Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinský parlament obmedzí poslancom používanie Telegramu v práci

O zákaze používania platformy Telegram na služobných zariadeniach informoval predseda výboru ukrajinského parlamentu pre slobodu prejavu Jaroslav Jurčyšyn v statuse na Facebooku. Výbor totiž prijal odporúčania Národnej bezpečnostnej a obrannej rady.

V odporúčaní, ktoré citoval portál Ukrajinská pravda, rada uvádza bezpečnostné opatrenia pre poslancov, ako sú dvojfaktorová autentifikácia, zákaz synchronizácie osobných a pracovných kontaktov či uzamykanie počítačov.

„Úradné informácie sa nesmú prenášať prostredníctvom Telegramu. Telegram je zakázaný na pracovných počítačoch a osobných zariadeniach používaných na pracovné účely,“ citovala Ukrajinská pravda návrh bezpečnostných opatrení.

„V komunikačnej aplikácii budú umiestnené technické bloky a všetky neoprávnené pokusy o prístup k Telegramu prostredníctvom pracovných zariadení budú zaznamenané,“ dodala bezpečnostná rada.

Ukrajinská pravda pripomenula, že bezpečnostná rada odôvodnila tieto opatrenia prípadmi z minulosti, keď tretie strany získali skrze Telegram prístup k údajom štátnych zamestnancov alebo vytvorili falošné účty – ako príklad spomenula prípad falošného účtu predsedu Verchovnej rady Ruslana Stefančuka.

Tieto obmedzenia sa vzťahujú výlučne na zamestnancov Rady a neobmedzujú používanie Telegramu na osobné účely, ubezpečila rada.

(sab)

Minúta  |  

Kotlárove výroky sú subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné, tvrdí lekárska komora

Výroky splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára sa vraj nezakladajú na objektívnom hodnotení faktov založenom na vedeckých dôkazoch.

Upozornila na to Slovenská lekárska komora (SLK), ktorá jeho vyjadrenia považuje za subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné.

„Aj keď správa ešte nie je k dispozícii, konštatujeme, že ostatné vyjadrenia pána Kotlára, ktoré predniesol na tlačovej konferencii pri jej komentovaní, sa, žiaľ, nezakladajú na objektívnom hodnotení faktov založenom na vedeckých dôkazoch. Tento princíp je v medicíne všeobecne prijatý a rešpektovaný. Jeho výroky považujeme za subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné," uviedla komora v stanovisku.

Apeluje preto na zodpovedné orgány, aby pri hodnotení správy, ktorú už Kotlár predložil vláde, zohľadňovali fakty podložené štatistickými a vedeckými dôkazmi, ktoré sú k dispozícii.

Splnomocnenec Kotlár už predložil vládnemu kabinetu správu k preverovaniu pandémie. Má byť zaradená na riadne rokovanie vlády. Na minulotýždňovej tlačovej konferencii Kotlár hovoril o viacerých podozreniach o neúčinnosti a nebezpečnosti vakcín či o umelom pôvode COVID-19. Avizoval, že vláde odporučí napríklad zastavanie očkovania mRNA vakcínami do dokázania ich bezpečnosti a účinnosti.

Opozícia Kotlárove výroky skritizovala a označila ich za dezinformácie. Tvrdeniami sú znepokojení aj vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave či Univerzitná nemocnica Bratislava. Prezident Peter Pellegrini by sa podľa svojich slov veľmi čudoval, ak by sa vláda Kotlárovou správou zaoberala.

7 dní v kocke: Nerobme z Kotlára extrémistu. Tvrdí to, čo americkí republikáni

Mohlo by Vás zaujímať 7 dní v kocke: Nerobme z Kotlára extrémistu. Tvrdí to, čo americkí republikáni

(tasr)

Minúta  |  

Ruská FSB trestne stíha 14 zahraničných novinárov za prekročenie hraníc

Trestné konanie za nelegálny vstup do Kurskej oblasti začala Federálna bezpečnostná služba ešte 17. augusta, vyhlásenie citovala agentúra Reuters.

Medzi najnovšími vyšetrovanými novinármi sú zamestnanci francúzskej televíznej stanice France 24 a švajčiarskej mediálnej spoločnosti CH Media, informovala FSB.

Ukrajinská armáda podnikla prekvapivý prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v septembri vyhlásil, že jeho sily kontrolujú 100 obcí v oblasti na ploche vyše 1 300 štvorcových kilometrov.

Ruské zdroje tento údaj spochybňujú s tým, že už v rámci protiofenzívy opäť získali kontrolu nad niektorými dedinami.

Niekoľko zahraničných novinárov navštívilo Kurskú oblasť po tom, čo tam ako prvý prišiel v auguste novinársky tím z talianskej verejnoprávnej televízie RAI.

Podľa ruského zákona hrozí za nelegálne prekročenie hraníc až päťročné väzenie, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Podnikateľ Štefan Žiga dostal za podplácanie trest, zaplatiť musí desaťtisíce eur

Samosudca Špecializovaného trestného súdu uložil podnikateľovi Štefanovi Žigovi peňažný trest. Dôvodom je podplácanie exšéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernarda Slobodníka. Žiga vinu odmieta a proti rozsudku sa odvolal.

Výšku trestu určil v pondelok sudca na 100-tisíc eur. V prípade nezaplatenia uložil obžalovanému náhradný trest väzenia na jeden rok. Rozsudok nie je právoplatný, Štefan Žiga sa proti nemu odvolal. Prokurátor si ponechal lehotu na vyjadrenie.

Štefan Ž. pre médiá uviedol, že sa s rozsudkom nestotožňuje. "Súd rozhodol výlučne na základe výpovedí kajúcnika Bernarda Slobodníka a som za to, že my sme ho na hlavnom pojednávaní usvedčili, že klamal," vyhlásil.

Sudca v odôvodnení poukázal na to, že pri ukladaní trestu musel súd pristúpiť k zmene právnej kvalifikácie v súvislosti so zmenou Trestného zákona. Tiež prihliadal na minulosť obžalovaného, pre ktorú nevidel dôvod na uloženie iného trestu popri peňažnom. Zároveň sa stotožnil s dôkazmi prezentovanými prokurátorom.

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Peter Kysel navrhoval pre podnikateľa peňažný trest vo výške 150-tisíc eur. V prípade jeho nezaplatenia 15-mesačný náhradný trest väzenia.

Kysel na predošlom pojednávaní poukázal na to, že v prípade bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Vina obžalovaného bola podľa neho dokázaná bez rozumných pochybností. Podotkol, že obžalovaný je priamo usvedčovaný exšéfom finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernardom Slobodníkom, nepriamo Petrom Petrovom a inými dôkazmi a listinami.

Ozrejmil, že Slobodník má v tejto veci podmienečne zastavené trestné stíhanie, avšak v čase výpovede nemal sľúbený tento benefit.

Obhajca Sergej Romža navrhol oslobodenie Štefana Ž. spod obžaloby. Založená bola podľa jeho slov výlučne na spolupracujúcich osobách. Slobodníkovu výpoveď považoval za nehodnovernú.

Obžalobu na Štefana Žigu podali pre podozrenie z podplácania exšéfa finančnej polície NAKA Slobodníka, ku ktorému malo dochádzať v období rokov 2016 až 2020. Ide najmä o skutky nadväzujúce na kauzu Valčeky.

Celkovo mal Štefan Žiga podľa obžaloby odovzdať minimálne 85-tisíc eur. Slobodník sa k trestnej činnosti priznával. Protihodnotou za úplatky malo byť podľa obžaloby zabezpečenie beztrestnosti či informácií o trestných konaniach. Štefan Žiga ale vinu odmietal.

(tasr)

Minúta  |  

Prešov kritizuje ministerstvo kultúry pre neschválenú dotáciu

Radnica žiadala dotáciu na projektovú dokumentáciu obnovy múru hradobného opevnenia v areáli gymnázia na Konštantínovej ulici. Ide o národnú kultúrnu pamiatku a mesto v rámci programu Obnovme si svoj dom požadovalo od rezortu kultúry 52 155 eur.

„Odborná komisia, ktorá bola zriadená k tejto výzve ministerstvom kultúry, previedla odborné hodnotenie jednotlivých projektov, ktoré boli predložené. Mestu Prešov bolo oznámené, že pre nedostatočné ohodnotenie, kvalitu projektu alebo nedostatok financií náš projekt nebol podporený,“ uviedol primátor Prešova František Oľha.

Ministerstvu kultúry neupiera právo rozhodnúť o pridelení dotácie, ale odvolanie sa na hodnotenie odbornej komisie a na nedostatok prostriedkov podľa neho spôsobilo rozhorčenie zamestnancov, ktorí poctivo pracujú a pripravujú jednotlivé projekty.

Mesto podľa neho získalo v hodnotení 38 bodov a podporené boli projekty, ktoré mali nižší počet bodov. „Dokonca si myslím, že polovica projektov, ktoré boli podporené, mali nižšie bodové hodnotenie ako mesto Prešov," skonštatoval Oľha s tým, že proti rozhodnutiu Ministerstva kultúry SR sa odvolajú.

Ako povedal, v budúcom roku vyčlenia v mestskom rozpočte 55-tisíc eur v rámci plánu investícií na projektovú dokumentáciu. Realizácia celej obnovy si podľa primátora vyžiada od 500-tisíc eur do milióna eur.

„My ani nevieme pokračovať ďalej, kým nemáme urobený archeologický výskum a nemáme odborníkmi povedané, akým spôsobom a ako máme rekonštruovať hradobný múr," vysvetlil Oľha.

„Niekoľko dlhých rokov sa snažíme aj my nejakým spôsobom podporiť opravu hradobného múru, keďže nám to komplikuje život jednak pri hodinách telesnej výchovy, keďže vidíme, že sme v areáli, kde sa dá športovať,“ povedal riaditeľ gymnázia na Konštantínovej ulici Stanislav Šanta, ktorý víta rozhodnutie mesta múr opraviť.

Dodal, že už mali niekoľko malých projektov na výstavbu multifunkčného ihriska. Oznámili im však, že najprv musia dať do poriadku múr. „Akonáhle by sme tu niečo vybudovali a následne potom by sa povedzme opravoval múr, tak by to vyšlo navnivoč," vyjadril sa.

Vedúca Oddelenia komunikácie Ministerstva kultúry SR Petra Bačinská pre TASR uviedla, že hodnotenia komisie sú dôležitou súčasťou rozhodovacieho procesu, no nie sú jediným kritériom pre prideľovanie dotácií.

„Ministerka kultúry môže zasiahnuť do rozhodovacieho procesu ohľadom prideľovania dotácií v akomkoľvek rozsahu. Všetky zmeny a korekcie boli zrealizované na základe transparentného procesu a zohľadňovali strategické ciele programu Obnovme si svoj dom. Zároveň pripomíname, že dotácie z tohto programu nie sú nárokovateľné. Je to dobrovoľný príspevok štátu a nikto naň nemá zákonný nárok," uzavrela.

(tasr)

Minúta  |  

Strana Gruzínsky sen podáva ústavnú žalobu proti prezidentke

Začatie procedúry známej ako impeachment oznámil predseda gruzínskeho parlamentu Šalva Papuašvili, ktorého citovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda.

Dôvodom na odvolanie z funkcie sú podľa Papuašviliho cesty Salome Zurabišviliovej do zahraničia – do Paríža, Bruselu, Berlína a Varšavy – bez súhlasu vlády.

Vládna strana sa domnieva, že Zurabišviliová porušila ústavu, podľa ktorej prezident môže vykonávať reprezentatívne funkcie v oblasti zahraničnej politiky len so súhlasom kabinetu ministrov.

Papuašvili informoval, že ak ústavný súd zistí, že Zurabišviliová porušila zákon, nový parlament, ktorý vzíde z volieb 26. októbra, ju z funkcie odvolá.

Právomoci Zurabišviliovej pritom aj tak zaniknú po parlamentných voľbách. Prezidentské voľby sa podľa ústavy musia konať do 45 dní po prvej schôdzi novozvoleného parlamentu. Zurabišviliová má záujem v nich kandidovať.

V súčasnom parlamente Gruzínsky sen nemá potrebný počet hlasov na úspešné zavŕšenie procesu impeachmentu, doplnila RFE/RL.

Minulý rok na jeseň, keď popularita Zurabišviliovej v Gruzínsku rástla vďaka jej rozhodným a jednoznačným prozápadným a proukrajinským názorom, strana Gruzínsky sen tiež iniciovala ústavnú žalobu proti hlave štátu a uviedla rovnaké dôvody ako v tomto novom prípade.

Prvý pokus o impeachment bol neúspešný. Zurabišviliová v reakcii naň následne v rozhovore pre RFE/RL obvinila Gruzínsky sen zo snahy „zničiť demokraciu a európsku budúcnosť Gruzínska“.

Gruzínsko je od získania nezávislosti od Moskvy v roku 1991 vo všeobecnosti považované za prozápadné. Zahraniční a domáci kritici však Gruzínsky sen podozrievajú zo snahy sabotovať dlhodobé úsilie Gruzínska o členstvo v EÚ a NATO a preorientovanie sa smerom k Rusku.

Gruzínske vedenie sa po ruskej invázii na Ukrajinu síce snaží pokračovať v zbližovaní so Západom, ale zároveň si nechce pohnevať Moskvu. V praxi sa to podľa Reuters prejavilo tak, že proruská vláda Gruzínskeho sna odsúdila Moskvu za inváziu, ale odmietla na Rusko uvaliť sankcie.

Podľa prieskumov verejnej mienky má Gruzínsky sen naďalej najväčšiu podporu voličov, ale v porovnaní s rokom 2020, keď vo voľbách získal takmer 50 percent hlasov a mal v parlamente tesnú väčšinu, počet jeho prívržencov klesol.

Reuters pripomenul, že v Paríži narodená Zurabišviliová – bývalá francúzska diplomatka gruzínskeho pôvodu – sa minulý týždeň počas svojej cesty po Európe stretla s prezidentmi Francúzska, Nemecka a Poľska – Emmanuelom Macronom, Frankom-Walterom Steinmeierom a Andrzejom Dudom, ako aj s vysokými predstaviteľmi Európskej únie – Charlesom Michelom a Ursulou von der Leyenovou.

EÚ minulý týždeň oznámila, že pre protizápadnú a protieurópsku rétoriku pozastavila všetky kontakty s gruzínskou vládou na vysokej úrovni.

Zurabišviliová pred časom uviedla, že chce kandidovať na druhé funkčné obdobie. Zároveň po prvý raz nebude prezidenta voliť obyvateľstvo, ale kolégium voličov, ktoré zahŕňa poslancov parlamentu, zástupcov najvyšších zastupiteľských orgánov autonómnych republík Abcházsko a Adžarsko a predstaviteľov miestnej samosprávy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.