Preskočiť na obsah
  |  

Násilie narkomafie v Culiacáne si za mesiac vyžiadalo 150 mŕtvych

V Mexiku bolo od roku 2006 v dôsledku rastúceho kriminálneho násilia, ktoré z veľkej časti súvisí s obchodovaním s drogami a činnosťou gangov, zavraždených viac ako 450-tisíc ľudí.

Približne 150 mŕtvych si za uplynulý mesiac vyžiadala vlna násilia v bašte mexických kartelov, ktorou otriasajú boje medzi gangmi, uviedla tamojšia prokuratúra.

Medzi obeťami je aj päť mužov, ktorých telá sa našli so strelnými ranami vo štvrtok večer na hlavnej triede v meste Culiacán na severozápade Mexika. Dňa 9. septembra tam vypukla vojna medzi dvoma frakciami drogového kartelu Sinaloa, jednej z najnásilnejších a najmocnejších organizácií obchodníkov s narkotikami v krajine.

Niekoľkí miestni policajti, ktorí sú podozriví z účasti na násilnostiach, už boli odzbrojení armádou. Zrážky nasledovali po dramatickom zatknutí spoluzakladateľa kartelu Sinaloa Ismaela Zambadu 25. júla na území Spojených štátov, ktorý tvrdí, že bol unesený v Mexiku a vydaný do väzby v USA.

Násilnosti vypukli medzi členmi gangu lojálnymi El Chapovi a jeho synom, a ostatnými členmi kartelu napojenými na Zambadu, ktorý v septembri na súde v New Yorku poprel svoju vinu v celom rade vznesených obvinení.

(tasr)

  |  

WHO dúfa, že druhé kolo očkovania proti detskej obrne v Gaze sa začne 14. októbra

WHO o tomto dátume rokuje s Izraelom, ktorý vedie vojnu proti teroristickej skupine Hamas v husto obývanom pásme Gazy od útoku Hamasu 7. októbra 2023.

Svetová zdravotnícka organizácia v piatok informovala, že od 14. októbra by mala dostať druhú dávku vakcíny proti detskej obrne státisíce detí vo vojnou postihnutom pásme Gazy, kde sa obáva rýchleho šírenia chorôb.

„Požiadali sme o začatie druhého kola kampane proti detskej obrne 14. októbra… a očakávame, že očkovanie by sa malo skončiť do 29. októbra,“ povedal Ayadil Saparbekov, vysoký predstaviteľ WHO pre mimoriadne situácie na palestínskych územiach.

V auguste bol v Gaze zaznamenaný prvý potvrdený prípad detskej obrny za posledných 25 rokov.

V snahe zabrániť epidémii tohto vysoko infekčného vírusového ochorenia začala agentúra OSN pre zdravie 1. septembra v koordinácii s Izraelom na tomto území masovú očkovaciu kampaň, ktorej cieľom je podať prvú perorálnu dávku vakcíny viac ako 640-tisíc deťom mladším ako 10 rokov.

Úradníci skonštatovali, že kampaň bola úspešná a zaočkovaných bolo najmenej 90 % detí.

(mja)

  |  

Pri Donecku umrelo šesť severokórejských dôstojníkov

Hlavné riaditeľstvo spravodajstva Ukrajiny už skôr informovalo o príchode vojenského personálu zo Severnej Kórey, najmä ženijných jednotiek, na Ruskom okupované územie Ukrajiny.

Pri raketovom útoku 3. októbra v blízkosti mesta Doneck zahynulo viac ako 20 príslušníkov okupačných síl vrátane šiestich dôstojníkov zo Severnej Kórey. Zranení boli ďalší traja severokórejskí vojaci.

Podľa správ z ruských sociálnych médií pred raketovým úderom ruské jednotky svojim severokórejským kolegom predvádzali prípravu svojho mužstva na útočné a obranné operácie.

(mja)

  |  

Hnutie Sme rodina sa podľa Kollára pripravuje na návrat do veľkej politiky

Za kľúčový problém volebného obdobia 2020 - 2023, keď bolo hnutie Sme rodina vo vláde, považuje extrémne zlé vzťahy medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom.

Hnutie Sme rodina po prehratých parlamentných voľbách potrebovalo čas na konsolidáciu, a keďže nemalo reálnu šancu presadiť svojho prezidentského kandidáta alebo postúpiť do europarlamentu, dvoje nasledujúce voľby vynechalo. Aktuálne však pripravuje nový expertný tím a doplňuje regionálne štruktúry, aby mohlo vstúpiť do boja o návrat do Národnej rady (NR) SR. V TASR TV to povedal predseda hnutia Boris Kollár.

Jednotlivé osobnosti expertného tímu chce Kollár predstavovať postupne v nasledujúcich mesiacoch. „Rozhodne sa chceme vrátiť do parlamentu v roku 2027, ak sa táto vláda nerozpadne skôr. Čo si myslím, že je vysoko pravdepodobné, keď sa pozerám na chaos v koalícii," povedal Kollár.

Na otázku, prečo doteraz nestojí ani jeden štátny byt s regulovaným nájomným, hoci ich výstavba bola ťažiskovou témou hnutia Sme rodina, Kollár odpovedal, že legislatívne je všetko pripravené tak, aby sa projekt mohol spustiť.

Kollár dúfa, že sa výstavby nájomných bytov, možno po nejakých úpravách, chytí aktuálna vládna koalícia. „Hlavne nech sa začne stavať a ľudia majú byty," povedal. Dodal, že keď začínal s prípravou projektu, mali mladí ľudia problém zohnať hypotéku na dvojizbový byt, dnes je však problémom často už aj garsónka.

(tasr)

  |  

Nový generálny tajomník NATO označil podporu Ukrajiny ako jednu z jeho priorít

Bývalý holandský premiér Mark Rutte sa 1. októbra oficiálne ujal funkcie generálneho tajomníka NATO. Od svojho predchodcu Jensa Stoltenberga prevzal „symbol autority“ - slávnostné kladivo, ktoré Aliancii daroval Island v roku 1963.

Počas svojej prvej tlačovej konferencie Rutte oznámil, že podpora Ukrajiny bude jednou z jeho troch priorít vo funkcii, a prisľúbil, že priblíži Ukrajinu k vstupu do Aliancie. Krátko po nástupe do funkcie sa začal pripravovať na návštevu Ukrajiny a 3. októbra pricestoval do Kyjeva na krátku návštevu.

Rutte v Kyjeve povedal, že „vám, obyvateľom Ukrajiny a všetkým, ktorí sa pozerajú, chcem dať jasne najavo, že NATO stojí na strane Ukrajiny. Ako nový generálny tajomník NATO je mojou prioritou a privilégiom pokračovať v tejto podpore a spolupracovať s vami na tom, aby Ukrajina zvíťazila.“

Rutte, vo svojich komentároch týkajúcich sa cesty Ukrajiny k členstvu v NATO zostal iba pri všeobecných vyhláseniach.

Z viacerých amerických a ukrajinských zdrojov sa však objavuje informácia, že americký prezident Joe Biden a jeho poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan teraz túto myšlienku vážne zvažujú. Aj napriek Bidenovej podpore, prijatiu Ukrajiny do NATO stojí v ceste niekoľko prekážok.

(mja)

  |  

Americké vojnové lode a lietadlá zaútočili na objekty v Jemene patriace húsíom

Od novembra podnikli húsíovia útoky na približne 100 lodí v Červenom mori, pričom potopili dve plavidlá. Povstalecká skupina tvrdí, že útoky sú odvetou za izraelskú vojenskú kampaň v Gaze.

Americká armáda tvrdí, že podnikla útoky na Iránom podporovanú skupinu húsíov v Jemene a zasiahla 15 cieľov. Pentagón informoval, že na útoky použil lietadlá a vojnové lode s cieľom „chrániť slobodu plavby“.

V niektorých hlavných jemenských mestách vrátane hlavného mesta Saná bolo hlásených niekoľko výbuchov.

Centrálne velenie, ktoré dohliada na vojenské operácie USA na Blízkom východe, vyhlásilo, že útoky boli zamerané na zbraňové systémy, základne a iné vybavenie patriace húsíom.

Minulý týždeň Pentagón skonštatoval, že húsíovia podnikli „komplexný útok“ na lode amerického námorníctva v regióne, hoci všetky vypustené zbrane boli zostrelené.

Okrem útokov na lode v Červenom mori Húsíovia vystrelili niekoľko rakiet a bezpilotných lietadiel priamo na Izrael.

(mja)