Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič nazval exkotlebovca Suju špinavcom, ten mu do tváre vylial pohár vody

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Gábor Grendel (OĽaNO) vykázal z rokovacej sály poslanca Miroslava Suju (nezaradený). Ten pred svojím vystúpením v rozprave k novele štátneho rozpočtu oblial vodou ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) po slovnej roztržke. Grendel sa odvolal na zákon o rokovacom poriadku.

"Takúto studenú sprchu dávate všetkým občanom SR," vyhlásil Suja po tom, ako vylial na ministra financií pohár vody. Zároveň mu odkázal, že je "človekom, ktorý vedie organizovanú zločineckú skupinu". Matovič mu predtým povedal, že je "špinavec". Plénom sa tiež ozývali slová ako "farizej".

Následne Grendel prerušil schôdzu, potom oznámil, že Suju vykazuje zo sály. "Považujem za krajne neprijateľné prejavy akýchkoľvek fyzických útokov v pléne národnej rady. Dávame istý príklad ľuďom, ktorí nás sledujú a tento príklad považujem za neprijateľný," komentoval Grendel.

Podľa zákona o rokovacom poriadku predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. "Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom rokovacom dni," citoval Grendel s tým, že už raz Suju napomenul.

Grendel zároveň skonštatoval, že ak poslanec opakovane narúša svojimi prejavmi poriadok na schôdzi NRSR, predseda parlamentu podá návrh na začatie disciplinárneho konania. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci NRSR za narušenie poriadku na schôdzi. Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec narušil poriadok na schôdzi, odporučí parlamentu, aby mu uložil pokutu až do výšky 2 000 eur.

Poslankyňa OĽaNO Eva Horváthová v procedurálnom návrhu vyzvala Suju, aby sa ospravedlnil ministrovi, pretože si myslí, že takéto prejavy na pôdu NRSR nepatria. Ospravedlniť sa má podľa nej aj smerom k poslancom, ktorých sa to dotklo.

(tasr, tod)

Minúta  |  

Miloš Radosa, prezident HK Dukla Trenčín

Bude na Slovensku nová profesionálna hokejová lig

Kam smeruje hokej v Trenčíne? Odpovie prezident HK Dukla Trenčín Miloš Radosa

https://vimeo.com/555370290
Minúta  |  

Heger o zdravotníckej reforme: Nemocnice sa rušiť nebudú

Vláda sa zhoduje na tom, že zdravotníctvo potrebuje reformy. Cieľom plánu obnovy je posunúť celý zdravotnícky systém, nielen veľké nemocnice. Uviedol to počas druhého ročníka konferencie Vizionári v zdravotníctve premiér Eduard Heger.

"Naše zdravotníctvo potrebuje vizionárov a spoluprácu tých, ktorí sa snažia urobiť zo zdravotníctva výkladnú skriňu. Dôležitosť zdravotníctva sme vyzdvihli aj v pláne obnovy," pripomenul Heger. Do zdravotníctva by malo z plánu obnovy smerovať jeden a pol miliardy eur. "Verím, že všetky reformy, ktoré sme zadefinovali v pláne obnovy, dosiahneme, hlavne keď sa všetci spojíme a nevzdáme sa," dodal Heger.

Podľa neho je čas, aby sa začalo s obnovou zdravotníctva, ktorá má viesť najmä k zvýšeniu prístupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov. Heger je preto presvedčený o správnosti reformy optimalizácie siete nemocníc, na ktorej pracuje rezort zdravotníctva a podporuje ju. "V rámci vlády máme jednotný názor, že zdravotníctvo potrebuje reformy, či to bude v tmavo- alebo svetloružovom, to sa dohodneme," skonštatoval Heger. Zdôraznil však, že nemocnice sa rušiť nebudú.

Reforma ráta s investíciami do modernizácie lôžok či do výstavby nových nemocníc. Cieľom reformy je podľa Hegera aj posilnenie primárnej starostlivosti, teda všeobecných lekárov, tak aby v nemocnici končili len nevyhnutné prípady. "Potrebné je zmeniť systém a manažment," uviedol Heger.

Optimalizácia nemocničnej siete definuje podľa rezortu zdravotníctva nárok pacienta, teda aký typ zdravotnej starostlivosti má pacient dostať, v akej vzdialenosti od bydliska, do akého času od indikácie, za akých podmienok a v akej kvalite. Vytvorí sa optimálna sieť nemocníc, ktorá sa bude odvíjať od reálnej potreby lôžok, stanovia sa transparentné podmienky na tvorbu siete, centralizujú sa náročné výkony.

Systém bude podľa ministerstva nastavený tak, že pacient bude mať garanciu časovej dostupnosti. Zároveň však bude mať možnosť voľby poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Úrovne nemocníc budú definované cez poskytovanú starostlivosť a nie podľa odbornosti. Fungovať má približne 30 bodov siete. Bod siete predstavuje nie nemocnicu, ale lokalitu. V Bratislave má byť takýchto bodov desať. Nemocnice by mali byť odstupňované podľa zložitosti výkonov. Zvýšiť sa má aj počet lôžok pri následnej starostlivosti. V praxi to má podľa rezortu zdravotníctva vyzerať tak, že na izbe by mal byť len jeden pacient, čím sa zvýši komfort.

Materiál by mal byť zverejnený v medzirezortnom pripomienkovom konaní približne v auguste. Legislatívna časť by mala byť zrealizovaná do decembra tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič kritizoval SaS: Len chrapúň ten účet za pandémiu nezaplatí

Postaviť zákon o štátnom rozpočte na pocitoch, a nie na faktoch, by bolo chybou. Vyhlásil to vo štvrtok v pléne pri uvádzaní novely štátneho rozpočtu na tento rok minister financií Igor Matovič (OĽANO). Zároveň kritizoval koaličného partnera SaS a zdôraznil, že je to účet, ktorý treba zaplatiť.

Matovič skonštatoval, že ľuďom sľúbili "kopu vecí", ktoré ak majú dosah na financie, musí pokryť štátny rozpočet. Podotkol, že ho mrzí "politikárčenie", ktoré zvolila jedna koaličná strana. Dodal, že v minulosti kritizoval v parlamente, že vládni politici zneužívali nevedomosť svojich voličov. "O to viac ma to mrzí, ak k takejto politike pristupuje koaličný partner, ktorý tvrdí, že je strana odborníkov, a príde s tým, že nie, my nemusíme platiť výdavky, ktoré sme ľuďom nasľubovali," zdôraznil.

Priblížil, že SaS nesúhlasí napríklad s 300-miliónovou rezervou na ochorenie COVID-19 v druhej polovici roka. Rezort financií podľa Matoviča navrhuje, že keď v prvom polroku predstavovali výdavky na covid približne 3 miliardy eur, treba vytvoriť rezervu aspoň jednej desatiny na druhý polrok, teda na rovnaké obdobie.

Môžeme si podľa ministra myslieť, že sa nejako vyhneme tretej vlne, ale na pocitoch by sa nemalo stavať pri tvorbe rozpočtu. "Ja osobne poviem, za seba by som v tomto prípade išiel práveže ešte na vyššiu rezervu," dodal. SaS podľa neho spochybňuje aj ďalšie výdavky na dofinancovanie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), výdavky spojené s plánom obnovy či rezervu na poskytovanie záruk bankám v prípade úverov problematickým firmám.

"Pevne verím, že zodpovedná časť tejto poslaneckej sály vie, že keď raz sme si spoločne niečo v reštaurácii objednali, tak účet sa patrí zaplatiť. A len chrapúň ten účet nezaplatí a ešte bude pobehovať po ulici a hovoriť, aký je vlastne hrdina, že v reštaurácii nezaplatil účet a ušetril," vyhlásil Matovič s tým, že on ako "čašník" predkladá účet.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila cestovný semafor, začne platiť od pondelka. Uľahčí dovolenky v bezpečných štátoch

Vláda v stredu schválila cestovný semafor. Krajiny sú v ňom rozdelené z hľadiska rizikovosti na zelené, medzi ktoré patria krajiny Európskej únie a štáty s priaznivou epidemiologickou situáciou, červené, teda krajiny s nepriaznivou epidemiologickou situáciou, a čierne, do ktorých sa neodporúča cestovať. Semafor sa má aktualizovať raz za dva týždne, v individuálnych prípadoch aj skôr. Začne platiť od pondelka 31. mája.

"Cieľom cestovného semafora je umožniť osobám relatívne bezpečné cestovanie do zahraničia a súčasne minimalizovať import nových infekcií, prípadne nových mutácií SARS-CoV-2," uviedlo v materiáli Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.  

Ako priblížil rezort, hlavnou myšlienkou pri vytváraní cestovného semafora bolo, aby členské krajiny Európskej únie boli považované za ucelenú a nedeliteľnú epidemiologickú jednotku. Tvorcovia semafora akceptovali aj väčšie riziko, ktoré z tohto vyplýva. Kompenzovali ho tak, že sprísnili režim pre ostatné krajiny, a preto neexistuje oranžový rizikový stupeň.

Pravidlá podľa farby štátu, EÚ je celá zelená

Po návrate zo zelenej krajiny platí 14-dňová domáca karanténa, ktorá môže byť ukončená negatívnym RT-PCR testom hneď po príchode. Výnimku z povinnej izolácie majú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, osoby, ktoré ochorenie prekonali za posledných 180 dní, a deti do 18 rokov.

Medzi zelené krajiny patria aktuálne členské štáty Európskej únie, Austrália, Čínska ľudová republika, Čínska republika (Taiwan), Grónsko, Island, Izrael, Južná Kórea, Macao, Nórsko, Nový Zéland, Singapur.

Po návrate z Balkánu či Turecka zatiaľ karanténa

Po návšteve z červenej krajiny musí absolvovať cestujúci 14-dňovú domácu karanténu, ktorá môže byť ukončená negatívnym RT-PCR testom najskôr na ôsmy deň.

Červenými krajinami sú Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna hora, Egypt, Gruzínsko, Jordánsko, Kanada, Kazachstan, Kuba, Kuvajt, Malajzia, Mongolsko, Ruská federácia, Severné Macedónsko, Srbsko, Spojené štáty americké, Tadžikistan, Thajsko, Tunisko, Turecko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan.

Čiernym štátom sa vyhnite

Pri návrate z čiernej krajiny 14-dňová karanténa pokračuje bez ohľadu na výsledok testu. Úrad verejného zdravotníctva SR bude vo vyhláškach precizovať výnimky pre červené a čierne krajiny, najmä pre pendlerov.

Všetky ostatné krajiny, ktoré nie sú na zelenom a červenom zozname, sú definované ako čierne. Farbu krajín stanovuje Úrad verejného zdravotníctva SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom vnútra SR na základe podkladov od Inštitútu zdravotných analýz pri MZ SR. Patria sem väčšina štátov Afriky, Južnej Ameriky a južnej Ázie.

Semafor sa bude aktualizovať raz za dva týždne, v individuálnych prípadoch aj skôr.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Vdova po tragicky zosnulom Petrovi Kellnerovi sa stala najbohatšou Češkou

Koncovým vlastníkom skupiny PPF sa stala Renáta Kellnerová, vdova po hlavnom majiteľovi Petrovi Kellnerovi. Ten zahynul koncom marca pri páde vrtuľníka na Aljaške. Kellnerových dcéra je zároveň partnerkou Daniela Křetínského, ktorý ovláda konzorcium, do ktorého patria aj Slovenské elektrárne a Slovenský plynárenský priemysel.

Informácia o novom vlastníkovi skupiny vyplýva z hlásenia, ktoré PPF odovzdalo Českej národnej banke (ČNB).

Podľa oznámení v Centrálnom úložisku regulovaných informácií u ČNB nastala zmena týkajúca sa koncového majiteľa podielov v spoločnostiach O2 ČR a Moneta Money Bank. Podľa prvého oznámenia sa Kellnerová stala prostredníctvom reťazca firiem a skupiny PPF majiteľkou 83,57 percenta akcií O2. Druhé oznámenie informuje o tom, že Kellnerová po novom kontroluje 29,94 percenta akcií Moneta.

"Ustanovenie pani Kellnerovej správcom však v žiadnom prípade neznamená, že je dedičské konanie uzavreté. Pani Kellnerová tiež zastupuje rodinu pri účasti na rokovaniach novovzniknutého riadiaceho výboru skupiny PPF, ktorý slúži ako poradný orgán výkonného riaditeľa PPF Ladislava Bartoníčka," uviedla PPF.

Finančnú skupinu PPF vedie štvorčlenný riadiaci výbor, ktorý vznikol v apríli. Členmi sú obaja minoritní podielnici skupiny Ladislav Bartoníček a Jean-Pascal Duvieusart, finančná riaditeľka Kateřina Jirásková a právnik Tomáš Brzobohatý. Na rokovaniach sa pravidelne zúčastňuje aj Kellnerová. "Výbor je poradným orgánom Bartoníčka a z logiky veci sa tu teda teraz diskutuje o zásadných biznisových rozhodnutiach skupiny PPF," uviedol hovorca PPF Leoš Rousek.

(tasr, mag)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.