenie nedôvery vláde

Parlament by o návrhu mal hlasovať 8. októbra, podľa médií má malú šancu na úspech.

Francúzska koalícia Nový ľudový front (NFP) v piatok predložila návrh na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Michela Barniera. Parlament by o ňom mal hlasovať 8. októbra. Denník Le Parisien doplnil, že tento návrh má veľmi malú šancu na úspech, keďže Le Penovej Národné zhromaždenie (RN) naznačilo, že zaň nebude hlasovať.

Pod návrhom je podpísaných 192 poslancov zo Socialistickej strany (PS), radikálne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI), zelených a zástupcov komunistickej strany.

Vedenie NFP v zdôvodnení svojho návrhu tvrdí, že vymenovanie Barniera do funkcie premiéra a smerovanie jeho vlády, ako ho načrtol vo vládnom programe, sú "negáciou výsledku posledných parlamentných volieb".

Prezident Emmanuel Macron poveril Barniera funkciou predsedu vlády v septembri po tom, ako sa predčasné voľby skončili patom - najviac hlasov od voličov získal síce NFP, čo však nestačilo na to, aby mal v parlamente absolútnu väčšinu poslancov.

Barnierova vláda čelí v nadchádzajúcom období náročným úlohám: čaká ju schválenie štátneho rozpočtu, zníženie deficitu a konsolidácia verejných financií, pričom bude vystavená tlaku parlamentnej ľavice i pravice.

Ľavicoví zákonodarcovia tvrdia, že Macron mal vymenovať za premiéra niekoho z ich radov. Varovali, že návrh štátneho rozpočtu na ďalší fiškálny rok bude najreštriktívnejší za posledných 25 rokov.

Pravicové RN v uplynulých dňoch naznačilo, že nepodporí hlasovanie o vyslovení nedôvery Barnierovej vláde tak skoro po jej nástupe. Líderka RN Marine Le Penová tento týždeň v reakcii na Barnierov prejav o zámeroch vlády uviedla, že chce dať premiérovi šancu.

Zasadzuje sa však za to, aby akékoľvek zvýšenie daní bolo kompenzované znížením životných nákladov pre nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva. Vyhlásila tiež, že chce, aby začiatkom budúceho roka došlo k sprísneniu legislatívy na kontrolu prisťahovalectva.

(tasr, dv)

4. októbra 2024 | 17:38

Minúta | 4. októbra 2024 | 17:38

Meloniová stiahla žalobu na historika za výrok, že „je v srdci neonacistka"

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok stiahla žalobu za ohováranie proti ľavicovému historikovi Lucianovi Canforovi, ktorý o nej - ešte ako líderke opozície - povedal, že „je v srdci neonacistka".

Proces s Lucianom Canforom sa mal začať v pondelok 7. októbra. Meloniová v ňom v rámci civilnej žaloby žiadala odškodnenie vo výške 20-tisíc eur.

V súčasnosti 82-ročný bývalý profesor gréckej a latinskej filológie na univerzite v Bari vyriekol spomínané slová počas diskusie so študentmi v apríli 2022 – šesť mesiacov pred tým, ako sa Meloniová po víťazstve svojej krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) ujala vedenia talianskej vlády.

Canfora v rozhovore pre agentúru AFP na jar tohto roku pred prvým pojednávaním pred súdnym tribunálom v Bari svoje slová neľutoval.

„Keď sa povie neonacista, nemyslíme na niekoho, kto pácha zločiny, atentáty; myslíme na niekoho, kto má nápady a morálne prístupy, ktoré odkazujú na túto minulosť," objasnil Canfora.

Pripomenul, že Meloniová vo svojej autobiografii z roku 2021 napísala, že prebrala štafetu talianskych povojnových krajne pravicových lídrov vrátane Giorgia Almiranteho.

Almirante bol jedným zo zakladateľov dnes už neexistujúceho Talianskeho sociálneho hnutia (MSI) - strany vytvorenej po druhej svetovej vojne prívržencami fašistického diktátora Benita Mussoliniho.

Canfora argumentoval, že Almirante bol počas fašistického obdobia redaktorom novín, ktorých prvé čísla časovo kolidovali s rasovými zákonmi proti Židom prijatými v roku 1938. Bol aj predstaviteľom Talianskej sociálnej republiky (RSI) - vojnového bábkového štátu ovládaného nacistami, satelitného štátu Tretej ríše.

Canforu v spore s Meloniovou podporilo mnoho talianskych a zahraničných intelektuálov, pričom francúzsky ľavicový denník Libération zorganizoval aj petíciu na jeho podporu.

(tasr, ansa)

4. októbra 2024 | 17:22

Minúta | 4. októbra 2024 | 17:22

Emaily vysokých úradníkov USA odhaľujú nejednotný postoj k izraelskému postupu

Agentúra Reuters zverejnila rozbor emailovej komunikácie vysokopostavených amerických úradníkov, ktoré svedčia o nejednotnom postoji americkej administratívy k vojne na Blízkom východe.

V októbri 2023, keď Obranné sily Izraela (IDF) vykonávali letecké útoky v severnej časti pásma Gazy a vláda nariadila evakuáciu viac ako milióna Palestínčanov, vysoký predstaviteľ Pentagónu dôrazne varoval Biely dom pred vyostrením situácie.

Ministerstvo obrany

Dana Stroulová, vtedajšia námestníčka ministra obrany pre Blízky východ, uviedla, že hromadná evakuácia by bola humanitárnou katastrofou a mohla by znamenať porušenie medzinárodného práva - tiež by mohla viesť k obvineniu Izraela z vojnových zločinov.

Učinila tak 13. októbra minulého roku prostredníctvom emailu vysokopostaveným spolupracovníkom prezidenta Joea Bidena. Stroulová v ňom tlmočila hodnotiacu správu Medzinárodného výboru Červeného kríža, z ktorej ju „zamrazilo do špiku kostí“, napísala.

V čase, keď sa blíži prvé výročie vojny v pásme Gazy a Blízky východ balansuje na pokraji veľkej vojny, Stroulovej e-mail a ďalšia doteraz nezverejnená komunikácia ukazujú, ako sa Bidenova administratíva snaží nájsť akúsi rovnováhu medzi vnútornými obavami z rastúceho počtu obetí v pásme Gazy a verejnou podporou Tel Avivu po útoku Hamasu na južný Izrael 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo 1 200 ľudí.

Agentúra Reuters preskúmala tri zložky e-mailových správ medzi vysokými predstaviteľmi americkej administratívy z 11. až 14. októbra minulého roku, teda len niekoľko dní po vypuknutí krízy.

Boje viedli k viac ako 40 000 mŕtvym v pásme Gazy a podnietili protesty v USA, ktoré usporadúvali miestni Arabi a iné moslimovia.

E-maily, o ktorých sa doteraz neinformovalo, odhaľujú skutočnosť, že na ministerstve zahraničných vecí a v Pentagóne sa už na začiatku objavili obavy, že rastúci počet obetí v pásme Gazy by mohol byť v rozpore s medzinárodným právom a tiež by mohol ohroziť väzby USA s arabským svetom.

Emaily takisto poukazujú na vnútorný tlak v Bidenovej administratíve, aby USA zmenili svoje stanovisko z neoblomnej spolupatričnosti s Izraelom na vyjadrenie súcitu s Arabmi v Palestíne, a tiež aby umožnili objemnejší prísun humanitárnej pomoci do pásma Gazy.

Vojnové zločiny

V súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a Hamasom sú vedúci predstavitelia Izraela aj Hamasu vyšetrovaní za údajné vojnové zločiny.

V júni tohto roku komisia OSN dospela k záveru, že existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že Hamas a ďalšie ozbrojené palestínske skupiny spáchali vojnové zločiny vrátane mučenia a brania rukojemníkov.

Komisia tiež našla dôkazy o vojnových zločinoch Izraela, ktorý v prvých mesiacoch vojny použil v pásme Gazy masívne výbušniny.

Bidenova administratíva aj viceprezidentka Kamala Harrisová sú stále rozpoltené medzi dvoma silnými voličskými skupinami - proizraelskými demokratmi a mladšími propalestínskymi progresívcami.

Harrisovej republikánsky súper, bývalý prezident Donald Trump, tvrdí, že ak vyhrá novembrové prezidentské voľby, vojnu „rýchlo“ vyrieši - nespresnil však ako.

Zahraničnopolitickí analytici však tvrdia, že voľby pravdepodobne výrazne nezmenia politiku USA voči Izraelu vzhľadom na dlhodobú podporu oboch strán tejto krajine.

E-maily, ktoré preskúmala agentúra Reuters, ukazujú, že Bidenova administratíva sa snažila upozorniť Biely dom na blížiacu sa krízu a že Biely dom sa v prvých chaotických dňoch vojny prímeriu bránil.

Tri zložky e-mailových správ začínajú emailmi z 11. októbra, teda piateho dňa izraelských leteckých útokov.

(red)

4. októbra 2024 | 17:10

Minúta | 4. októbra 2024 | 17:10

Rumunsko musí ženu zapísať ako muža, rozhodol Súdny dvor EÚ. Pohlavie menila v Británii

Odmietnutie členského štátu uznať zmenu krstného mena a pohlavia, ku ktorej legálne došlo v inom členskom štáte Únie, je v rozpore s právami občanov EÚ. Aj vtedy, ak žiadosť o uznanie zmeny bola podaná už po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

Rumunka sa v roku 2008 presťahovala do Spojeného kráľovstva, vtedy členského štátu EÚ, kde nadobudla britské štátne občianstvo, pričom si ponechala aj to rumunské. V Spojenom kráľovstve, kde má bydlisko, si v roku 2017 zmenila krstné meno a "znenie svojho občianskeho oslovenia" zo ženského na mužské a v roku 2020 jej legálne uznali zmenu pohlavia na mužské.

V máji 2021 na základe dokladov zo Spojeného kráľovstva, ktoré tieto zmeny potvrdili, požiadala rumunské správne orgány, aby jej do rodného listu zapísali údaje týkajúce sa zmeny jej krstného mena, pohlavia a osobného identifikačného čísla tak, aby zodpovedali mužskému pohlaviu. Zároveň požiadala, aby jej bol vydaný nový rodný list s novými údajmi.

Rumunské orgány jej žiadosti zamietli. Vyzvali ju na nové konanie o zmene rodovej identity na rumunských súdoch. Argumentujúc právom na slobodný pohyb a pobyt v rámci EÚ dotknutá žena požiadala súd v Bukurešti, aby nariadil zosúladenie jej rodného listu s jej novým krstným menom a úradným pohlavím uznaným v Spojenom kráľovstve.

Rumunský súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či je vnútroštátna právna úprava, na ktorej sa zakladá rozhodnutie rumunských orgánov o zamietnutí, v súlade s právom Únie a či má na tento spor nejaký vplyv brexit.

Súdny dvor skonštatoval, že právna úprava členského štátu, ktorá neumožňuje uznať a zapísať do rodného listu jej štátneho príslušníka zmenu krstného mena a rodovej identity, ku ktorým legálne došlo v inom členskom štáte, v tomto prípade v Spojenom kráľovstve, je v rozpore s právom Únie. To platí aj vtedy, ak žiadosť o uznanie zmeny bola podaná už po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

V rozsudku sa spresňuje, že zmena krstného mena a úradného pohlavia, ktoré sú základom sporu, prebehli ešte pred brexitom a počas prechodného obdobia, ktoré nasledovalo po ňom. Tieto zmeny sa preto musia považovať za zmeny, ku ktorým došlo v členskom štáte Únie.

"Skutočnosť, že Spojené kráľovstvo už nie je členským štátom EÚ, nemá vplyv na uplatňovanie práva Únie v tejto veci," určil súd.

Súdny dvor EÚ zároveň vysvetlil, že odmietnutie členského štátu uznať žiadateľke zmenu rodovej identity, ktorá bola legálne nadobudnutá v inom členskom štáte, bráni jej výkonu práva na voľný pohyb a pobyt.

(tasr, dv)

4. októbra 2024 | 16:59

Minúta | 4. októbra 2024 | 16:59

Desiatky policajtov pred budovou ministerstva opäť pripomenuli požiadavky na systémové zmeny

Požiadavky desiatok nespokojných policajtov sa netýkajú len zvýšenia funkčných platov, ale aj lepšieho materiálno-technického zabezpečenia či skvalitnenia výberu nových policajtov.

Príslušníci Policajného zboru deklarujú, že sú pripravení na dialóg i hľadanie riešení, ktoré by zabránili ďalšiemu hromadnému odchodu policajtov. Protestné zhromaždenia také, ako aj v piatok, by mali pokračovať.

"Ale nejde len o zvýšenie platov, ale aj aby sme boli bližšie k občanom. Je potrebné, aby sme boli v uliciach," skonštatoval podpredseda Nového odborového zväzu polície (NOZP) Tomáš Doboš.

Problémom podľa nich je, že policajtov v teréne ubúda a hoci prichádzajú noví, ich počet je výrazne nižší ako počet odídených. Ak sa nenájde riešenie, môže sa stať, že občania budú omnoho dlhšie čakať na policajnú hliadku, policajný zákrok či vybavenie trestných činov.

Poukazujú tiež na to, že policajti majú zo zákona kvantum obmedzení a kompenzácia v podobe výšky nástupného platu je nedostatočná. Nie je ani konkurencieschopnosť súkromnému sektoru.

Mohlo by Vás zaujímať Dolinková má našu podporu. Požiadavky policajtov riešime, tvrdí minister vnútra

Kritizujú taktiež nesplnené avizované sľuby či pretrvávajúcu neistotu. Kvitujú snahu o zlepšenie náborových podmienok, apelujú však na kvalitu výberu a nepoľavenie z kritérií na uchádzačov. Vidia viaceré možnosti, kde by sa dali nájsť potrebné financie. Pripomínajú, že odchody policajtov sú od roku 2013, nie sú teda neriešeným problémom len bývalej vlády.

Organizátor protestov Štefan Birmon, radový policajt z obvodného oddelenia, si nemyslí, že by zmeny v podmienkach presvedčili väčšinu policajtov na stiahnutie výpovedí. Pripomenul, že ich podali vtedy, keď už podmienky boli známe.

"Myslím si, že v drvivej väčšine sú konečné, ak sa niečo neotočí," povedal Birmon s tým, že stále je priestor na rokovania a nastavenie lepších podmienok. Verí tiež, že k protestným zhromaždeniam sa pridá aj Odborový zväz polície (OZP), vyzýva na zjednotenie. "Bojujeme za spoločnú vec," pripomenul.

(tasr)

4. októbra 2024 | 16:45

Minúta | 4. októbra 2024 | 16:45

V Strážskom vznikne závod na výrobu náplní pre veľkokalibrovú muníciu

Za prítomnosti ministra obrany a zástupcov holdingu MSM Group bola v piatok spustená obnova areálu bývalého podniku Chemko Strážske. V tom chce holding v roku 2027 začať výrobu biomodulárnych prachových náplní pre veľkokalibrovú muníciu.

Do budovania novej výrobnej infraštruktúry plánuje MSM Group investovať 350 miliónov eur v niekoľkých etapách.

Vďaka investícii do výroby biomodulárnych náplní v Strážskom sa podľa holdingu výrazne navýši aj celoeurópska výrobná kapacita týchto muničných komponentov. V regióne zároveň vzniknú desiatky nových pracovných miest.

"Nová prevádzka bude pracovať s menej nebezpečnými látkami, ako to bolo v prípade bývalej špecializovanej výroby v Chemku, čím chceme hlavne upokojiť občanov mesta Strážske. Nová výrobná hala zároveň umožní vygenerovať pre občanov mesta a priľahlé okolie desiatky nových vysokokvalifikovaných pracovných miest," uviedol predseda Predstavenstva ZVS holdingu Pavol Čahoj.

Spoločnosť ZVS holding je od roku 2015 z 50 percent vlastnená štátnym podnikom DMD holding, druhým vlastníkom je MSM Group, ktorý je členom priemyselno-technologickej skupiny Czechoslovak Group, konkrétne jej divízie Defence.

Celkový objem finančných prostriedkov, ktorý v niekoľkých etapách na projekt v Strážskom vynaložia, dosiahne podľa Čahoja hodnotu predbežne 350 miliónov eur.

"Myslím si, že nové investície na východe Slovenska, aj táto v podstate niekoľko stomiliónová investícia, ktorá môže oživiť tradičnú výrobu v Strážskom, umožní vytvoriť okolo 150 nových pracovných miest na začiatku samotnej výroby. Umožní dotiahnuť do Strážskeho sofistikovanú výrobu, ktorá opäť má vysoko pridanú hodnotu a tým pádom aj platové pomery nových zamestnancov môžu byť nad štandardný priemer. Sebestačnosť výroby munície a náhradných dielov, akými sú napríklad hlavne alebo iné časti zbraní, sú mimoriadne dôležité pre bezpečnosť krajiny," povedal minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Ministerstvo obrany sa aj preto podľa jeho slov bude prostredníctvom zvýšenia základného imania v ZVS holding podieľať aj na týchto priestoroch.

"V prvej etape budeme zvyšovať imanie o 70 miliónov. Každý z akcionárov sa podelí rovným dielom, o zvýšenie základného imania," priblížil Kaliňák.

"Chceli by sme začať vyrábať v roku 2027 a máme kapacitu zhruba 720.000 kusov týchto bimodulárnych náplní. Čo prakticky viete použiť na 120-tisíc kusov projektilov, 155-milimetrových striel. V podstate my sa vybudovaním tejto fabriky dostaneme na totálnu sebestačnosť vo výrobe delostreleckého kompletu ako takého, to znamená, že ho budeme vedieť vyrobiť zo štyroch komponentov," dodal Čavoj.

Spoločnosť ZVS holding v Snine tiež otvorila v piatok novú linku na výrobu 155 milimetrovej delostreleckej munície. Nová linka umožní firme ZVS holding v nasledujúcich rokoch výrazne zvýšiť výrobu tiel pre veľkokalibrovú muníciu.

(tasr)

4. októbra 2024 | 16:28

Minúta | 4. októbra 2024 | 16:28

Slovensko a Kazachstan chcú rozšíriť spoluprácu

Posilnenie bilaterálnych vzťahov v oblasti priemyslu, obchodu, energetiky a obranného priemyslu bolo cieľom desiateho zasadnutia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi SR a Kazašskou republikou.

Slovenskú delegáciu na podujatí v Kazachstane viedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Vladimír Šimoňák. Informovala o tom hovorkyňa MH SR Mária Pavlusík.

Hlavnou témou oficiálnych rokovaní bola spolupráca v oblasti jadrovej energetiky. Podľa rezortu hospodárstva Slovensko prišlo do Astany s ponukou projektov zameraných na výmenu skúsenosti pri výstavbe a prevádzke jadrových elektrární i budovanie technickej infraštruktúry pre jadrový priemysel.

„Slovensko a Kazachstan majú dlhoročnú spoluprácu v sektoroch, akými sú energetika a priemysel. Našou ambíciou je túto spoluprácu prehĺbiť a rozšíriť o nové oblasti," uviedol Šimoňák v rámci plenárneho zasadnutia, ktorému predsedal za slovenskú stranu spolu s námestníkom ministra pre ekológiu a prírodné zdroje Kazašskej republiky Sharbievom Nurkenom.

Súčasťou slovenskej delegácie bolo aj 37 podnikateľských subjektov z rôznych odvetví, ktoré počas podnikateľského fóra absolvovali stretnutia s kazašskými partnermi. „Teší ma záujem slovenských firiem o spoluprácu s Kazachstanom a môžem konštatovať, že ide o najväčšiu obchodnú delegáciu, ktorá sprevádzala politického predstaviteľa," doplnil Šimoňák.

Vzájomný obchod medzi SR a Kazachstanom za posledných sedem rokov rástol, v roku 2023 bol obrat viac ako 175 miliónov eur s medziročným rastom 6,1 percenta. Slovensko do Kazachstanu vyváža najmä osobné autá (40 percent), kotly na ústredné kúrenie (8,4 percenta) či traktory (4,2 percenta).

Obidve krajiny v závere stretnutia podpísali Protokol o spolupráci, ktorý definuje nové kroky a ciele pre ďalšiu hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu. Ďalšie zasadnutie by sa malo konať v roku 2026 na Slovensku, informovalo MH SR.

(tasr)

4. októbra 2024 | 16:16

Minúta | 4. októbra 2024 | 16:16

Na exhumáciu obetí Volyňskej tragédie by mohlo ísť 22-tisíc eur

Ukrajinská vláda by mala vyčleniť milión hrivien na exhumáciu obetí volyňskej tragédie. Podľa Ukrajinskej Pravdy to žiada vedúci ukrajinského Inštitútu národnej pamäti Anton Drobovyč.

Inštitút národnej pamäti konkrétne žiada, aby kabinet vyčlenil spomínanú sumu na program pátrania po telesných pozostatkoch obetí, pričom podľa neho to požadujú aj poľskí občania. „Zúfalo sa obracajú priamo na nás,“ dodal.

Inštitút národnej pamäti už v utorok 2. októbra 2024 informoval, že na základe uvedených žiadostí plánuje v roku 2025 začať s vyhľadávaním a exhumáciou tiel Poliakov v Rovenskej oblasti. Poľsko tento zámer uvítalo.

Volyň je historická oblasť za severozápade Ukrajiny, na ktorej území sa dnes rozprestiera Volynská a Rovenská oblasť.

Pojem volynská tragédia označuje masové vraždy, ktoré boli na tomto území páchané od februára 1943 do februára 1944 Ukrajincami a v rámci odvety i Poliakmi. Zavraždených bolo zhruba 100-tisíc Poliakov a Ukrajincov.

Mohlo by Vás zaujímať Poľsko privítalo krok Ukrajiny smerom k obnoveniu exhumácie obetí volynského masakru

(bra)

4. októbra 2024 | 16:07

Minúta | 4. októbra 2024 | 16:07

Rokovanie vlád Slovenska a Ukrajiny sa zameria na plán spoločných aktivít

Premiér Robert Fico (Smer) a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ budú v pondelok pri Užhorode diskutovať o cestovnej mape - pláne spoločných aktivít medzi oboma krajinami, ktorú podpísali na prvom spoločnom rokovaní vlád v apríli v Michalovciach.

"Cestovná mapa zahŕňa spoluprácu v energetickej bezpečnosti, infraštruktúrnych projektoch či hospodárstve. Týka sa aj podpory mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol predstavený na prvom globálnom mierovom samite," priblížil Úrad vlády SR.

Členovia vlád budú tiež diskutovať o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii, ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu, pri odmínovaní ukrajinských území, humanitárnej podpore či obnove Ukrajiny.

Mohlo by Vás zaujímať Fico chce po vojne obnoviť hospodárske a štandardné vzťahy s Ruskom

(tasr)

4. októbra 2024 | 15:56

Minúta | 4. októbra 2024 | 15:56

Minister školstva nemá o inú funkciu záujem, demisiu čakal aj od splnomocnenca Kotlára

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) zdôraznil, že je zodpovedný za plnenie vládneho programu v oblasti školstva a o inú funkciu záujem nejaví. Uviedol to v reakcii na avizovanú demisiu ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas).

"Na rezorte sme rozbehli 40 projektov programu zmien. Mojou úlohou je dotiahnuť tieto projekty do úspešného konca, aby sa systém vzdelávania na Slovensku pohol smerom k vyššej kvalite a k lepším výsledkom," vyhlásil Drucker.

Dolinkovej odchod ho mrzí, no zdôraznil, že jej dôvodom rozumie.

Očakával by však, že po jej demisii na svoj post rezignuje aj splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár (SNS). Kotlárova činnosť je podľa ministra "všetkým iným, len nie preverením procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19".