19. októbra 2024 | 11:24

Minúta | 19. októbra 2024 | 11:24

Ďalších 12 migrantov sa z Albánska vracia do Talianska, rozhodol rímsky súd

Súd zamietol pobyt ďalších 12 migrantov z Bangladéša a Egypta v krajine mimo Európskej únie, v sobotu sa tak „vracajú“ do Talianska, píše agentúra AFP.

V stredu do albánskeho prístavu Shengjin dopravili šestnásť mužov z Bangladéša a Egypta na základe dohody o umiestnení žiadateľov o azyl v talianskych strediskách v Albánsku. Premiérka Giorgia Meloniová ju podpísala v novembri 2023 so svojím albánskym náprotivkom Edim Ramom. Azylové konanie ľudí umiestnených v Albánsku mali na diaľku riešiť talianski sudcovia.

Štyria zo 16 žiadateľov o azyl boli identifikovaní ako „zraniteľní“ už v stredu a boli okamžite poslaní do Talianska.

Zvyšných 12 sa v sobotu v Shengjine nalodilo na plavidlo talianskej pobrežnej stráže, ktoré ich dopraví do Brindisi v južnom Taliansku, informovali predstavitelia albánskeho prístavu. Ich prevoz z dočasného prijímacieho strediska Gjadër do prístavu Shengjin potvrdil novinár AFP.

Päťročná dohoda, ktorej náklady sa odhadujú na 160 miliónov eur ročne, umožňuje presunutie do Albánska v prípade mužských žiadateľov o azyl zadržaných talianskym námorníctvom alebo plavidlami pobrežnej stráže v medzinárodných vodách. Ak sa zistí, že pochádzajú z takzvaných „bezpečných“ krajín, umožní to rýchlu repatriáciu.

Taliansky súd v piatok rozhodol, že podľa nedávneho rozhodnutia Európskeho súdneho dvora muži nespĺňajú kritériá na zadržanie v Albánsku a musia byť dopravení do Talianska.

(tasr)

19. októbra 2024 | 10:37

Minúta | 19. októbra 2024 | 10:37

Mužom musia britské školy umožniť prístup do ženských spŕch a opačne

Národná asociácia riaditeľov škôl v novom školení nariadila, aby zamestnanci, ktorí sa identifikujú ako opačné pohlavie, mali prístup do sociálnych zariadení „dostupných pre ostatných príslušníkov ich novo nadobudnutého pohlavia“.

„Zamestnanci, ktorí podstúpili zmenu pohlavia alebo sú transgenderoví, musia byť podporovaní v používaní všetkých toaliet a spŕch, ktoré sú k dispozícii ostatným príslušníkom ich novonadobudnutého pohlavia,“ píše sa v uznesení asociácie (NGA), ktoré citoval denník Telegraph.

„Vyžadovať od transgenderových osôb, aby namiesto primeraných úprav používali toalety pre zdravotne postihnutých, nie je zákonné ani správne,“ dodáva text uznesenia.

NGA je národné členské združenie guvernantov, správcov a odborníkov na riadenie v anglických štátnych školách. Viac ako 80-tisíc členov v 70 percentách škôl v Anglicku má prístup k jej službám, ktoré zahŕňajú poradenstvo, školenia a podujatia, priblížil Telegraph.

Generálna riaditeľka ľudskoprávnej charitatívnej organizácie Sex Matters Maya Forstaterová pre denník uviedla, že školenie je „hrubo nezodpovedné“ a „hlboko znepokojujúce“.

„V zákone o rovnosti sa nikde nepíše, že muži, ktorí sa identifikujú ako ženy, majú právo na prístup na ženské toalety, takže ide o šokujúce skreslenie zo strany NGA,“ povedala šéfka organizácie, ktorá upozorňuje na problematiku sebaidentifikácie v Británii.

„Zamestnávatelia sú zo zákona povinní poskytovať toalety pre jedno pohlavie, pokiaľ nejde o úplne otvorené miestnosti pre obe pohlavia. Je hrubo nezodpovedné, že NGA tvrdí správcom a dozorným orgánom škôl opak,“ vysvetlila s tým, že zákon chráni „transľudí“ pred diskrimináciou, „neposkytuje im však úplný prístup do všetkých zariadení“.

„Je hlboko znepokojujúce, že NGA dezinformuje riaditeľov škôl spôsobom, ktorý porušuje práva učiteľov a ostatných zamestnancov na základné súkromie a dôstojnosť,“ vyhlásila.

(sab)

19. októbra 2024 | 9:09

Minúta | 19. októbra 2024 | 9:09

Ukrajina potvrdila výmenu 95 vojnových zajatcov, ide o obrancov Azovstaľu

Ukrajinské Koordinačné veliteľstvo pre starostlivosť o vojnových zajatcov potvrdilo skoršie správy ruského rezortu obrany o výmene zajatcov, v oznámení na platforme Telegram priblížilo, že išlo o 58. výmenu od začiatku vojny 24. februára 2022.

„Práve sa 95 našich ľudí vrátilo domov. Vojaci, ktorí bránili mesto Mariupoľ, oceliarsky závod Azovstaľ a Doneckú, Luhanskú, Charkovskú, Kyjevskú, Černihovskú a Chersonskú oblasť,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Telegrame.

„Zakaždým, keď Ukrajina zachráni svojich ľudí z ruského zajatia, približujeme deň, keď sa sloboda vráti všetkým ľuďom v ruskom zajatí,“ dodal.

Zvláštnosťou tejto výmeny bolo, že sa vrátili aj Ukrajinci odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody, či dokonca na doživotie – tých bolo celkovo 20 zo skupiny navrátilcov. Bližšie informácie z Koordinačného strediska citoval portál Ukrajinská pravda.

Medzi prepustenými zo zajatia sú príslušníci Národnej gardy, námorníci, vojaci pozemných síl, pohraničná stráž a zástupcovia iných jednotiek.

Mohlo by Vás zaujímať Rusko a Ukrajina si údajne vymenili po 95 vojnových zajatcov

(sab)

19. októbra 2024 | 1:40

Minúta | 19. októbra 2024 | 1:40

Poľský minister obrany je skeptický voči Zelenského plánu víťazstva

Minister Władysław Kosiniak-Kamysz v piatok po zasadnutí ministrov obrany NATO v Bruseli vyzdvihol hrdinstvo ukrajinských vojakov, ktorí už takmer tri roky bránia svoju vlasť pred ruskou agresiou, zároveň však vyslovil určité pochybnosti.

„Nie je to zreteľné, jasné svetlo, ktoré okamžite zmení realitu,“ povedal Kosiniak-Kamysz na margo plánu, ktorý ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj tento týždeň prvýkrát verejne predstavil, a to najprv v stredu v ukrajinskom parlamente a následne vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady v Bruseli.

Zelenského víťazný plán celkovo počíta s piatimi bodmi a tromi tajnými dodatkami. Okrem bezodkladnej pozvánky na vstup do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít, pokračovanie vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a nasadenie „komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov“ na Ukrajine.

Kosiniak-Kamysz v piatok tiež pripomenul, že ukrajinskí vojaci sú už vojnou vyčerpaní. „Situácia na fronte je ťažká, je tu obrovská únava z vojny,“ povedal. Dodal, že Ukrajinci žijúci v Poľsku zatiaľ neprejavujú príliš veľký záujem o plánovanú dobrovoľnícku brigádu, do ktorej sa doteraz prihlásilo zhruba 300 mužov a žien.

Snaha vycvičiť v Poľsku „ukrajinskú légiu“ je súčasťou bezpečnostnej dohody, ktorú v júli podpísal Zelenskyj s poľským premiérom Donaldom Tuskom, pripomína agentúra DPA.

Poľsko, ktoré je členom EÚ aj NATO, patrí k najangažovanejším politickým a vojenským podporovateľom Ukrajiny. Okrem toho prijalo na svoje územie takmer milión ukrajinských utečencov.

(tasr)

19. októbra 2024 | 0:59

Minúta | 19. októbra 2024 | 0:59

OOP vyjadrila sústrasť nad smrťou Sinwára

Medzinárodne uznaná Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) popri vyjadrení sústrasti s „mučeníckou“ smrťou Jahju Sinwára tiež vyzvala všetky palestínske frakcie na jednotu, píše portál Times of Israel.

OOP prostredníctvom svojho vyhlásenia vyzvala na vytvorenie jednotného frontu proti Izraelu s cieľom „získať späť naše plné práva“, vrátane práva na návrat utečencov, dosiahnutia ukončenie izraelskej okupácie a vytvorenia palestínskeho štátu v hraniciach z roku 1967 s Jeruzalemom ako nedeliteľným hlavným mestom.

Výzvu spojiť všetky palestínske frakcie OOP vysvetlila aj tým, že treba bojovať proti plánu Izraela, ktorým je vyhnanie Palestínčanov z ich domoviny – z Pásma Gazy alebo z Predjordánska. Podľa OOP sa treba postaviť aj proti snahám Izraela stavať v Pásme Gazy židovské osady a rozšíriť konfiškáciu pôdy a demoláciu domov v Predjordánsku i v Jeruzaleme.

Strana Fatah podporujúca predsedu Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása vo svojom osobitne vydanom vyhlásení uviedla, že izraelská politika „vraždenia a terorizmu nedokáže zlomiť vôľu nášho ľudu získať naše legitímne národné práva na slobodu a nezávislosť“.

Fatah, ktorý je v OOP vedúcou silou a ovláda i Palestínsku samosprávu vládnucu na Západnom brehu Jordánu, má s Hamasom napäté vzťahy od roku 2007. Hamas vtedy násilne prevzal kontrolu nad Pásmom Gazy a odstránil z riadenia tejto pobrežnej enklávy všetkých predstaviteľov Fatahu.

Kým Fatah je spolu s ďalšími frakciami členom OOP, Hamas v OOP nie je.

(tasr)

18. októbra 2024 | 22:19

Minúta | 18. októbra 2024 | 22:19

Rusko je podľa Putina pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať. Zopakoval, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu, ktoré parafoval aj vedúci vtedajšej ukrajinskej delegácie. Uviedla to agentúra DPA.

Mierové rokovania v Turecku sa konali na jar 2022 — len niekoľko týždňov po tom, ako ruská armáda zaútočila na Ukrajinu. V týchto dohodách sa okrem iného stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich snáh o členstvo v NATO.

Ruský prezident tiež uviedol, že je otvorený tomu, aby hostiteľom mierových rokovaní bola Saudská Arábia. Zdôraznil však, že dôležitejší ako miesto konania schôdzky je obsah rokovaní.

V tejto súvislosti ocenil mierové iniciatívy Číny a Brazílie, pričom ich prístup k riešeniu konfliktu na Ukrajine označil za vyvážený.

Vyhlásil, že Rusko je za nastolenie trvalého mieru na Ukrajine, ktorým by všetci mali zaistenú rovnakú bezpečnosť.

„Nemalo by to byť prímerie na týždeň, dva týždne alebo na rok — aby krajiny NATO znovu vyzbrojili. Potrebujeme podmienky na dlhodobý, udržateľný a trvalý mier," zdôraznil Putin na tlačovej konferencii pre médiá členských štátov združenia BRICS, ktorého summit sa bude konať na budúci týždeň v meste Kazaň ležiacom v európskej časti Ruska.

Ruský prezident sa vyhol odpovedi na otázku, kedy sa skončí ruská tzv. špeciálna vojenská operácia na Ukrajine. Uviedol, že sa treba obrátiť na Severoatlantickú alianciu a jej sa spýtať, kedy ju „prestane baviť bojovať s Ruskom". V mene svojej krajiny však Putin povedal, že Rusko je pripravené pokračovať v tomto boji a zvíťaziť.

Putin okrem toho tvrdí, že ukrajinská armáda nie je schopná používať vysoko presné zbraňové systémy, ale robia to za ňu „vojenskí špecialisti NATO".

„NATO s nami vedie vojnu, ale rukami ukrajinských vojakov," vyhlásil Putin a zopakoval, že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak dlho, ako dlho budú členské štáty NATO dodávať Ukrajine zbrane.

(tasr)

18. októbra 2024 | 22:01

Minúta | 18. októbra 2024 | 22:01

Migranti vyhostení z Talianska do Albánska sa môžu vrátiť späť, rozhodol súd

Išlo o vôbec prvú takúto skupinu, ktorú vyhostili na základe dohody Ríma s Tiranou.

Rímsky súd v piatok rozhodol, že v albánskych centrách nemajú zadržiavať 12 migrantov, ktorých tam previezla talianska loď. Súd migrantom zároveň priznal právo na návrat do Talianska.

Celkovo 16 migrantov pôvodom z Egypta a Bangladéša, ktorých zachránili v Stredozemnom mori, previezla tento týždeň loď talianskeho námorníctva do Albánska. Stali sa tak prvou skupinou, ktorá bola po spracovaní v albánskom prístave Shëngjin umiestnená v novom migračnom centre Gjadër v súlade so zmienenou dohodou.

Už po počiatočnom posúdení v Albánsku však úrady rozhodli, že štyria z nich sa môžu vrátiť do Talianska. Návrat im umožnili buď zo zdravotných dôvodov, alebo preto, že išlo o neplnoleté osoby.

Rímsky súd však v piatok odobril návrat do Talianska aj zvyšným 12 migrantom, ktorí podľa neho nepochádzajú z bezpečných krajín a nespĺňajú tak kritéria dohody s Tiranou. Súd rozhodol v súlade s nedávnym verdiktom Európskeho súdneho dvora (ESD).

ESD v danom prípade rozhodol, že štát nemôže byť vyhlásený za bezpečný, ak sa za taký nepovažuje celé jeho územie. V súlade s dohodou, ktorú uzavrel Rím s Tiranou, mohli byť do migračných centier v Albánsku posielaní migranti pochádzajúci z 22 štátov, ktoré Taliansko zaradilo na zoznam tzv. bezpečných krajín. Medzi bezpečnými krajinami sa ocitli aj Egypt a Bangladéš, ktoré však za také nepovažuje ESD.

Na piatkové rozhodnutie rímskeho súdu už s nevôľou reagovala vládna strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Giorgie Meloniovej, pričom ho označila za spolitizované. Samotná premiérka ohlásila, že na pondelok zvoláva v tejto veci zasadnutie vládneho kabinetu.

Kým Meloniová označila verdikt súdu za zaujatý, aktivisti za práva migrantov ho privítali. Organizácia Sea Watch ho napr. komentovala slovami, že "celá mediálna šou organizovaná Meloniovej vládou" sa dostala do rozporu s vnútroštátnym aj medzinárodným právom.

(tasr)

18. októbra 2024 | 20:28

Minúta | 18. októbra 2024 | 20:28

Biden hovorí, že dokáže zariadiť koniec konfliktu medzi Izraelom a Iránom

Americký prezident Joe Biden považuje za možné dohodnúť sa s Izraelom a Iránom takým spôsobom, ktorý by mohol na určitý čas ukončiť ich konflikt na Blízkom východe.

Ako informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI), Biden v piatok v rozhovore s novinármi na záver svojej návštevy v Berlíne tiež vyhlásil, že vie, ako a kedy Izrael zareaguje na nedávne raketové útoky z Iránu. Ďalšie podrobnosti však Biden odmietol poskytnúť.

V súvislosti s útokmi, ktoré Irán podnikol na Izrael 1. októbra, vládne na Blízkom východe veľké napätie, pripomína TOI.

Podľa Bidenovho názoru existuje príležitosť, že "pravdepodobne dokážeme vyriešiť záležitosť s Izraelom a Iránom spôsobom, ktorý na určitý čas ukončí konflikt… a zastaví následné otrasy".Ako dodal, verí, že je možné pracovať na prímerí v Libanone. Uviedol súčasne, že dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy bude ťažšie.

Podľa britského denníka The Guardian Biden už po prílete do Nemecka na stretnutie s európskymi lídrami vyhlásil, že v súvislosti s vyhliadkami na prímerie v Pásme Gazy pociťuje "väčšiu nádej". Dodal, že v najbližších štyroch alebo piatich dňoch pošle do Izraela ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Blinken v spoločnom vyhlásení so svojou nemeckou rezortnou kolegyňou Annalenou Baerbockovou uviedol, že zabitie vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Jahjá Sinwára "môže byť impulzom na ukončenie konfliktu" v Pásme Gazy. Ministri dodali, že Sinwár "stál v ceste prímeriu".

Apelovali súčasne na prepustenie všetkých rukojemníkov zajatých pri vpáde palestínskych militantov na juh Izraela a už rok zadržiavaných v Pásme Gazy. Zároveň však podľa ministrov musí byť poskytnutá humanitárna pomoc civilistom v Pásme Gazy. Ministri zhodne deklarovali, že Nemecko a Spojené štáty na tom budú pracovať spolu so svojimi partnermi.

(tasr)

18. októbra 2024 | 20:04

Minúta | 18. októbra 2024 | 20:04

Marek Výborný je novým predsedom českej KDU-ČSL

Českí ľudovci si v piatok zvolili nového predsedu, so ziskom 159 hlasov sa ním stal súčasný minister poľnohospodárstva Marek Výborný. Na čele KDU-ČSL vystrieda doterajšieho predsedu Mariana Jurečku.

Jedným z cieľov Výborného podľa jeho slov je, aby Česko po budúcoročných parlamentných voľbách neovládli populisti, komunisti a extrémisti. Chce sa zamerať na väčšiu disciplinovanosť strany, ukončenie kultúrnych vojen a dôraz na praktickú politiku.

O možnom konci Jurečku na čele ľudovcov písali české médiá už dlhší čas. Jurečku nepriamo podporil aj premiér Petr Fiala, ktorý ho v prejave pred ľudovcami označil za jedného z najlepších členov vlády, akých Česko malo.

Oceňoval jeho pracovitosť a kompetentnosť. Podľa českých médií má Fiala bližšie práve k Jurečkovi, pretože s ním a so šéfkou TOP 09 Markétou Pekarovou Adamovou dohodli v roku 2021 koalíciu Spolu, s ktorou porazili ANO Andreja Babiša. Koalíciu však teraz podporil aj nový predseda Výborný.

Výborný je členom KDU-ČSL od roku 2005, jej predsedom už v minulosti krátko bol. Do čela si ho straníci zvolili v marci 2019. Uprednostnili ho vtedy v druhom kole pred Jurečkom. O niekoľko mesiacov však z dôvodu rodinnej tragédie na post rezignoval a šéfom strany sa stal Jurečka.

Po tom, ako sa strana v roku 2021 stala v rámci koalície SPOLU súčasťou vlády, pôsobil Výborný ako predseda poslaneckého klubu KDU-ČSL v Poslaneckej snemovni. V júni 2023 sa stal ministrom poľnohospodárstva, keď nahradil Zdenka Nekulu.

O post šéfa strany, ktorá v aktuálnych prieskumoch volebných preferencií dosahuje okolo dvoch percent, sa uchádzalo šesť straníkov.

(tasr)

18. októbra 2024 | 19:15

Minúta | 18. októbra 2024 | 19:15

Saakašvili varuje pred dôsledkami volebného víťazstva strany Gruzínsky sen

Pre Gruzínsko by malo hrozivé následky, ak by nadchádzajúce parlamentné voľby vyhrala vládna strana Gruzínsky sen. V rozhovore pre Rádio Sloboda (RFE/RL) to uviedol väznený gruzínsky exprezident Michail Saakašvili.

„Ak zmanipulujú voľby a uzurpujú si moc, potom Gruzínsko prestane existovať ako nezávislá krajina," obáva sa Saakašvili. Za nádejný však považuje fakt, že opozičné strany už 12 rokov bojujú proti vláde a na ich strane je aj generácia mladých ľudí, ktorá „nie je orientovaná na Rusko, ale na Európu."

Parlamentné voľby sa v Gruzínsku budú konať 26. októbra a strana Gruzínsky sen, ktorá je pri moci od roku 2012, je ich favoritom. Opozičné strany, vrátane Zjednoteného národného hnutia, ktoré založil Saakašvili, však varujú, že víťazstvo Gruzínskeho sna by mohlo v krajine ohroziť demokraciu.

Gruzínsky sen totiž nedávno schválil zákony obmedzujúce činnosť mimovládnych organizácií a médií, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, a intenzívne bojuje proti tomu, čo nazýva LGBT propagandou. Vládna strana okrem toho avizovala, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách zakáže všetky veľké opozičné strany.

Tieto i ďalšie kroky podnietili Brusel a Washington k represívnym opatreniam: EÚ zmrazila vstup Gruzínska do bloku, zatiaľ čo Washington uvalil sankcie na niektorých najvyšších predstaviteľov krajiny a pripravil samostatný balík finančných sankcií proti zakladateľovi a stále de facto vodcovi Gruzínskeho sna Bidzinovi Ivanišvilimu.

(tasr)

18. októbra 2024 | 18:45

Minúta | 18. októbra 2024 | 18:45

Salvini bránil záujmy Talianska, keď blokoval loď s migrantmi, tvrdí jeho advokátka

Terajší podpredseda vlády Matteo Salvini obhajoval záujmy Talianska a mal by byť zbavený obvinenia v kauze lode s migrantmi, ktorej v roku 2019, keď bol ministrom vnútra, neumožnil takmer tri týždne zakotviť v prístave na ostrove Lampedusa.

Vo svojej záverečnej reči v procese so Salvinim to v piatok v Palerme uviedla jeho právnička Giulia Bongiornová. Informuje o tom agentúra Reuters.

Prokuratúra žiada pre Salviniho, ktorý je v súčasnosti aj ministrom infraštruktúry a dopravy a predsedom pravicovo-populistickej strany Liga, trest odňatia slobody na šesť rokov.

Loď prevádzkovaná španielskou humanitárnou organizáciou Open Arms mala na svojej palube 147 migrantov prevažne z Afriky. Nakoniec jej po zásahu súdu bolo umožnené zakotviť na Lampeduse.

Salviniho právnička argumentovala, že lode nemajú automatické právo zakotviť v talianskych prístavoch. Ak by organizácii Open Arms skutočne záležalo na blahu migrantov, mohla ich podľa nej dopraviť inam, napríklad do domovského Španielska, na čo mala „nespočetne veľa príležitostí".

„V auguste 2019 minister Salvini viedol boj, ale určite nie proti migrantom, o ktorých bolo postarané a boli chránení," povedala Bongiornová.

Salvini v tom čase presadzoval politiku „uzavretých prístavov" pre lode zachraňujúce migrantov v Stredozemnom mori a ich posádky obviňoval z toho, že spolupracujú s prevádzačmi a lákajú do Talianska státisíce migrantov.

Proces so Salvinim, ktorý je obvinený zo zneužitia svojich právomocí a únosu, sa začal na Sicílii ešte v roku 2021. Salvini ho označuje za spolitizovaný. Podporu mu nedávno vyjadrili krajne pravicové strany v celej Európe, ktoré ho vykreslili ako hrdinu v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

„(Salvini) si zaslúži medailu za obranu Európy," napísal v piatok na platforme X maďarský premiér Viktor Orbán.

Salvini vyhlásil, že v prípade, ak ho uznajú za vinného, neodstúpi zo svojich súčasných funkcií, ale voči verdiktu sa odvolá. Podľa talianskych zákonov majú obvinení právo na dve odvolania, takže proces sa môže ťahať ešte niekoľko rokov. Termín vynesenia rozsudku zatiaľ nebol stanovený.

(tasr)

18. októbra 2024 | 18:24

Minúta | 18. októbra 2024 | 18:24

Registrované partnerstvá môžu byť čoskoro realitou aj v Poľsku. Navrhuje ich vláda

V predloženom návrhu zákona sa nenachádza právo na adopciu dieťaťa.

Poľská vláda v piatok predložila návrh zákona, ktorým by sa v prípade schválenia uzákonila možnosť registrovaného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia. Podľa poľskej ministerky pre rovnosť Katarzyny Kotulovej ide o "historický deň".

Podľa navrhovanej legislatívy by mohli dve osoby bez ohľadu na ich pohlavie uzavrieť partnerstvo na matričnom úrade. Vďaka zákonu by páry, ktoré vstúpili do registrovaného partnerstva, získali aj právo na dedičstvo a zdravotné informácie o svojom partnerovi. V predloženom návrhu zákona sa ale nenachádza právo na adopciu dieťaťa.

Súčasťou návrhu je zároveň ustanovenie o legalizácii zväzkov párov rovnakého pohlavia, "ktoré sú zosobášené podľa práva iného štátu ako Poľska." Poľsko ako krajina so silnou kresťanskou tradíciou totiž v súčasnosti takéto manželstvá neuznáva.

Aby navrhovaný zákon vstúpil do platnosti, musí ho ešte schváliť poľský parlament a konzervatívny prezident Andrzej Duda.

"Toto je nová kapitola dlhého pochodu k rovnosti," uviedla ministerka pre rovnosť, keď predstavovala návrh zákona o registrovaných partnerstvách. Na príprave návrhu zákona sa podieľali podľa slov Kotulovej aj viaceré LGBT organizácie, ktorým sa za ich prácu poďakovala.

(tasr)

18. októbra 2024 | 18:14

Minúta | 18. októbra 2024 | 18:14

Severná Kórea vysiela vojakov na pomoc Rusku, tvrdí Soul

Pomocou pre Rusko vo vojnovom konflikte s Ukrajinou majú byť vojaci zo Severnej Kórey. Uviedla to juhokórejská výzvedná služba NIS, píše BBC.

Podľa údajov Národnej spravodajskej služby (NIS) do Ruska už prišlo prvých 1500 vojakov a ich celkový počet by mohol neskôr dosiahnuť 12 000. Toto tvrdenie prichádza len deň po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na základe spravodajských informácií uviedol, že do vojny by sa mohlo zapojiť okolo 10 000 severokórejských vojakov.

Moskva a Pchjongjang v posledných mesiacoch zintenzívnili svoju spoluprácu a objavujú sa dôkazy, že Severná Kórea Rusko zásobuje muníciou. Ide údajne o delostrelecké granáty, rakety a protipancierové projektily.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v tejto súvislosti varoval pred vážnou bezpečnostnou hrozbou a uviedol, že medzinárodné spoločenstvo musí reagovať všetkými dostupnými prostriedkami.

Niektorí vojenskí experti však tvrdia, že bojová hodnota severekórejských vojakov je malá, keďže im chýbajú skúsenosti z reálneho nasadenia. Tvrdia, že budú mať tiež problém s jazykovou bariérou. Ich využitie vidia skôr pri strážení niektorých úsekov rusko-ukrajinskej hranice, než priamo na fronte.

(bra)

18. októbra 2024 | 17:45

Minúta | 18. októbra 2024 | 17:45

Muži, ktorí z Jordánska prenikli do Izraela, patrili k Moslimskému bratstvu

Dvaja útočníci, ktorých v piatok po nelegálnom prekročení hraníc Izraela a Jordánska zabila izraelská armáda, boli členmi islamistickej organizácie Moslimské bratstvo v Jordánsku.

Podľa prvotných informácií poskytnutých izraelskou armádou narušitelia prerezali časť hraničného plota. Ich cieľom údajne bolo spáchať útok proti civilistom podobný tomu, aký 7. októbra 2023 na juhu Izraela podnikli teroristické komandá napojené na palestínske radikálne hnutie Hamas.

Muži, zneškodnení izraelskými bezpečnostnými zložkami, boli vybavení ručnými zbraňami, nožmi, putami, mapou, ďalekohľadom, kompasom a arabsko-hebrejským prekladovým slovníkom, doplnil izraelský spravodajský web i24.

Denník The Times od Israel (TOI) dodal, že pri incidente s infiltrantmi boli zranení aj dvaja izraelskí vojaci.
Web i24 doplnil, že jednotky pohraničnej polície a armády následne prehľadávali pohraničnú oblasť v blízkosti Mŕtveho mora a pátrali po treťom podozrivom. Oblasť bola úplne uzavretá a obyvatelia dostali pokyn, aby zostali doma.

Podľa citovaného hovorcu islamistického hnutia obaja muži boli členmi skupiny Moslimské bratstvo, ktorí sa "vždy zúčastňovali na podujatiach na znak solidarity s Gazou a na podporu hnutia odporu".

(tasr)

18. októbra 2024 | 17:10

Minúta | 18. októbra 2024 | 17:10

Je nevyhnutné, aby NATO naďalej poskytovalo Ukrajine vojenskú pomoc, tvrdí Rutte

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v piatok odsúdil „čoraz nezodpovednejšiu rétoriku" ruského prezidenta Vladimira Putina. Informovala o tom agentúra Reuters.

Po stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli zároveň dodal, že "Rusko je možno hlasné, ale NATO je silné", informuje agentúra Reuters, z ktorej čerpala TASR.

Holandský expremiér, ktorý sa funkcie najvyššieho predstaviteľa NATO ujal začiatkom októbra, tiež uviedol, že krajiny Aliancie intenzívne pracujú na podpore Ukrajiny počas nadchádzajúcej zimy. Hlavným bodom stretnutia ministrov obrany pritom bolo podľa jeho slov práve dostať teraz na Ukrajinu rozsiahlu vojenskú pomoc.

Rutte po dvojdňových rokovaniach ministrov obrany, na ktorých sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, tiež povedal, že NATO spolupracuje s Ukrajinou s cieľom dosiahnuť jej čoraz väčšie priblíženie sa k tejto obrannej aliancii. Za nevyhnutné označil, aby Aliancia aj naďalej poskytovala Kyjevu vojenskú pomoc.

Rutte predsedal zasadnutiu ministrov obrany Aliancie vôbec prvýkrát. Vo svojom záverečnom prejave sa dotkol aj prezidentských volieb v Moldavsku, ktoré sa uskutočnia v nedeľu súbežne s referendom o jeho potenciálnom vstupe do EÚ. Rutte v tejto súvislosti povedal, že Rusko sa snaží Moldavsko vykoľajiť z jeho európskej trajektórie.

EÚ, USA aj samotné moldavské úrady už dlhšie obviňujú Moskvu z pokusov o podkopanie volieb aj referenda. Voľby i referendum sú podľa Reuters vnímané ako kľúčový moment v boji o budúcnosť tejto krajiny, ktorý zvádza Rusko so Západom.

(tasr)

18. októbra 2024 | 17:03

Minúta | 18. októbra 2024 | 17:03

Sinwár chcel podľa IDF ujsť do bezpečnej zóny al-Mawásí

Obranné sily Izraela (IDF) tvrdia, že vodca hnutia Hamas Jahjá Sinwár sa pravdepodobne pokúšal dostať do humanitárnej zóny al-Mawásí pri pobreží Stredozemného mora na juhu Pásma Gazy, keď ho izraelskí vojaci v stredu v meste Rafah zabili.

Oblasť al-Mawásí je Izraelom vyčlenená bezpečná humanitárna zóna, do ktorej po spustení izraelského pozemného útoku na Rafah utiekli tisícky Palestínčanov.

Odvolávajúc sa na informácie spravodajského webu The Times of Israel (TOI), TASR uvádza, že izraelská armáda sa domnieva, že Sinwár bol pod tlakom operácií izraelských jednotiek donútený presunúť sa z mesta Chán Júnis do Rafahu, pričom musel často meniť svoje skrýše a zdržiavať sa aj v podzemných objektoch. Tam zrejme trávil až 90 percent času.

V čase, keď sa Rafah pokúšal opustiť, jednotky izraelskej armády zaútočili na budovu, kde sa aj s ďalšími mužmi skrýval. Pri Sinwárovom tele sa neskôr našlo 40-tisíc šekelov (asi 10-tisíc eur), ako aj tri strelné zbrane s muníciou.

Kým Izrael a jeho západní spojenci privítali Sinwárovu elimináciu a označili ju za nádej pre rukojemníkov zadržiavaných vyše roka na palestínskom území i pre urovnanie na Blízkom východe, samotný Hamas vyjadril odhodlanie pokračovať v boji za tzv. palestínsku vec.

Svoju podporu Hamasu v piatok prejavilo aj libanonské proiránske hnutie Hizballáh a Iránom podporovaní húsijskí povstalci v Jemene. Obe tieto formácie zintenzívnili svoje útoky voči Izraelu po masakre, ktorú teroristické komandá prepojené s Hamasom spáchali na juhu Izraela 7. októbra 2023.