Preskočiť na obsah
  |  

Izrael o predpokladanej smrti vodcu Hamasu informoval aj USA

Odovzdal im aj fotografie inkriminovaného tela, ktoré teraz skúma za účelom identifikácie. Podľa agentúry Reuters to vo štvrtok uviedol nemenovaný predstaviteľ amerického rezortu obrany.

„Očakávame ďalšie správy od Izraelčanov," povedal americký zdroj.

Agentúra Reuters napísala, že americký minister obrany Lloyd Austin, ktorý je momentálne v bruselskom sídle NATO, bol o možnej smrti Jahjá Sinwára informovaný počas prebiehajúcich stretnutí so spojencami. Vie o nej aj prezident USA Joe Biden, ktorý je na ceste do Európy.

O predpokladanej smrti Sinwára boli predtým informovaní aj členovia izraelského bezpečnostného kabinetu.

Izraelské médiá vrátane televízie KAN vo štvrtok podvečer informovali, že výsledky analýz DNA mŕtveho tela by mali byť známe v priebehu štyroch hodín.

Médiá v Izraeli s odvolaním sa na miestnu políciu medzičasom uviedli, že telo Sinwára bolo identifikované podľa chrupu. Izraelská polícia však oficiálne vyhlásenie v tomto zmysle zatiaľ nezverejnila, napísal na svojom webe denník The Times of Israel (TOI).

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre izraelské médiá spresnil, že Sinwár bol zabitý pri útoku na budovu nachádzajúcu sa v meste Rafah na juhu Pásma Gazy, dodal TOI.

(tasr)

  |  

Zelenskyj v Bruseli nepochodil. Závery samitu EÚ jeho plán víťazstva vôbec nespomenuli

Lídri členských krajín EÚ vo štvrtok v Bruseli ukončili diskusie o Ukrajine bez toho, aby sa hlbšie venovali "plánu víťazstva" ukrajinského prezidenta. Viacero štátov sa dohodlo na pokračovaní dodávok munície pre Ukrajinu aj v roku 2025.

Premiéri Česka, Dánska a Holandska v spoločnom vyhlásení uviedli, že v roku 2025 budú aj naďalej zásobovať ukrajinské vojenské sily potrebnou muníciou.

"Naša pomoc Ukrajine nemôže skončiť tento rok. Muničná iniciatíva musí pokračovať aj v roku 2025. Naše krajiny už finalizujú ďalšie konkrétne projekty na dodávky munície s kalibrom 155 mm v rámci iniciatívy a tiež munície s inými kalibrami na bilaterálnej báze," uviedli premiéri vo vyhlásení. Zároveň vyzvali ostatných spojencov, aby vyčlenili financie na obstarávanie munície veľkého kalibru.

Zelenskyj pred novinármi potvrdil, že 18 lídrov EÚ sa vyjadrilo k jeho novému plánu a väčšina z nich ho podporila. Magazín Politico však s odkazom na nemenovaných diplomatov EÚ upozornil, že šéfovia vlád a štátov ukončili diskusie o Ukrajine bez hĺbkových diskusií o tomto pláne a nemožno hovoriť ani o pokroku v súvislosti s pôžičkou do 45 miliárd eur, ktorú EÚ a skupina G7 prisľúbili Kyjevu do konca tohto roka.

Závery samitu upozornili iba na dôležitosť dodržiavania finančných záväzkov určených na podporu súčasného a budúceho vojenského rozpočtu Ukrajiny a jej obnovu. Súhlas je s využitím výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny. Samotné aktíva Ruskej federácie nemôžu byť podľa platného práva dotknuté, zostanú však zmrazené do konca vojny a kým Rusko nenahradí škody spôsobené svojou agresiou.

Závery k Ukrajine hovoria o tom, že EÚ bude aj naďalej poskytovať Ukrajine politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, kým to bude potrebné, s dodatkom, že "Rusko nesmie zvíťaziť".

Lídri sa zhodli na tom, že treba dokončiť prípravu opatrení pomoci cez Európsky mierový nástroj, ktoré uľahčia poskytovanie vojenskej podpory Ukrajine. Závery hovoria aj o zintenzívnení a urýchlení vojenskej podpory, najmä systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet.

Šéfovia vlád a štátov dôrazne odsúdili pretrvávajúce ostreľovanie kritickej energetickej a civilnej infraštruktúry Ukrajiny zo strany Ruska, ničenie prístavnej infraštruktúry a útoky na obchodné lode. Podporili všetky snahy, verejné aj súkromné, o zvýšenie energetickej bezpečnosti Ukrajiny pred zimou a aj opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany jadrových zariadení.

Do záverov sa dostala aj zmienka o znepokojení štátov EÚ správami o popravách ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami. Lídri sa zhodli na tom, že žiaden zločin nesmie zostať nepotrestaný a v tejto súvislosti je EÚ aj naďalej pripravená obmedzovať schopnosť Ruska viesť vojnu, a to aj ďalšími sankciami.

Lídri EÚ odsúdili podporu tretích krajín pre ruskú vojnu a vyzvali ich, aby prestali poskytovať akúkoľvek pomoc Rusku. To zahŕňa nielen priamu vojenskú podporu, ale aj dodávky tovarov s dvojakým použitím a položiek, ktoré využíva ruský vojenský priemysel.

(tasr)

  |  

EĽSP zamietol Haščákovu sťažnosť v súvislosti so zásahom v sídle Penty

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol 24. septembra sťažnosť Jaroslava Haščáka z dôvodu jej neprijateľnosti, pretože nevyčerpal všetky vnútroštátne opravné prostriedky.

Haščák podal na ESĽP sťažnosť v súvislosti so zásahom v bratislavskom sídle finančnej skupiny Penta z decembra 2020.

„ESĽP sa tak nedostal k meritórnemu posudzovaniu veci, teda či došlo k porušeniu práv sťažovateľa, pretože jeho sťažnosť zamietol z procesných dôvodov," uviedla Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti. Podstatou sťažnosti bol údajný únik informácií do médií týkajúcich sa zatknutia Haščáka, obvinení voči nemu a prehliadky jeho spoločnosti, „čo má vplyv na jeho právo na rešpektovanie súkromného života".

ESĽP konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienky prijateľnosti, pretože nevyčerpal vnútroštátne prostriedky nápravy, konkrétne žalobu z dôvodu nesprávneho úradného postupu polície, podľa zákona o zodpovednosti štátu.

Podľa ESĽP nie je dôvod pochybovať o tom, že Haščák mal teoretickú aj praktickú možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu. Zároveň súd podotkol, že „výsledok konania o jeho trestnom oznámení v súvislosti s únikom informácií mohol napadnúť na Ústavnom súde".

Dôvodom pre pravidlo spočívajúce v povinnosti vyčerpať všetky vnútroštátne opravné prostriedky je podľa MS poskytnúť vnútroštátnym orgánom, predovšetkým súdom, možnosť zabrániť alebo napraviť údajné porušenia dohovoru. "Uvedené pravidlo vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy je nevyhnutnou súčasťou fungovania systému ochrany podľa dohovoru a základnou zásadou. Ide o dôležitý aspekt subsidiárnej povahy mechanizmu dohovoru," uviedla štátna tajomníčka MS Katarína Roskoványi.

K zásahu ozbrojených policajtov došlo 1. decembra 2020 v bratislavskom Digital Parku v súvislosti s kauzou Gorila. Vtedajšieho šéfa Penty a finančníka Jaroslava Haščáka spolu s ďalšími obvinili z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, niekoľko týždňov bol vo väzbe. Generálna prokuratúra SR obvinenie koncom augusta 2021 zrušila. Ministerstvo spravodlivosti sa neskôr v mene štátu finančníkovi ospravedlnilo za nezákonne vznesené obvinenie a väzobné stíhanie. Finančníka a ďalších ľudí v súvislosti s kauzou v decembri 2022 opäť obvinili. Haščákovi v septembri tohto roka zrušil prokurátor obvinenie v kauze Gorila.

(tasr)

  |  

Maďarský opozičný poslanec stratil mandát po odsúdení za hodenie dymovnice na policajtov

Opozičný poslanec maďarského hnutia Momentum, András Fekete-Györ, prichádza o svoj mandát po tom, ako ho súd v Budapešti odsúdil k ročnému trestu s dvojročnou podmienkou za násilie proti úradnej osobe. 

Prípad sa stal v decembri 2018, keď Fekete-Györ počas opozičnej demonštrácie hodil dymovnicu na policajtov, ktorí vytvorili kordon pred budovou parlamentu. Incident spôsobil policajtom problémy s dýchaním, referuje denník Blikk.

Hoci Fekete-Györovi nezakázali verejnú činnosť, právoplatný rozsudok znamená, že automaticky stráca svoj poslanecký mandát. Politik označil rozsudok za politicky motivovaný a prirovnal ho k procesom z 50. rokov minulého storočia, pričom tvrdí, že cieľom bolo zastrašenie a diskreditácia opozičných politikov.

V rámci rovnakého prípadu bol odsúdený aj ďalší člen hnutia Momentum, Bendegúz Szarvas Koppány, ktorý dostal dvojročný trest s trojročnou podmienkou. Szarvas Koppány však nie je zákonodarcom.

(mm)

  |  

Szijjártó: Maďarská vláda sleduje novelizáciu slovenského jazykového zákona

Maďarská vláda pozorne sleduje možnú novelizáciu slovenského jazykového zákona a očakáva, že nedôjde k oslabeniu práv menšín.

Šéf rezortu diplomacie Péter Szijjártó na schôdzke zahraničného výboru parlamentu v odpovedi na poslaneckú otázku o možnej novelizácii slovenského jazykového zákona uviedol, že na Slovensku zatiaľ neexistuje oficiálny vládny návrh novely jazykového zákona, prebiehajú však prípravné práce.

„Preto je zrejme našou povinnosťou tento proces čo najdôkladnejšie sledovať a dať našim slovenským priateľom jasne najavo, že očakávame, že na Slovensku nedôjde k žiadnemu oslabeniu práv menšín," zdôraznil.

Spolupráca so súčasnou slovenskou vládou je podľa Szijjártóa výborná, strany vnímajú podobne vážne výzvy, ktorým svet čelí, čo vytvára príležitosť na úprimný dialóg aj v tých najťažších otázkach. „V maďarsko-slovenských vzťahoch existujú problematické záležitosti, to nikto nikdy nepoprel. Vždy som tvrdil, že zodpovedné je otvárať tieto zložité témy vtedy, ak vidíme možnosť ich uzavretia," dodal šéf maďarskej diplomacie.

Ministerstvo kultúry SR argumentuje, že potreba novelizovať jazykový zákon vyplynula z aplikačnej praxe. Cieľom by malo byť upevnenie postavenia štátneho jazyka či zabezpečenie účinného štátneho dohľadu. Tvrdí, že niektoré ustanovenia zákona boli doteraz opakovane porušované tými istými osobami, čo bolo spôsobené nízkymi sadzbami pokút a obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu.

Zámer novelizovať jazykový zákon v stredu kritizovali predstavitelia opozičnej SaS aj predseda mimoparlamentnej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Vyhlásili, že návrh je namierený proti maďarskej menšine, a obávajú sa pokutovania fyzických osôb.

(tasr, mti)

  |  

Nórsko v blízkej budúcnosti dodá Ukrajine šesť lietadiel F-16

Na sociálnej sieti Facebook to vo štvrtok uviedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov po rokovaní so svojím nórskym rezortným partnerom Bjørnom Arildom Gramom.

Obaja ministri sa stretli v Bruseli v rámci zasadnutia Rady Ukrajina – NATO. Diskutovali o súčasnej situácii na frontovej línii na východe Ukrajiny a o potrebách Kyjeva týkajúcich sa zbraní s dlhým dosahom.

„Boli uzavreté konkrétne dohody o posilnení našej protivzdušnej obrany," oznámil Umerov.

S nórskym rezortným kolegom Umerov diskutoval aj o rozvoji ukrajinského obranného priemyslu. Gramovi navrhol, aby sa Nórsko pripojilo k tzv. dánskemu modelu, teda priamemu financovaniu ukrajinských zbrojárskych podnikov. Umerov konštatoval, že rokovania v tomto smere pokračujú.

Ukrajina tiež navrhla, aby Nórsko - podobne ako Francúzsko - prevzalo „záštitu" nad jednou z ukrajinských brigád, ktorá by zahŕňala výcvik jej príslušníkov a vybavenie.

(tasr, reuters)