Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muž, ktorý napadol redaktorku Kövešovú, putuje do väzby

Moderátorku TV Markíza fyzicky napadli v stredu počas natáčania reportáže v Trnave.

Páchateľa v piatok poslal sudca do väzby v Leopoldove z dôvodu hrozby úteku a pokračovania v páchaní trestnej činnosti. Obvinený je z výtržníctva, informoval o tom portál tvnoviny.sk.

Kristína Kövešová pri útoku utrpela zranenia, z ktorých sa dodnes lieči v nemocnici. Okrem zlomeného nosa jej diagnostikovali aj otras mozgu a narazenú chrbticu.

Ako dodala sama redaktorka, už niekoľko týždňov sa venuje veľmi vážnemu prípadu – útokom, vyhrážkam a veľmi surovým bitkám, ktoré sa neraz týkajú žien a starších ľudí v Trnave. Televízia útok na Kövešovú odsúdila a poznamenala, že celú sériu reportáží odvysielajú v najbližších dňoch.

Redaktorku Markízy Kövešovú napadli. Skončila v nemocnici s vážnymi zraneniami

Mohlo by Vás zaujímať Redaktorku Markízy Kövešovú napadli. Skončila v nemocnici s vážnymi zraneniami

(max)

Minúta  |  

Poľsko začalo obrňovať svoju hranicu s Ruskom, oznámil premiér Tusk

Program pripravený ministerstvom obrany a generálnym štábom poľskej armády predpokladá výstavbu rôznych typov opevnení, terénnych prekážok a vojenskej infraštruktúry na hraniciach Poľska s Ruskom a Bieloruskom.

Poľský minister obrany pred pár dňami oznámil, že čoskoro sa začne s výstavbou prvých prvkov "Východného štítu" pozdĺž takmer 800 kilometrov svojich hraníc.

"Stavba Východného štítu začala! Prvé práce na hraniciach s Ruskom," napísal premiér Donald Tusk vo štvrtok večer. K textu pripojil aj fotografiu ukazujúcu prebiehajúce práce.

Tzv. "národný program odstrašovania a obrany - Východný štít" schválili v Poľsku na roky 2024 - 2028. Celkovo bolo naň vyčlenených 10 miliárd poľských zlotých (2,3 miliardy eur).

https://twitter.com/donaldtusk/status/1852083177797374230

(max)

Minúta  |  

Boeing ponúka zamestnancom zvýšenie platu až o 38 percent

Americký výrobca lietadiel predložil vylepšenú platovú ponuku desaťtisícom štrajkujúcich zamestnancov.

Približne 33-tisíc zamestnancov Boeingu štrajkuje už sedem týždňov. Koncom minulého týždňa hlasovali proti pôvodne vylepšenej ponuke, ktorá zahrnovala aj zvýšenie platov o 35 percent.

Proti bolo 94 percent zamestnancov. Táto ponuka bola pritom výrazne lepšia než prvá, ktorá počítala s rastom platov o 25 percent. Tú odmietlo 95 percent zamestnancov.

Ako uviedli odborári z Medzinárodného združenia zamestnancov v strojárstve a letectve, o najnovšej ponuke, teda zvýšenia platov o 38 percent počas štyroch rokov, sa bude hlasovať v pondelok 4. novembra. Ak aj túto ponuku odmietnu, bude to pre Boeing znamenať ďalšie výrazné zhoršenie situácie.

Štrajk, ktorý sa začal 13. septembra v hlavných závodoch firmy v oblasti Seattlu, paralyzoval výrobu kľúčového modelu lietadla 737 a lietadla na diaľkové lety 777.

V nemeckých automobilkách je v ohrození do 190-tisíc ľudí. VW chce zatvárať domáce fabriky

Mohlo by Vás zaujímať V nemeckých automobilkách je v ohrození do 190-tisíc ľudí. VW chce zatvárať domáce fabriky

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí záplav v Španielsku stúpol na 205

Záchranné tímy stále pátrajú po mnohých nezvestných.

"Celkovo je tu 158 ľudí, ku ktorým treba prirátať desiatky a desiatky nezvestných," zhodnotil na tlačovej konferencii Angel Victor Torres, minister zodpovedný za spoluprácu so španielskymi regiónmi podľa agentúry Reuters. Odvtedy počet obetí vystúpil na 205, informuje BBC.

V niektorých častiach regiónu Valencia spadlo v utorok za osem hodín toľko zrážok, ako celý ročný dážď v tejto lokalite. Tragédia je už teraz najhoršou španielskou katastrofou súvisiacou s povodňami v modernej histórii a meteorológovia tvrdia, že človekom spôsobená klimatická zmena spôsobuje, že takéto extrémne poveternostné javy sú častejšie a ničivejšie.

Záchranné tímy vo štvrtok objavili telá ďalších ôsmich ľudí vrátane miestneho policajta, ktorí boli uväznení v garáži na okraji Valencie.

Španielsky premiér Pedro Sánchez vyjadril solidaritu s rodinami obetí a prisľúbil pomoc všetkým postihnutým. Kráľ Filip VI. apeloval na obyvateľov, aby dodržiavali bezpečnostné opatrenia.

Do záchranných prác sa zapojilo viac ako tisíc vojakov a španielska vláda zriadila krízový výbor na koordináciu pomoci. Podporu Španielsku vyjadrili aj Portugalsko, Taliansko a Nemecko.

Ako píše agentúra EFE ide o najhoršiu tragédiu spôsobenú dažďami v tomto storočí a jednu z najvážnejších za posledných 75 rokov.

V roku 2021 zomrelo pri veľkých záplavách v Nemecku najmenej 185 ľudí. Predtým zomrelo v Rumunsku v roku 1970 209 ľudí a záplavy v Portugalsku v roku 1967 zabili takmer 500 ľudí.

(max)

Minúta  |  

USA vraj požiadali Libanon o jednostranné prímerie s Izraelom

Spojené štáty tak chcú podľa agentúry Reuters oživiť uviaznuté rozhovory o ukončení útokov medzi Izraelom a hnutím Hizballáh, úradujúci libanonský premiér Nadžíb Míkátí to však poprel.

Libanonský politický zdroj a vysokopostavený diplomat uviedli, že takúto výzvu tlmočil Míkátímu tento týždeň americký vyslanec Amos Hochstein, ktorý vo štvrtok navštívil Izrael v rámci zintenzívneného diplomatického úsilia o prímerie.

Míkátího kancelária vo vyjadrení pre Reuters poprela, že by USA požiadali Libanon o vyhlásenie jednostranného prímeria. Uviedla, že postoj libanonskej vlády je jasný – žiada zastavenie paľby od oboch strán a dodržiavanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701, ktorá ukončila posledný konflikt medzi oboma stranami v roku 2006. Americké veľvyslanectvo v Bejrúte na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagovalo.

USA sa podľa zdrojov snažia presvedčiť Bejrút, aby prevzal časť iniciatívy na rozhovoroch, najmä s ohľadom na predpoklad, že Izrael bude pokračovať vo vojenských operáciách, pri ktorých už zahynula väčšina vedenia Hizballáhu a ktoré zničili veľkú časť juhu Libanonu.

Prímerie Izraela a Hizballáhu musí zaručiť bezpečnosť židovského štátu, vyhlásil Netanjahu

Mohlo by Vás zaujímať Prímerie Izraela a Hizballáhu musí zaručiť bezpečnosť židovského štátu, vyhlásil Netanjahu

Libanonské ozbrojené sily sa nezúčastňujú na konflikte medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorý začal odpaľovať rakety na izraelské vojenské základne pred rokom v solidarite so svojím palestínskym spojencom, hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Akékoľvek rokovania o prímerí by musel odobriť Hizballáh, ktorý má ministrov v libanonskom kabinete a ktorého členovia a spojenci zastávajú značný počet kresiel v libanonskom parlamente. Diplomati sú v kontakte s Hizalláhom prostredníctvom jeho spojenca, predsedu parlamentu Nabího Barrího.

(tasr)

Minúta  |  

Európska únia bude spolupracovať s Japonskom v oblasti bezpečnosti a obrany

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell spoluprácu označil za historický krok, ktorý prichádza vo "veľmi vhodnom" čase.

Borrell a japonský minister zahraničných vecí Takeši Iwaja na stretnutí v Tokiu predstavili Bezpečnostné a obranné partnerstvo EÚ-Japonsko, ktorého cieľom je posilniť spoluprácu okrem iného pri spoločných vojenských cvičeniach, výmene informácií súvisiacich so zbrojným priemyslom či v oblasti vesmírnej bezpečnosti.

Ide o prvú dohodu svojho druhu, ktorú EÚ uzavrela s krajinou ázijsko-tichomorského regiónu, priblížil Borrell. "Žijeme vo veľmi nebezpečnom svete... a vzhľadom na situáciu v oboch našich regiónoch tento politický rámec prehlbuje našu schopnosť riešiť vznikajúce hrozby spoločne," povedal novinárom podľa AFP.

Borrella mrzí, že sa nikomu nepodarilo zastaviť Netanjahua

Mohlo by Vás zaujímať Borrella mrzí, že sa nikomu nepodarilo zastaviť Netanjahua

Japonsko, ktoré sa desaťročia spolieha na vojenskú techniku zo Spojených štátov, vyvíja novú stíhačku s Talianskom a Britániou. Zvyšuje tiež svoje výdavky na obranu s cieľom dosiahnuť v roku 2027 dve percentá hrubého domáceho produktu, sčasti pre aktivity Číny, ktorá posilňuje vojenský tlak na Taiwan.

Japonský premiér Šigeru Išiba vyhlásil, že "dnešná Ukrajina by mohla byť zajtrajšou východnou Áziou". Vyzval tiež na vytvorenie regionálneho spojenectva s princípom kolektívnej bezpečnosti, podobného aliancii NATO.

Borrell a Iwaja si v piatok tiež vymenili ratifikačné listiny dohody o partnerstve medzi Japonskom a EÚ, oznámil japonský minister. Táto separátna dohoda vyrokovaná už skôr oficiálne vstúpi do platnosti 1. januára 2025.

Po rozhovoroch v Tokiu odcestuje Borrell do Južnej Kórey, kde budú hlavným bodom programu obavy z aktivít Severnej Kórey.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.