Preskočiť na obsah
  |  

Príspevok zamestnávateľov pre deti zamestnancov má zlepšiť zdravie detí

Cieľom príspevku z dielne SNS je tiež zabezpečiť, aby mali všetky deti prístup k športovým aktivitám. Návrh koaličnej strany, ktorý ide v parlamente do druhého čítania, v uplynulých dňoch kritizovala Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

"Nejde len o ďalší zákon, ide o reálnu pomoc rodinám, ktoré čelia rastúcim nákladom spojeným so športovými aktivitami ich detí. Týmto krokom sa snažíme zlepšiť zdravie detí na Slovensku a zabezpečiť, aby mali všetky deti bez ohľadu na finančné možnosti rodičov prístup k športovým aktivitám," uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Pripomenula, že príspevok by mal byť povinný pre zamestnávateľov s viac ako 49 pracovníkmi. Príspevok má byť vo výške 55 percent oprávnených výdavkov na športové aktivity dieťaťa, maximálne do výšky 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca.

"SNS si uvedomuje, že podpora rodín a zdravého vývoja detí je kľúčová, a preto prichádzame s konkrétnym riešením," doplnila Škopcová s tým, že pre firmy s menej ako 49 zamestnancami príspevok povinný nebude, avšak môžu ho poskytnúť dobrovoľne.

Návrh zákona podľa SNS tiež podporuje športové organizácie, ktoré budú oprávnené vydávať účtovné doklady potrebné na uplatnenie príspevku.

"Týmto krokom podporujeme nielen rodiny, ale aj športové kluby a organizácie, čo povedie k zvýšeniu ich ekonomickej aktivity a zapojeniu väčšieho počtu detí do športu," priblížila Škopcová.

Návrh SNS však kritizovali zamestnávatelia z APZD, ktorí so zavedením príspevku nesúhlasia.

"Tento návrh považujeme za nekoncepčný, najmä v kontexte prijatého konsolidačného balíčka, ktorý zvýšil dane, odvody a zaviedol daň z finančných transakcií. Aktuálny návrh, o ktorom rokuje parlament, pridáva k týmto záťažiam ďalšie neprimerané bremeno a môže byť pomyselným klincom do rakvy, ktorý výrazne ohrozí schopnosť firiem ďalej fungovať," uviedol v stredu Marcel Valocka.

Asociácia tiež upozornila, že návrh bol predložený bez diskusie so sociálnymi partnermi a bez analýzy dosahov na podnikateľské prostredie.

(tasr)

  |  

Na Záhorí sa na idúce auto zvalil strom

Na osobné auto spadol počas jazdy medzi obcami Rohožník a Jablonica v okrese Senica odlomený strom. Nikto sa nezranil. Trnavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Polícia v tejto súvislosti vyzýva vodičov, ale aj nemotorových účastníkov premávky na opatrnosť v dôsledku avizovaného silného vetra počas najbližších dní.

(tasr)

  |  

Fico v Bruseli: Prišlo na naše slová, migrácia potrebuje razantné a tvrdé riešenia

Predseda vlády Slovenskej republiky rokoval vo štvrtok na úvod októbrového summitu EÚ v Bruseli o migrácii.

Český premiér Petr Fiala v stredu oznámil, že na zasadnutí Európskej rady sa Česko a viaceré členské krajiny Únie stretnú v snahe presvedčiť ostatné členské krajiny a tiež Európsku komisiu, aby EÚ k tejto otázke zaujala razantnejší postoj.

Podľa Ficovho statusu na Facebooku došlo k tomuto neformálnemu stretnutiu hneď na úvod summitu, a to aj za účasti predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a lídrov Cypru, Česka, Dánska, Grécka, Holandska, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovenska.

„Prišlo na naše slová, že migrácia potrebuje razantné a tvrdé riešenia. Ukázalo sa ako správne, keď sme kritizovali a hlasovali proti povinným migračným kvótam. Tvrdím to stále, treba jednoznačne chrániť vonkajšie hranice Schengenu a zamerať sa na krajiny pôvodu migrácie," vyhlásil premiér.

Spresnil, že Slovensko je medzi tými členskými krajinami EÚ, ktoré prispievajú k hľadaniu riešenia, a vyjadril spokojnosť s tým, že Európska komisia konečne pochopila urgentnosť tejto situácie.

(tasr)

  |  

Azylová reforma EÚ je pomalá, sťažuje sa nemecký kancelár Scholz

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok žiadal rýchlejšie uskutočnenie azylovej reformy Európskej únie. Po príchode na summit EÚ, kde bude migrácia poprednou témou, vyjadril pochybnosti o dohodách o prijímacích centrách v tretích krajinách mimo Únie.

Scholz povedal, že je preňho dôležité, aby sa dohoda 27 štátov EÚ o reforme azylového systému realizovala „nie len postupne, ale urýchlene".

„V Nemecku predložíme potrebné zákony Spolkovému snemu veľmi rýchlo, no bolo by dobré, keby to všade v Európe mohlo byť zavedené rýchlejšie," uviedol kancelár.

Azylovú reformu prijatú na jar tohto roka vnímajú viaceré členské krajiny ako nedostatočnú na riešenie problémov nežiaducej migrácie. Vzhľadom na prechodné obdobia by sa jej zavedenie mohlo natiahnuť až do júna 2026.

Členské štáty EÚ by podľa reformy mali okrem iného mať jednotné postupy na vonkajších hraniciach, aby sa rýchlo zistila odôvodnenosť žiadosti o azyl. Migranti z tzv. bezpečných štátov by mali byť umiestnení v prísne kontrolovaných prijímacích centrách.

Scholz zdôraznil, že presun azylového konania do centier v štátoch mimo EÚ, na čom sa už dohodli Taliansko a Albánsko, sa môže týkať len malého počtu migrantov. Pripomenul, že vlani do Nemecka prišlo neregulárne viac ako 300 000 ľudí a centrá s kapacitou 1000 alebo 2000 ľudí by tomu nezabránili.

Nemecko podľa kancelára v uplynulých mesiacoch znížilo počet žiadostí o azyl o takmer 50 percent inými opatreniami. „Pravdepodobne najlepšie je pustiť sa do práce, nie nič nerobiť a potom si niečo vymyslieť," dodal.

  |  

Zrušenie škôl v rómskych komunitách môže zhoršiť prístup k vzdelaniu

Aj keď Európska únia nalieha na desegregáciu škôl, nie je to podľa expertky Únie miest Slovenska (ÚMS) pre oblasť školstva Márie Wagingerovej také jednoduché.

Problematiku je nutné podľa nej riešiť na všetkých úrovniach, od ministerstva po miestnu samosprávnu, no vždy v spolupráci s vedením školy.

"Ak budeme trvať na zrušení škôl, ktoré sa nachádzajú v čisto rómskych komunitách, tak sa môže stať, že sa zvýši nedostupnosť vzdelávania pre tieto deti a v dôsledku vzdialenosti, zvýšených nákladov na cestovanie a podobne budeme následne hovoriť o zvýšenej miere predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky a efekt bude opačný," skonštatovala s tým, že aj segregovaná škola je lepšia ako žiadna.

Pre oblasť školstva je podľa expertky ÚMS potrebné zamerať sa na kvalitu poskytovaného vzdelávania v školách so žiakmi z rómskych komunít a motivovanie zamestnancov, aby v nich chceli učiť.

"Motivovať je však potrebné najmä deti a ich rodičov, aby bolo vzdelanie pre nich prioritou. Len tak vieme zlepšiť ich následné uplatnenie na trhu práce a znížiť nezamestnanosť," doplnila Wagingerová.

Upozornila na to, že pokrok vo vzdelávaní je bez riešenia primárnych problémov rómskych komunít nedosiahnuteľný. Pokiaľ nemajú prístup k pitnej vode, nemajú kanalizáciu, obec nemá vysporiadané pozemky, tak podľa nej len ťažko možno očakávať zmenu. To pritom samosprávy nevyriešia bez podpory štátu.

"Téma má byť jeho priorita, pretože za 30 rokov samostatnosti Slovenska sme sa výrazne nikam neposunuli. Práve naopak," uzavrela Wagingerová.

(tasr)

  |  

Štát chce vybudovať dva veľké veterné parky

Vybudovanie parkov by štát realizoval v rámci takzvanej zelenej transformácie. Cieľom sú najmä nové priemyselné investície.

Na konferencii Next Green Generation EU: Energetika budúcnosti, ktorá nezabúda na ľudí, to uviedol Peter Kmec (Hlas), podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Konferenciu zorganizovala Slovenská klimatická iniciatíva spolu s Friedrich Ebert Stiftung.

„Budeme v regiónoch budovať veterné parky. Cieľ je vybudovať dva veľké veterné parky, aby sme vytvorili aj podmienky na zelenú energiu pre veľké investície," priblížil Kmec.

„To sa bude týkať napríklad aj investície Volvo na východnom Slovensku. Bude cieľom vybudovať veterný park na východnom Slovensku, aby aj tento nový priemysel, ktorý bude prichádzať, vedel profitovať z obnoviteľných zdrojov energie," dodal podpredseda vlády.

Často je podľa neho podmienkou prichádzajúcich investorov, že chcú pre svoje potreby zelenú energiu.

(tasr)