Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež odsúdil "hanebnú neschopnosť" svetových mocností ukončiť konflikt na Blízkom východe

Hlava katolíckej cirkvi opakovane vyzvala na zastavenie bojov na Blízkom východe a inde vo svete. Minulý týždeň vyhlásil František 7. október za celosvetový deň modlitieb a pôstu za pokoj vo svete.

„Pred rokom to bola rozbuška nenávisti, ktorá nepraskala, ale priam vybuchla v špirále násilia, v hanebnej neschopnosti medzinárodného spoločenstva a najmocnejších krajín umlčať zbrane a ukončiť tragédiu vojny," uviedol pápež v otvorenom liste katolíkom na Blízkom východe v deň prvého výročia útoku palestínskych militantov Hamasu na Izrael. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Naďalej sa prelieva krv, ako aj slzy. Narastá hnev, spolu s túžbou po pomste, pritom to vyzerá tak, že len zopár ľudí sa zaujíma o to, čo je najdôležitejšie a najžiadanejšie: dialóg a mier," povedal František.
 
V liste vyjadril v tento podľa neho smutný deň solidaritu s veriacimi na Blízkom východe, s "malým, bezbranným stádom".

František však list adresoval aj pre ľudí rôznych vierovyznaní, ktorých zasiahla vojna v regióne. „Som s vami, ktorých hlas nepočuť, pretože napriek všetkým rečiam o plánoch a stratégiách sa málo dbá o tých, ktorí trpia ničivou vojnou, ktorú mocní uvalia na iných, a predsa budú podrobení neúprosnému Božiemu súdu," dodal 87-ročný pápež.

Prihovoril sa aj priamo obyvateľom Pásma Gazy. „Som s vami, ľudom Gazy, ktorý už dlho bojuje a je v ťažkej situácii," povedal. Zároveň zdôraznil, že história dokazuje, že násilie neprináša mier, avšak roky konfliktu ukazujú, že sme sa z histórie nepoučili, píše Reuters.

Bezprecedentný útok palestínskeho radikálneho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 mal za následok smrť 1205 ľudí, väčšinou civilistov. Pri odvetnej ofenzíve izraelskej armády v Pásme Gazy prišlo o život už viac než 41-tisíc ľudí, prevažne civilistov.

Ponad horizont. Čo zmenila vojna na Blízkom východe: Civilisti neexistujú

Mohlo by Vás zaujímať Ponad horizont. Čo zmenila vojna na Blízkom východe: Civilisti neexistujú

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament obmedzí poslancom používanie Telegramu v práci

O zákaze používania platformy Telegram na služobných zariadeniach informoval predseda výboru ukrajinského parlamentu pre slobodu prejavu Jaroslav Jurčyšyn v statuse na Facebooku. Výbor totiž prijal odporúčania Národnej bezpečnostnej a obrannej rady.

V odporúčaní, ktoré citoval portál Ukrajinská pravda, rada uvádza bezpečnostné opatrenia pre poslancov, ako sú dvojfaktorová autentifikácia, zákaz synchronizácie osobných a pracovných kontaktov či uzamykanie počítačov.

„Úradné informácie sa nesmú prenášať prostredníctvom Telegramu. Telegram je zakázaný na pracovných počítačoch a osobných zariadeniach používaných na pracovné účely,“ citovala Ukrajinská pravda návrh bezpečnostných opatrení.

„V komunikačnej aplikácii budú umiestnené technické bloky a všetky neoprávnené pokusy o prístup k Telegramu prostredníctvom pracovných zariadení budú zaznamenané,“ dodala bezpečnostná rada.

Ukrajinská pravda pripomenula, že bezpečnostná rada odôvodnila tieto opatrenia prípadmi z minulosti, keď tretie strany získali skrze Telegram prístup k údajom štátnych zamestnancov alebo vytvorili falošné účty – ako príklad spomenula prípad falošného účtu predsedu Verchovnej rady Ruslana Stefančuka.

Tieto obmedzenia sa vzťahujú výlučne na zamestnancov Rady a neobmedzujú používanie Telegramu na osobné účely, ubezpečila rada.

(sab)

Minúta  |  

Kotlárove výroky sú subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné, tvrdí lekárska komora

Výroky splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára sa vraj nezakladajú na objektívnom hodnotení faktov založenom na vedeckých dôkazoch.

Upozornila na to Slovenská lekárska komora (SLK), ktorá jeho vyjadrenia považuje za subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné.

„Aj keď správa ešte nie je k dispozícii, konštatujeme, že ostatné vyjadrenia pána Kotlára, ktoré predniesol na tlačovej konferencii pri jej komentovaní, sa, žiaľ, nezakladajú na objektívnom hodnotení faktov založenom na vedeckých dôkazoch. Tento princíp je v medicíne všeobecne prijatý a rešpektovaný. Jeho výroky považujeme za subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné," uviedla komora v stanovisku.

Apeluje preto na zodpovedné orgány, aby pri hodnotení správy, ktorú už Kotlár predložil vláde, zohľadňovali fakty podložené štatistickými a vedeckými dôkazmi, ktoré sú k dispozícii.

Splnomocnenec Kotlár už predložil vládnemu kabinetu správu k preverovaniu pandémie. Má byť zaradená na riadne rokovanie vlády. Na minulotýždňovej tlačovej konferencii Kotlár hovoril o viacerých podozreniach o neúčinnosti a nebezpečnosti vakcín či o umelom pôvode COVID-19. Avizoval, že vláde odporučí napríklad zastavanie očkovania mRNA vakcínami do dokázania ich bezpečnosti a účinnosti.

Opozícia Kotlárove výroky skritizovala a označila ich za dezinformácie. Tvrdeniami sú znepokojení aj vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave či Univerzitná nemocnica Bratislava. Prezident Peter Pellegrini by sa podľa svojich slov veľmi čudoval, ak by sa vláda Kotlárovou správou zaoberala.

7 dní v kocke: Nerobme z Kotlára extrémistu. Tvrdí to, čo americkí republikáni

Mohlo by Vás zaujímať 7 dní v kocke: Nerobme z Kotlára extrémistu. Tvrdí to, čo americkí republikáni

(tasr)

Minúta  |  

Ruská FSB trestne stíha 14 zahraničných novinárov za prekročenie hraníc

Trestné konanie za nelegálny vstup do Kurskej oblasti začala Federálna bezpečnostná služba ešte 17. augusta, vyhlásenie citovala agentúra Reuters.

Medzi najnovšími vyšetrovanými novinármi sú zamestnanci francúzskej televíznej stanice France 24 a švajčiarskej mediálnej spoločnosti CH Media, informovala FSB.

Ukrajinská armáda podnikla prekvapivý prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v septembri vyhlásil, že jeho sily kontrolujú 100 obcí v oblasti na ploche vyše 1 300 štvorcových kilometrov.

Ruské zdroje tento údaj spochybňujú s tým, že už v rámci protiofenzívy opäť získali kontrolu nad niektorými dedinami.

Niekoľko zahraničných novinárov navštívilo Kurskú oblasť po tom, čo tam ako prvý prišiel v auguste novinársky tím z talianskej verejnoprávnej televízie RAI.

Podľa ruského zákona hrozí za nelegálne prekročenie hraníc až päťročné väzenie, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Podnikateľ Štefan Žiga dostal za podplácanie trest, zaplatiť musí desaťtisíce eur

Samosudca Špecializovaného trestného súdu uložil podnikateľovi Štefanovi Žigovi peňažný trest. Dôvodom je podplácanie exšéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernarda Slobodníka. Žiga vinu odmieta a proti rozsudku sa odvolal.

Výšku trestu určil v pondelok sudca na 100-tisíc eur. V prípade nezaplatenia uložil obžalovanému náhradný trest väzenia na jeden rok. Rozsudok nie je právoplatný, Štefan Žiga sa proti nemu odvolal. Prokurátor si ponechal lehotu na vyjadrenie.

Štefan Ž. pre médiá uviedol, že sa s rozsudkom nestotožňuje. "Súd rozhodol výlučne na základe výpovedí kajúcnika Bernarda Slobodníka a som za to, že my sme ho na hlavnom pojednávaní usvedčili, že klamal," vyhlásil.

Sudca v odôvodnení poukázal na to, že pri ukladaní trestu musel súd pristúpiť k zmene právnej kvalifikácie v súvislosti so zmenou Trestného zákona. Tiež prihliadal na minulosť obžalovaného, pre ktorú nevidel dôvod na uloženie iného trestu popri peňažnom. Zároveň sa stotožnil s dôkazmi prezentovanými prokurátorom.

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Peter Kysel navrhoval pre podnikateľa peňažný trest vo výške 150-tisíc eur. V prípade jeho nezaplatenia 15-mesačný náhradný trest väzenia.

Kysel na predošlom pojednávaní poukázal na to, že v prípade bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Vina obžalovaného bola podľa neho dokázaná bez rozumných pochybností. Podotkol, že obžalovaný je priamo usvedčovaný exšéfom finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernardom Slobodníkom, nepriamo Petrom Petrovom a inými dôkazmi a listinami.

Ozrejmil, že Slobodník má v tejto veci podmienečne zastavené trestné stíhanie, avšak v čase výpovede nemal sľúbený tento benefit.

Obhajca Sergej Romža navrhol oslobodenie Štefana Ž. spod obžaloby. Založená bola podľa jeho slov výlučne na spolupracujúcich osobách. Slobodníkovu výpoveď považoval za nehodnovernú.

Obžalobu na Štefana Žigu podali pre podozrenie z podplácania exšéfa finančnej polície NAKA Slobodníka, ku ktorému malo dochádzať v období rokov 2016 až 2020. Ide najmä o skutky nadväzujúce na kauzu Valčeky.

Celkovo mal Štefan Žiga podľa obžaloby odovzdať minimálne 85-tisíc eur. Slobodník sa k trestnej činnosti priznával. Protihodnotou za úplatky malo byť podľa obžaloby zabezpečenie beztrestnosti či informácií o trestných konaniach. Štefan Žiga ale vinu odmietal.

(tasr)

Minúta  |  

Prešov kritizuje ministerstvo kultúry pre neschválenú dotáciu

Radnica žiadala dotáciu na projektovú dokumentáciu obnovy múru hradobného opevnenia v areáli gymnázia na Konštantínovej ulici. Ide o národnú kultúrnu pamiatku a mesto v rámci programu Obnovme si svoj dom požadovalo od rezortu kultúry 52 155 eur.

„Odborná komisia, ktorá bola zriadená k tejto výzve ministerstvom kultúry, previedla odborné hodnotenie jednotlivých projektov, ktoré boli predložené. Mestu Prešov bolo oznámené, že pre nedostatočné ohodnotenie, kvalitu projektu alebo nedostatok financií náš projekt nebol podporený,“ uviedol primátor Prešova František Oľha.

Ministerstvu kultúry neupiera právo rozhodnúť o pridelení dotácie, ale odvolanie sa na hodnotenie odbornej komisie a na nedostatok prostriedkov podľa neho spôsobilo rozhorčenie zamestnancov, ktorí poctivo pracujú a pripravujú jednotlivé projekty.

Mesto podľa neho získalo v hodnotení 38 bodov a podporené boli projekty, ktoré mali nižší počet bodov. „Dokonca si myslím, že polovica projektov, ktoré boli podporené, mali nižšie bodové hodnotenie ako mesto Prešov," skonštatoval Oľha s tým, že proti rozhodnutiu Ministerstva kultúry SR sa odvolajú.

Ako povedal, v budúcom roku vyčlenia v mestskom rozpočte 55-tisíc eur v rámci plánu investícií na projektovú dokumentáciu. Realizácia celej obnovy si podľa primátora vyžiada od 500-tisíc eur do milióna eur.

„My ani nevieme pokračovať ďalej, kým nemáme urobený archeologický výskum a nemáme odborníkmi povedané, akým spôsobom a ako máme rekonštruovať hradobný múr," vysvetlil Oľha.

„Niekoľko dlhých rokov sa snažíme aj my nejakým spôsobom podporiť opravu hradobného múru, keďže nám to komplikuje život jednak pri hodinách telesnej výchovy, keďže vidíme, že sme v areáli, kde sa dá športovať,“ povedal riaditeľ gymnázia na Konštantínovej ulici Stanislav Šanta, ktorý víta rozhodnutie mesta múr opraviť.

Dodal, že už mali niekoľko malých projektov na výstavbu multifunkčného ihriska. Oznámili im však, že najprv musia dať do poriadku múr. „Akonáhle by sme tu niečo vybudovali a následne potom by sa povedzme opravoval múr, tak by to vyšlo navnivoč," vyjadril sa.

Vedúca Oddelenia komunikácie Ministerstva kultúry SR Petra Bačinská pre TASR uviedla, že hodnotenia komisie sú dôležitou súčasťou rozhodovacieho procesu, no nie sú jediným kritériom pre prideľovanie dotácií.

„Ministerka kultúry môže zasiahnuť do rozhodovacieho procesu ohľadom prideľovania dotácií v akomkoľvek rozsahu. Všetky zmeny a korekcie boli zrealizované na základe transparentného procesu a zohľadňovali strategické ciele programu Obnovme si svoj dom. Zároveň pripomíname, že dotácie z tohto programu nie sú nárokovateľné. Je to dobrovoľný príspevok štátu a nikto naň nemá zákonný nárok," uzavrela.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.