Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Redaktorku Markízy Kövešovú napadli. Skončila v nemocnici s vážnymi zraneniami

Napadnutie súvisí s jej prácou na reportáži o bitkách v Trnave.

Viaceré vážne zranenia utrpela redaktorka TV Markíza Kristína Kövešová pri fyzickom útoku, ktorý sa udial počas natáčania reportáže v Trnave. Informujú o tom TV Noviny s tým, že ide o osoby, ktorých aktivity redaktorka intenzívne mapovala vo svojich reportážach.

„Potvrdzujeme, že naša redaktorka Kristína Kövešová bola počas natáčania reportáže v Trnave napadnutá osobami, ktorých aktivity v posledných dňoch intenzívne mapovala. Televízia Markíza zásadne odsudzuje násilie v akejkoľvek forme a s políciou, ktorá bola v čase incidentu na mieste prítomná, sme pripravení plne spolupracovať. Celú sériu reportáží, ktorá vyvrcholila týmto incidentom, odvysielame už v najbližších dňoch v relácii Reflex,“ znie oficiálne stanovisko televízie Markíza.

Ako dodala sama Kövešová, už niekoľko týždňov sa venujeme veľmi vážnemu prípadu - útokom, vyhrážkam a veľmi surovým bitkám, ktoré sa neraz týkajú žien a starších ľudí.

„Stalo sa to, že napadli aj mňa. Momentálne som v nemocnici ešte celá od krvi, so zlomeným nosom, otrasom mozgu a narazenou chrbticou,“ ozrejmila Kristína Kövešová s tým, že sa nevzdáva a prípadu sa bude venovať aj naďalej, keď jej to zdravie dovolí.

Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Veronika Dachová udalosť potvrdila. „Jedna osoba bola políciou na mieste zadržaná," priblížila Dachová. Polícia poskytne bližšie informácie, keď to dovolí procesná situácia.

(bra, tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia neodporučila začatie prístupových rokovaní s Gruzínskom

Exekutíva Európskej únie v stredu predložila výročnú správu o pokroku v prístupovom konaní kandidátskych krajín, vyzdvihla v nej úsilie Ukrajiny a Moldavska o plnenie reforiem v „náročnom prostredí“.

Prístupový proces Gruzínska sa podľa Komisie „fakticky zastavil“ z viacerých dôvodov. Okrem krokov gruzínskej vlády citovala prijatie legislatívy, ktorá požaduje od organizácií získavajúcich viac než 20 percent svojho financovania zo zahraničia zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“.

Eurokomisia spomenula aj „silne protieurópske naratívy“ niektorých gruzínskych predstaviteľov, hoci bez uvedenia príkladov.

Poukázala tiež na správy medzinárodných pozorovateľov o zastrašovaní voličov a procedurálnych nezrovnalostiach v sobotňajších parlamentných voľbách v Gruzínsku, v ktorých zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen, a ktoré opozícia aj prezidentka považujú za zmanipulované.

Komisia tvrdí, že Gruzínsko potrebuje reformu volebného systému. Za prvoradý je teraz podľa nej „konštruktívny a inkluzívny dialóg naprieč politickým spektrom“. V správe sa píše, že EÚ „zostáva zaviazaná ďalej prehĺbiť partnerstvo“, no zároveň varuje, že „pokiaľ Gruzínsko nezmení súčasné smerovanie, Komisia nebude môcť zvážiť odporúčanie začať s ním (prístupové) rokovania“.

Eurokomisia taktiež poukázala na pokrok na Ukrajine a v Moldavsku, s ktorými Únia otvorila prístupové rokovania ešte koncom júna. „Napriek pokroku v zásadných reformách je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie,“ uvádza správa v súvislosti s procesom na Ukrajine.

V Moldavsku je podľa nej potrebné vyvinúť ďalšie úsilie potrebné na zbavenie oligarchov politickej moci, citovali Komisiu agentúra Reuters a portál Rádio Sloboda (RFE/RL).

Európska komisia dodala, že „očakáva začatie rokovaní o klastroch, počínajúc základnými otázkami, čo najskôr v roku 2025“ pre Ukrajinu aj Moldavsko, ak budú splnené podmienky.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko protestuje voči fínskej konfiškácii majetku. Predvolalo si veľvyslankyňu

Fínske justičné orgány nariadili zhabanie 45 nehnuteľností, vrátane objektov chránených diplomatickou imunitou, ktoré sa využívajú na oficiálne účely a patria Ruskej federácii.

Rusko si v stredu predvolalo fínsku veľvyslankyňu v Moskve Marju Liivalovú, aby protestovalo proti rozhodnutiu fínskeho súdu, ktorý na žiadosť ukrajinskej štátnej firmy Naftogaz nariadil konfiškáciu majetku vo vlastníctve Ruska vo Fínsku v hodnote 4,25 miliardy dolárov.

"Ruská strana požaduje, aby fínska strana čo najskôr preskúmala toto nezákonné rozhodnutie, ktoré flagrantne porušuje ustanovenia Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961," píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí s tým, že ak to bude potrebné, ruská strana prijme odvetné opatrenia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na zhabanie majetku povedal, že Moskva tento krok napadne na súde a využije všetky zákonné mechanizmy na ochranu svojich záujmov.

Naftogaz od roku 2016 podniká právne kroky proti Rusku s cieľom vymôcť kompenzáciu za vyvlastnenie svojho majetku zo strany Moskvy po obsadení polostrova Krym ruskými jednotkami v roku 2014. Medzinárodný súdny dvor v Haagu v apríli 2023 nariadil Rusku zaplatiť Naftogazu 4,22 miliardy dolárov spolu s úrokmi a súdnymi trovami, čo však Moskva doteraz neurobila.

(tasr)

Minúta  |  

Iránske justičné orgány popravili Šármahda. Nemecko protestuje

Nemecko 30. októbra stiahlo svojho veľvyslanca z Iránu v reakcii na popravu nemecko-iránskeho občana Džamšída Šármahda.

Podľa hovorcu nemeckého ministerstva zahraničných vecí poprava "extrémne zaťažila" už beztak napäté vzťahy medzi Berlínom a Teheránom. Nemecko si v súvislosti s tohtotýždňovou popravou Šármahda zároveň predvolalo chargé d'affaires iránskeho veľvyslanectva v Berlíne, aby mu tlmočilo svoj protest.

Iránske justičné orgány oznámili popravu Šármahda 28. októbra. Na smrť ho odsúdili ešte na jar 2023 v kontroverznom procese na základe obvinení z terorizmu. Uznali ho za vinného z plánovania útoku na mešitu v roku 2008, pri ktorom zahynulo 14 ľudí, ako aj zo spolupráce so zahraničnými spravodajskými službami.

Šármahd sa narodil v Iráne, mal však aj nemecké občianstvo a trvalý pobyt v USA. Iránska tajná služba ho zadržala v auguste 2020 v Dubaji a previezla do Iránu.

Irán Šármahda obvinil z vedenia skupiny Tondar (Hrom), ktorej cieľom je zvrhnúť iránsku vládu a obnoviť monarchiu v krajine. Iránska vláda túto skupinu považuje za teroristickú. Šármahdovi príbuzní a ľudskoprávni aktivisti obvinenia voči nemu dôrazne odmietli.

(tasr)

Minúta  |  

Nový vodca Hizballáhu plánuje pokračovať vo vojne proti Izraelu

V prvom prejave po utorkovom vymenovaní za generálneho tajomníka hnutia sa Naím Kásim prihovoril šíitským militantom s tým, že má v úmysle pokračovať v „pracovnom programe“ svojho predchodcu Hasana Nasralláha.

Bývalý zástupca vodcu militantného hnutia, ktoré pôsobí v južnom a východnom Libanone i v juhovýchodnej Sýrii, tiež prisľúbil, že skupina bude zo solidarity pokračovať v podpore palestínskeho militantného hnutia Hamas, ktorého útok 7. októbra 2023 rozpútal vojnu v Pásme Gazy. Dodal, že aj naďalej bude pokračovať v podpore Palestínčanov v Gaze a „čeliť nebezpečenstvu, ktoré Izrael predstavuje pre celý región“.

Vojenské operácie Hizballáhu od jeho vzniku v roku 1982 podľa Kásima zabránili vzniku židovských osád na juhu Libanonu. Izraelská vláda však nikdy neprejavila záujem o zakladanie židovských osád inde ako na palestínskych územiach, pripomenul portál Times of Israel.

Židovský štát podľa Kásima už 39-tisíckrát narušil vzdušný priestor južného Libanonu, čím opakovane porušil rezolúciu OSN č. 1 701 z roku 2006, ktorá nariaďuje demilitarizáciu oblasti medzi Modrou líniou (izraelsko-libanonskou hranicou) a riekou Lítání. Obranné sily Izraela (IDF) sa podľa jeho vyjadrení „ešte pred 7. októbrom“ pripravovali na napadnutie Libanonu.

Hizballáh svojím ozbrojeným pôsobením v spomenutom regióne rovnako porušuje rezolúciu 1 701, ktorá zakazuje prítomnosť všetkým ozbrojeným silám okrem libanonskej armády a mierových Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL).

Kásim ďalej vyhlásil, že Hizballáh čelí „americkej, európskej a celosvetovej vojne s cieľom ukončiť náš odpor“, na druhej strane Irán svojich nábožensky spriaznených militantov podporuje a „nežiada na oplátku nič“. V závere vyzval na podporu zo strany arabských štátov v boji proti „sionistickému režimu“.

(sab)

Minúta  |  

Daňové zmeny či podpora zdravotníctva. Britská kancelárka predstavila nový rozpočet

Podľa portálu Thelegraph sa očakáva, že v tomto roku vzrastie ekonomika len o 1,1 percenta, pričom v roku 2025 by mohla dosiahnuť 2 percentá, ale následne sa predpokladá pokles na 1,5 percenta. Tieto čísla sú pod odhadovanou potenciálnou mierou rastu 1,66 percenta.

Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť varoval, že plánované zvýšenie daní o 40 miliárd libier môže výrazne oslabovať dlhodobý rast britskej ekonomiky.

V prvom rozpočte labouristickej vlády za posledných 14 rokov britská ministerka financií Rachel Reevesová uviedla, že od apríla sa zvýši príspevok na národné poistenie pre zamestnávateľov o 1,2 percentuálneho bodu na 15 percent. Tento krok by mal vyniesť do štátneho rozpočtu 25 miliárd GBP.

Okrem toho došlo k zvýšeniu nižšej sadzby dane z kapitálových výnosov z 10 na 18 percent a vyššej sadzby z 20 na 24 percent. Sadzby dane z kapitálových výnosov z obytných nehnuteľností zostávajú na úrovni 18 a 24 percent. Reevesová tiež predĺžila zmrazenie prahových hodnôt dane z dedičstva o ďalšie dva roky do roku 2030.

Kancelárka upozornila, že predchádzajúca vláda konzervatívcov nezapočítala do rozpočtu náklady na kompenzácie za škandály s infikovanou krvou a poštou Horizon. Tieto faktory prispievajú k zvýšeniu daní o 40 miliárd GBP.

Na podporu verejných služieb vláda vyčlenila 22,6 miliardy libier do rozpočtu na zdravotníctvo a 3,1 miliardy libier na kapitálové investície. Daň z pohonných hmôt sa na dva roky zmrazuje, čím sa podporí stabilita motoristov. Podľa OBR by mala národná životná mzda vzrásť o 6,7 percenta na 12,21 GBP za hodinu, pričom vláda plánuje zaviesť jednotnú sadzbu minimálnej mzdy pre dospelých.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.