Štandard Politika

Harrisová čelí obvineniam z plagiátorstva

Kniha Kamaly Harrisovej Smart on Crime z roku 2009 obsahuje niekoľko pasáží, ktoré vtedajšia kalifornská prokurátorka od slova do slova prevzala bez použitia úvodzoviek či dodržania iných citačných pravidiel.

Snímka obrazovky 2024-09-27 o 22.15.22 Kamala Harrisová. Foto: TASR/AP
Samuel BurdaSamuel Burda
11:59

Hoci nejde o vedeckú prácu, ale o dielo propagujúce reformu trestného práva s cieľom minimalizovať trestanie zločincov a nahradiť tresty prevýchovou, citácie sú povinné aj v takýchto dielach. Ako prvý na tento škandál upozornil rakúsky „lovec plagiátorov“ Stefan Weber, na ktorého sa odvolal konzervatívny aktivista a člen floridskej školskej rady Christopher Rufo.

Weber odhalil, že Harrisová v roku 2009 prevzala celé pasáže z Wikipédie bez uvedenia citácie či vôbec zdroja, doslovne prevzala celé odseky zo správ agentúry AP či portálu televízie NBC, z brožúry Kancelárie pre súdnu asistenciu a z tlačovej správy školy John Jay College of Criminal Justice, ktorá referovala o získaní ocenenia za potláčanie drogovej trestnej činnosti.

Z Weberovej správy zverejnil Rufo na svojom profile na sieti X päť najočividnejších príkladov, v ktorých Harrisová – spoločne s ghostwriterkou Joan O‘C. Hamiltonovou – doslovne prevzala celý odsek textu a v rámci úprav cudzích myšlienok len poprehadzovala slovosled či poradie viet.

Pravicový denník New York Post v pondelok v reakcii na toto odhalenie Hamiltonovú kontaktoval s otázkou, či vedela o plagiátorstve. „Nič som nevedela. Obávam sa však, že teraz s vami nemôžem hovoriť, som v práci. Skúsim to vyriešiť,“ odpovedala profesionálna spisovateľka.

Týchto päť príkladov však nebolo jediných, ktorých sa údajne demokratická kandidátka na prezidenta dopustila. „Kamala Harrisová si vymyslela odkaz na neexistujúci zdroj, vymyslela si neexistujúce číslo strany. Samopropagačný obsah od Goodwill Industries bol doslovne skopírovaný bez uvedenia zdroja (Goodwill Industries bola jej ‚hlavným partnerom‘ v programe ‚Back on Track‘),“ napísal Weber.

„V mnohých ďalších prípadoch, dokonca aj keď bol zdroj uvedený v poznámke pod čiarou, bol text priamo skopírovaný a vložený bez použitia úvodzoviek. Citácie by boli najtransparentnejším a najčestnejším prístupom, a to aj v neakademických knihách. Ďalšie znaky nečestnosti môžu byť zrejmé, keď boli zdroje skopírované, ale konkrétne detaily boli pozmenené, napríklad nahradenie majiteľa obchodu Subway predavačom sendvičov (s. 124) alebo zdôraznenie juhovýchodnej Ázie v kontexte problému gangov v USA (s. 184),“ pokračoval lovec plagiátorov vo výpočte.

V jednom konkrétnom prípade údajne viceprezidentka plagizovala samotného Martina Luthera Kinga, občianskeho aktivistu za zrušenie segregácie v USA. „Moja matka sa zvykla smiať, keď hovorila príbeh o tom, ako som sa rozčuľovala ako drobec. Naklonila sa ku mne a spýtala sa ma: ‚Kamala, čo sa deje? Čo chceš?‘ A ja som jej odpovedala: ‚Suobodu‘ (Fweedom),“ píše anekdotu na začiatku knihy.

Táto historka je mimoriadne podobná tej, ktorú Martin Luther King prerozprával magazínu Playboy v roku 1965. „Nikdy nezabudnem na chvíľu v Birminghame, keď biely policajt obkľúčil malé černošské dievčatko, sedem- alebo osemročné, ktoré išlo na demonštráciu so svojou matkou. ‚Čo chceš?‘ spýtal sa policajt hrubo. Dievčatko sa mu pozrelo priamo do očí a odpovedalo: ‚Sobodu‘ (Fee-dom),“ povedal Martin Luther King pre Playboy.

Zmienka o obavách z plagiátorstva sa objavila aj v odkaze Wikipédie na knihu Kamaly Harrisovej Smart on Crime, ako zdroj bol uvedený článok z New York Post.

(sab)


Samuel BurdaSamuel Burda
11:59