Preskočiť na obsah
  |  

Izrael a Vatikán sa zaplietli s kontroverznou mafiánskou firmou. Zaujímali ich ruské ciele

Uniknuté súbory policajných odposluchov poukazujú na globálny charakter vyšetrovania súkromných detektívov z Milána a ich klientov.

Talianska spoločnosť Equalize, ktorá údajne hackla informácie o tisíckach ľudí vrátane politikov, podnikateľov, športovcov a dokonca aj hudobníkov, je obvinená z práce pre izraelskú rozviedku a Vatikán, ukazujú policajné odposluchy.

Podľa týchto uniknutých odposluchov mali byť cudzie mocnosti medzi tými, ktoré využili súkromnú investigatívnu firmu so sídlom v Miláne na prienik do databáz štátnej bezpečnosti s cieľom získať tajné informácie o finančnej činnosti, transakciách súkromných bánk a policajných vyšetrovaniach.

Členovia hackerskej siete sa vo februári 2023 stretli v kancelárii firmy v Miláne s dvoma izraelskými agentmi, aby prediskutovali úlohu v hodnote milióna eur. Vyplýva to z uniknutých dát, píše Politico.

Úloha bola kybernetickou operáciou proti ruským cieľom vrátane neidentifikovanej "pravej ruky" prezidenta Vladimira Putina a odkrývania finančnej stopy vedúcej z bankových účtov bohatých osobností k ruskej žoldnierskej skupine Wagnerovcov. Informáciu mali následne odovzdať Vatikánu.

Nie je však jasné, prečo boli izraelské tajné služby a Vatikán zapletené s kontroverznou milánskou firmou a aké boli ich dôvody na získanie informácií o ruských cieľoch, ale ich prítomnosť v spise dramaticky rozšírila rozsah už aj tak rozsiahleho talianskeho vyšetrovania.

Izraelčania podľa odposluchov navrhli spoluprácu s Talianskom na výmenu informácií a ponúkli "všetky pôvodné dokumenty" z tzv. škandálu Katargate v EÚ. V rámci toho padli obvinenia, že ľudia z prostredia Európskeho parlamentu prijímali peniaze a dary výmenou za to, že v Bruseli plnili príkazy Kataru.

Talianskej firme tiež Izraelčania ponúkli informácie, ktoré by mohli pomôcť jednému z údajných klientov spoločnosti Equalize, talianskemu energetickému gigantu Eni, s informáciami o "nezákonnom obchodovaní s iránskym plynom s talianskymi spoločnosťami".

Vatikán ani izraelské veľvyslanectvo v Ríme sa k tvrdeniam nevyjadrili. Spoločnosť Eni vo vyhlásení potvrdila, že si najala Equalize na "vyšetrovacie úlohy pre podporu svojej stratégie a obhajoby v rôznych trestných a občianskoprávnych prípadoch", avšak si nie je vedomá žiadnej nezákonnej činnosti.

Talianskí politici sú pobúrení z najnovších zistení. Do vyšetrovania budú pravdepodobne zatiahnuté aj ďalšie krajiny. 

Minister zahraničia Antonio Tajani v stredu povedal, že “neprijateľný” hack, ktorý mal za cieľ “vydierať, útočiť alebo tlačiť” na politikov, a prepojenia hackerov za národnými hranicami ho urobili “oveľa závažnejším”. Nariadil už zriadiť aj pracovnú skupinu na ochranu rezortu a talianskych veľvyslanectiev v zahraničí.

IT konzultant Nunzio Samuele Calamucci, ktorý z jedinej miestnosti za milánskou katedrálou Duomo uskutočňoval niekoľko rokov únik do databázy národnej bezpečnosti, často podľa doterajšieho yvšetrovania odkazoval na desiatky hackerov, ktorí pre neho pracovali v Anglicku. Spoločnosť tiež využívala servery v Spojených štátoch a Litve, kde boli podľa uniknutých dokumentov menej zraniteľné.

Prokurátori už preto nariadili zhabanie servera v Litve a zvažujú, či podať žiadosť aj vyšetrovateľom v Spojenom kráľovstve. Štyria podozriví, ktorí sú momentálne v súvislosti s prípadom v domácom väzení, sa vo štvrtok zúčastnili na pojednávaní v Miláne, ale odmietli odpovedať na otázky sudcu.

Antonio Augimeri a Paolo Simonetti, právnici bývalého policajného vyšetrovateľa Carmine Galla, ktorý je partnerom v Equalize, a IT konzultant Calamucci uviedli, že Gallo má v úmysle čeliť obvineniam, ale bude môcť viesť “plodnú” diskusiu s vyšetrovateľmi, až keď bude vidieť všetky dokumenty. Calamucci je taktiež “ochotný objasniť svoju pozíciu” hneď, ako mu bude známy úplný obraz vyšetrovania. Niektoré z obvinení vznesených proti nemu sú “empiricky nerealizovateľné”, uzavreli právnici.

(max)

  |  

Rečníkom na znovuotvorení Notre Dame bude Macron, hoci krajina je od cirkvi odlúčená

Agentúra AFP podotkla, že na Francúzsko je mimoriadne nezvyčajné, aby politický líder dostal príležitosť prihovoriť sa ľuďom - veriacim i laikom - vo vnútri katolíckeho chrámu.

Francúzsko je podľa ústavy sekulárnou krajinou s prísnou odlukou cirkvi od štátu. Ako však vysvetlil parížsky arcibiskup Laurent Ulrich, pre Macrona to bude príležitosť deklarovať, že splnil sľub o opätovnom otvorení Chrámu Matky Božej o päť rokov, ktorý dal v príhovore k národu po ničivom požiari.

Požiar z 15. apríla 2019 šokoval nielen Francúzsko, ale aj veľkú časť civilizovaného sveta, pričom na stredovekej katedrále, ktorá je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, spôsobil značné škody.

V rámci slávnostného znovuotvorenia sa predstaví aj slávny organ katedrály, ktorý bol po poškodení prachom pri požiari "úplne rozobratý, vyčistený a opäť uvedený do prevádzkyschopného stavu," doplnil arcibiskup.

V nedeľu 8. decembra sa bude v chráme konať prvá omša, počas ktorej Ulrich posvätí nový oltár. "Obdobie znovuotvárania" Notre Dame bude trvať šesť mesiacov - do Turíc, ktoré pripadajú na 8. júna, povedal Ulrich. Pozvánku na znovuotvorenie katedrály dostal aj pápež František, ktorý však v septembri - na prekvapenie niektorých pozorovateľov - oznámil, že do Paríža nepríde, doplnila AFP.

Katolícka cirkev vo Francúzsku zažila v posledných rokoch niekoľko odhalení o sexuálnom zneužívaní duchovnými. V súvislosti s týmito škandálmi sa spomínalo v poslednom čase i meno rehoľníka známeho ako Abbé Pierre, ktorý sa stal známym pre svoju pomoc chudobným.

Ulrich sa stal parížskym arcibiskupom po tom, ako pre svoj "nejednoznačný" vzťah so ženou z tejto funkcie v roku 2021 odstúpil Michel Aupetit, ktorý po ničivom požiari katedrály Notre Dame veľmi aktívne pomáhal zhromaždiť financie na reštaurátorské práce.

(tasr)

  |  

Experti OSN pre ľudské práva: Mučenie ukrajinských civilistov je zločinom proti ľudskosti

Šéf nezávislej komisie vyšetrujúcej porušovanie ľudských práv na Ukrajine spresnil, že už predtým označil rozšírené a systematické využívanie mučenia na Ukrajine a v Rusku proti civilistom a zajatcom aj za vojnový zločin.

"Naše najnovšie zistenia preukazujú, že ruské úrady sa dopustili mučenia vo všetkých oblastiach Ukrajiny, ktoré sa dostali pod ich kontrolu, ako aj v detenčných zariadeniach, ktoré komisia vyšetrovala na území Ruskej federácie," konkretizoval Nór Erik Møse.

V súvislosti s tlačovou konferenciou o správe komisie, ktorá je menovaná Radou OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve, ruská misia pri OSN len uviedla, že k tomu nemá komentár. Podľa Møseho je komisia investigatívnym orgánom.

Ako ďalej poznamenal, aj ukrajinská generálna prokuratúra a Medzinárodný trestný súd (ICC) vyšetrujú možné vojnové zločiny a zločiny voči ľudskosti na Ukrajine, a komisia by mohla byť požiadaná na predloženie dôkazov. Členovia komisie prešetrovali správy z dovedna 41 rôznych detenčných centier od provizórnych až po dobre vybavené zariadenia v deviatich okupovaných oblastiach Ukrajiny a v ôsmich oblastiach v Rusku.

Identifikovala pritom ďalšie dôkazy, že násilné praktiky bežné v ruských zariadeniach sú takisto využívané v podobných zariadeniach v Ruskom okupovaných častiach východu Ukrajiny, dodal šéf komisie. Ako ďalej zdôraznil, komisia tiež našla ďalšie dôkazy o opakujúcom sa využívaní sexuálneho násilia ako formy mučenia.

Väzni sú podľa členky komisie Vrindy Goverovej vystavení znásilňovaniu, dlhým obdobiam nútenej nahoty či telesným prehliadkam. Ukrajinci v detenčných zariadeniach na Ukrajine a v Rusku tiež informovali o "brutálnej tzv. prijímacej procedúre", dodala Goverová.

"Drsné praktiky určené na vystrašenie, zlomenie, poníženie, nátlak a potrestanie zadržaných sa používali bežne," podotkla. Člen komisie Pablo de Greiff novinárom povedal, že v súčasnosti má komisia dôkazy o ruskej organizačnej štruktúre, ktorá koordinovala a umožňovala mučenie vo väzenských zariadeniach.

"Navyše, komisia má teraz dôkazy, že vedenie väzenských zariadení alebo iné vyššie postavené ruské orgány mučenie alebo zlé zaobchádzanie nariadili, povzbudzovali, tolerovali alebo nepodnikli žiadne kroky na ich zastavenie," povedal de Grieff.

"Na základe tohto súboru dôkazov sme dospeli k záveru, že ruské orgány konali v súlade s koordinovanou štátnou politikou mučenia ukrajinských civilistov a vojnových zajatcov," povedal podľa AFP Erik Møse. "Preto okrem mučenia ako vojnového zločinu spáchali aj mučenie ako zločin proti ľudskosti," potvrdil.

(tasr)

  |  

Predseda Európskej rady označil bojkot stretnutí počas maďarského predsedníctva za "zlý nápad"

Charles Michel vyhlásil, že sa snaží presvedčiť "svojich priateľov, aby sa nedali zlákať falošnou dobrou myšlienkou".

Maďarsko, ktoré v júli prevzalo rotujúce predsedníctvo EÚ, bude 7. novembra hostiť samit Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorom sa zúčastní aj Gruzínsko, a následne 8. novembra sa uskutoční stretnutie vedúcich predstaviteľov EÚ.

"Bojkotovanie stretnutia v Budapešti je veľmi zlý nápad", povedal Michel počas návštevy v Ženeve. "Viem, že niektorí majú veľkú chuť bojkotovať, pretože vo viacerých hlavných mestách sú podráždení výrokmi alebo cestami maďarského premiéra (Viktora Orbána), a ja sa snažím presvedčiť svojich priateľov, ktorí hlboko veria v európsku jednotu a európsku integráciu, aby sa nedali zlákať falošnou dobrou myšlienkou," dodal.

Michel zároveň povedal, že ak predstavitelia krajín EÚ majú nejaké pripomienky voči Orbánovi, je potrebné ich predniesť osobne a nie spôsobom, že nepricestujú do Budapešti.

Maďarský predseda vlády je podľa AFP dlhodobo tŕňom v oku EÚ pre odklonenie jeho vlády od princípov demokracie a právneho štátu. Viac než dva a pol roku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je Orbán naďalej spriatelený s Kremľom. Brusel v júli ostro kritizoval Orbánovu návštevu Ruska, kde sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom v rámci "mierovej misie," aby so šéfom Kremľa prediskutoval ukončenie vojny na Ukrajine.

Orbán v pondelok pricestoval do Gruzínska, kde v sobotných parlamentných voľbách zvíťazila proruská vládnuca strana Gruzínsky sen. Maďarský premiér v Tbilisi povedal, že voľby, ktorých výsledky ostro napadla proeurópska opozícia, boli "slobodné a demokratické". EÚ, medzinárodní pozorovatelia a Spojené štáty, však v tejto krajine kritizovali volebné nezrovnalosti a požadovali ich vyšetrenie.

Orbán vo štvrtok o švédskom premiérovi Ulfovi Kristerssonovi na sieti X povedal, že ho "obviňuje zo zastupovania záujmov Ruska v Gruzínsku. Zjavne na to dostal pokyn z Washingtonu. Aké smutné."

Michel tiež zdôraznil, že je dôležité rešpektovať pozvanie Gruzínska na samit Európskej rady a poukázal na to, že ide o krajinu, "kde všetky ukazovatele naznačujú, že obyvateľstvo má úprimné a široké európske ambície". "Neurobme kroky, ktoré by Gruzínsko a Gruzíncov vrhli do náručia Ruska," dodal.

(tasr)

  |  

Nemecký prezident sa počas návštevy Kréty ospravedlnil za zločiny Tretej ríše v Grécku

Dedinu Kantanos, ktorú Frank-Walter Steinmeier vo štvrtok navštívil, kedysi zrovnali so zemou nacisti.

"V mene Nemecka by som dnes chcel požiadať o odpustenie," povedal Steinmeier po grécky počas emotívneho prejavu v dedine Kantanos, ktorú sám označil za "miesto nemeckej hanby". "Žiadam o odpustenie vás, preživších a potomkov, za ťažké zločiny, ktorých sa tu Nemci dopustili," dodal.

Dedina bola zrovnaná so zemou 3. júna 1941, o život pritom prišlo približne 180 ľudí. Jej obyvatelia sa niekoľko dní pred masakrom zúčastnili na tzv. bitke o Krétu, ktorá bola zúfalou snahou spojeneckých síl odraziť vzdušnú inváziu nacistických výsadkárov v máji 1941.

Steinmeier je vôbec prvým nemeckým prezidentom, ktorý navštívil Krétu, píše AFP. Privítali ho tu preživší masakru a dav, z ktorého zaznievalo skandovanie o tom, ako Berlín naďalej odmieta platiť vojnové odškodné.

Za hranicami Grécka pomerne neznáma, no nacistická okupácia krajiny v období rokov 1941-1944 bola jednou z najkrvavejších v Európe. Sprevádzaná bola i hladomorom a vyhladením približne 90 percent gréckej židovskej komunity. Tretia ríša tiež uvalila na grécku centrálnu banku nútenú pôžičku, ktorá nebola nikdy splatená.

Nemecký prezident nástojil na potrebe "udržiavať pamiatku na tieto udalosti pri živote, aby sa to, čo s stalo, nikdy opäť nezopakovalo". Stretol sa aj s preživšími vrátane 97-ročnej Despiny Fiotakiovej, ktorá je na znak trúchlenia stále odetá v čiernom a pamätá si na "temné dni" nacistickej brutality.

V dedine, ktorá bola neskôr opätovne vybudovaná, ako varovanie stále stojí pamätná tabuľa, ktorú vztýčili okupanti. "V odvete za beštiálnu vraždu čaty výsadkárov a polovice čaty priekopníkov ozbrojenými mužmi a ženami v zálohe bol Kantanos zničený," píše sa na nej.

Za "ďalšiu hanebnú kapitolu" označil Steinmeier na Kréte fakt, že nacistický vojnový zločinec Kurt Student, ktorý bol zodpovedný za zničenie Kantanosu, sa po vojne za svoje činy nezodpovedal. Síce bol zajatý a nakrátko uväznený Spojencami, v roku 1948 ho prepustili.

Steinmeier však pred návštevou Kréty v súvislosti s reparáciami počas rokovaní s gréckymi predstaviteľmi v Aténach uviedol, že Nemecko považuje túto záležitosť "na základe medzinárodného práva za uzavretú". Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis však oponoval, že otázka odškodného "je stále veľmi živá".

Grécky parlamentný výbor pred piatimi rokmi odhadol, že výška reparácií predstavuje približne 270 miliárd eur. Nemecko však Grécko nikdy neodškodnilo a tvrdí, že záležitosť bola definitívne vyriešená ešte pred jeho zjednotením v 90. rokoch.

Prvým nemeckým prezidentom, ktorý sa Grécku za nacistické zločiny ospravedlnil, bol Steinmeierov predchodca Joachim Gauck počas návštevy krajiny v roku 2014, pripomína AFP.

(tasr)

  |  

Trump zažaloval televíznu sieť CBS pre rozhovor s Harrisovou

Interview odvysielané začiatkom októbra v spravodajskom programe 60 minutes bolo podľa podanej žaloby "zavádzajúce".

CBS podľa žaloby podanej na federálnom súde v Texase odvysielala dve rôzne odpovede Kamaly Harrisovej na otázku o vojne, ktorú medzi sebou vedú Izrael a palestínske radikálne hnutie Hamas v Pásme Gazy.

Skrátená verzia odvysielaná počas programu 60 Minutes 6. októbra totiž neobsahovala "slovný šalát" v odpovedi Harrisovej o vplyve úradujúceho prezidenta USA Joea Bidena na vedenie tejto vojny Izraelom.

Stanica CBS News sa voči žalobe prostredníctvom svojho hovorcu ohradila, označila ju za "úplne neopodstatnenú" a uviedla, že sa voči nej bude "rázne brániť", cituje Reuters.

V podaní sa požaduje proces pred porotou a odškodné vo výške desať miliónov dolárov. Odvoláva sa pritom na porušenie texaského zákona, ktorý zakazuje klamlivé akty pri podnikaní.

Donald Trump vo svojej kampani opakovane napádal túto televíznu sieť v súvislosti so spomenutou epizódou a pohrozil jej dokonca zrušením licencie pre vysielanie v prípade svojho zvolenia. CBS uviedla, že Trump sám vycúval z vlastného plánovaného rozhovoru pre program 60 Minutes.

(tasr)