Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Každý päťdesiaty Albánec v Spojenom kráľovstve je vo väzení

Albánci sú na čele tabuľky viac ako 130 národností zoradených podľa počtu väzňov v prepočte na 10-tisíc obyvateľov Spojeného kráľovstva.

Podľa analýzy, ktorá zverejnila prvý rebríček kriminality podľa národnosti, je každý 50. Albánec v Spojenom kráľovstve vo väzení.

Podľa analýzy oficiálnych údajov denníka Telegraph sa do väzenia dostalo viac ako 1,2-tisíc Albáncov z celkového počtu takmer 53-tisíc Albáncov žijúcich v Spojenom kráľovstve, ktorí nemajú britské občianstvo. Za Albáncami z Albánska nasledujú Albánci z Kosova (Kosovčania), Vietnamci, Alžírčania, Jamajčania, Eritrejčania, Iračania a Somálčania.

Z analýzy vyplýva, že celková miera uväznenia cudzincov je o 27 percent vyššia ako u britských občanov. Na 10-tisíc migrantov pripadá 18,2 väzňov v porovnaní so 14 väzňami na 10-tisíc občanov v Spojenom kráľovstve. Najmenšiu pravdepodobnosť uväznenia majú štátni príslušníci Nemecka, Talianska, Indie, Grécka, USA, Srí Lanky, Francúzska a Číny.

Zatiaľ čo údaje o národnostiach vo väzenskej populácii odhaľujú rozsah závažných trestných činov spáchaných osobami, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, informácie o trestných činoch spáchaných migrantmi, za ktoré neboli uväznení, sa nezverejňujú.

(mja)

Minúta  |  

USA neobnovia právny štatút pre státisíce migrantov

 Imigrácia je i hlavnou témou prezidentských volieb, ktoré sa budú konať 5. novembra a v ktorých sa proti sebe postavia demokratická viceprezidentka Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena neobnoví program dočasného humanitárneho vstupu pre státisíce migrantov s americkými sponzormi, ktorí prišli do krajiny v uplynulých rokoch, oznámilo v piatok ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť.

Od októbra 2022 letecky vstúpilo do USA približne 530-tisíc migrantov z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely. Dostali dvojročné granty v rámci programu "podmienky", ktorého platnosť sa začne končiť v najbližších týždňoch. Mnohí z týchto migrantov však môžu zostať v krajine v rámci iných programov.

Bidenova administratíva odštartovala túto iniciatívu ako spôsob, ktorým sa poskytne migrantom možnosť legálneho vstupu do Spojených štátov, čím sa zníži počet nelegálnych prekročení americko-mexických hraníc.

Počas Bidenovho mandátu v Bielom dome bol prichytený rekordný počet migrantov, ktorí nezákonne prekročili hranice, ale v uplynulých mesiacoch ich počet prudko klesol, keďže Biden zaviedol nové hraničné obmedzenia.
  
Migranti bez povolenia zostať v USA „budú musieť opustiť Spojené štáty pred uplynutím povoleného obdobia podmienky alebo môžu byť zaradení do konania o vyhostení," povedala Ketudatová. Ďalšie podmienečné programy pre Ukrajincov a Afgancov boli predĺžené.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavská polícia sa domnieva, že skupiny podporované Ruskom budú narúšať voľby

V predvolebných prieskumoch vedie s 27-percentnou podporou súčasná prezidentka Sanduová, ktorá v minulosti viackrát obvinila Rusko zo snáh o jej zvrhnutie.

Zločinecké skupiny podporované Ruskom chcú narušiť októbrové prezidentské voľby v Moldavsku, dokonca aj pokusmi o obsadenie vládnych budov. Vyhlásil to v piatok šéf moldavskej polície Viorel Cernauteanu.

Cernauteanu sa domnieva, že septembrové incidenty, pri ktorých vandali obliali farbou budovy verejných inštitúcií, boli len predzvesťou vážnejších trestných činov.

„Sledujeme zámery takýchto ľudí, a to nehovoríme len o destabilizácii situácie v krajine alebo masových nepokojoch. Majú ambicióznejšie ciele, ktoré siahajú až po obsadenie štátnych inštitúcií," povedal Cernauteanu pre moldavskú televíznu stanicu TV8.

Vandali podľa jeho slov dostávajú za jeden čin zhruba 5-tisíc eur. "Je jasné, že to financuje Rusko. Nedeje sa to len tak," dodal.
 
Cernauteanu vo štvrtok povedal, že už vyše 130-tisíc Moldavcov dostalo úplatky od siete riadenej Ruskom za to, aby v referende hlasovali proti členstvu krajiny v EÚ a vo voľbách zase za prorusky orientovaných kandidátov. Len v septembri bolo podľa neho na tento účel zmienenou sieťou prevedených vyše 13,5 milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

Trump si myslí, že Izrael by mal zasiahnuť iránske jadrové zariadenia

Trump, ktorý zvádza predvolebný súboj s demokratickou kandidátkou, viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou, sa k nedávnej eskalácii napätia na Blízkom východe vyjadril zatiaľ len okrajovo.

Republikánsky kandidát na post šéfa Bieleho domu Donald Trump v piatok vyhlásil, že Izrael by mal v reakcii na nedávny raketový útok islamskej republiky zaútočiť na iránske jadrové zariadenia.

Bývalý prezident v prejave na predvolebnom podujatí v Severnej Karolíne poukázal na otázku, ktorú tento týždeň položili demokratickému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi - o možnosti, že by sa židovský štát pri svojich útokoch zameral na iránsky jadrový program.

„Pýtali sa ho, čo si myslí o Iráne, či by udrel na Irán, a on na to: 'Pokiaľ nebudú zasiahnuté jadrové zariadenia.' Ale to je presne to, čo chcete zasiahnuť, nie?" povedal Trump na podujatí vo Fayetteville, neďaleko veľkej americkej vojenskej základne.

Biden dostal v stredu otázku, či by podporil údery na iránske jadrové zariadenia, a americký prezident novinárom odvetil: "Odpoveď je nie."

„Myslím si, že to pochopil zle," reagoval Trump na otázku jedného z účastníkov mítingu. „Nie je to to, čo by ste mali zasiahnuť? Domnievam sa totiž, že (iránske) jadrové zbrane predstavujú najväčšie riziko," dodal.

„Keď mu položili túto otázku, odpoveď mala znieť, že najprv treba zasiahnuť jadrové zariadenia a o zvyšok sa postaráme neskôr. Ak to chcú urobiť, tak to urobia, ale my zistíme, aké sú ich plány," vyhlásil Trump.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca povolil, aby záznamy zo znásilňovania v kauze Pelicotová premietli verejne

Dominique Pelicot je obžalovaný, že takmer desať rokov opakovane podával svojej manželke sedatíva a omámenú ju potom on a desiatky ďalších mužov znásilňovali.

Sudca rozhodujúci v prípade Gisele Pelicotovej v piatok rozhodol, že verejnosti a novinárom v súdnej sieni umožní vidieť niektoré z videozáznamov znásilnení, ktoré si Pelicotovej manžel roky zhotovoval a archivoval.

Rozhodnutie sudcu Rogera Aratu znamená ohromujúci zvrat v prípade, ktorý otriasol Francúzskom. Došlo k nemu po dvojtýždňovej polemike, v ktorej novinári i právnici Pelicotovej argumentovali, že tieto videozáznamy sú kľúčové pre úplné pochopenie prípadu.

Pelicotová sa medzičasom stala symbolom boja proti sexuálnemu násiliu vo Francúzsku - okrem iného aj pre to, že trvala na tom, aby bol súdny proces verejný a rovnako žiadala aj zverejnenie videozáznamov. Jej právnik Stéphane Babonneau na margo toho uviedol, že podľa jeho mandantky je takýto "šok potrebný", aby potom „nikto nemohol tvrdiť, že si neuvedomil, že sa dopustil znásilnenia".

Podľa Pelicotovej advokáta Antoina Camusa súdom zverejnené videá úplne rozvracajú tézu o náhodnom znásilnení a ukazujú, že „v skutočnosti išlo o nenávisť k ženám".

Polícii sa nateraz v súvislosti s týmto prípadom podarilo zistiť 92 prípadov znásilnenia spáchaných 72 mužmi. Päťdesiat z nich bolo identifikovaných, obvinených a postavených pred súd spolu s Pelicotom, ktorý si zneužívanie svojej manželky nakrúcal.

(tasr)

Minúta  |  

Biden si nie je istý, či budú prezidentské voľby v USA pokojné

Americký prezident pripomenul Trumpove výroky o výsledkoch posledných prezidentských volieb

"Som si istý, že to bude slobodné a spravodlivé. Neviem, či to bude pokojné," povedal Joe Biden o nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách novinárom, keď sa vôbec prvýkrát počas svojho mandátu v piatok objavil v zasadacej miestnosti Bieleho domu vyhradenej na brífingy s novinármi.

Biden pripomenul Trumpove výroky o výsledkoch posledných prezidentských volieb. Podľa Bidena boli Trumpove slová "veľmi nebezpečné."

V súvislosti s prezidentskými voľbami Biden označil za pozoruhodné, že Trumpov kandidát na post videprezidenta J. D. Vance počas tohtotýždňovej debaty so svojím protikandidátom za demokratov Timom Walzom nepotvrdil, že akceptuje výsledok hlasovania a rozhodnutie voličov.

Biden sa vyjadril aj k aktuálnej situácii na Blízkom východe, pričom uviedol, že Spojené štáty sa snažia zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo, aby sa spoločnými silami zabránilo "vypuknutiu vojny naplno".

"Neverím, že dôjde k vojne. Myslím si, že sa jej môžeme vyhnúť," odpovedal novinárom v Bielom dome na otázku, do akej miery je presvedčený o tom, že vojnu v regióne možno odvrátiť. Biden súčasne priznal, že pokiaľ ide o odvrátenie rizika vojny, "je toho ešte veľa, čo musíme urobiť". "Ešte veľa," zdôraznil.

Podľa Bidena sa Izrael ešte nerozhodol, ako bude reagovať na iránsky útok s použitím balistických rakiet.
Dodal však, že na mieste Izraela by "zvážil iné možnosti" ako útoky na ropné náleziská v Iráne.

Agentúra AFP v tejto súvislosti podotkla, že Biden vo štvrtok priznal, že o tejto možnosti sa s Izraelom "diskutuje". Biden súčasne vylúčil, že by ovplyvňoval rozhodovanie Izraela. Uviedol, že jeho tím je v neustálom kontakte so svojimi izraelskými kolegami.

Pripomenul, že momentálne sú v Izraeli tzv. veľké sviatky, preto sa o reakcii na útoku Iránu "nerozhodnú okamžite….počkáme, kedy sa budú chcieť porozprávať".

Na otázku, či si myslí, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmieta diplomatické dohody v Pásme Gazy a Libanone s cieľom ovplyvniť nadchádzajúce prezidentské voľby, Biden reagoval tvrdením, že žiadna administratíva nepomohla Izraelu viac ako tá súčasná.

"Myslím, že by si to Bibi mal zapamätať," zdôraznil Biden použijúc známu Netanjahuovu prezývku. Či sa Netanjahu snaží ovplyvniť voľby v USA, Biden podľa vlastných slov nevie odhadnúť, dodala agentúra AP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.