Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Arbitrážne centrum rozhodlo, že STVR má právo používať doménu stvr.sk

Webová stránka, ktorej vlastník doposiaľ nie je známy bola v apríli 2024 presmerovaná na petíciu „Zastavme únos RTVS“.

Doména doposiaľ nebola vo vlastníctve Slovenskej televízie a rozhlasu. V čase, keď vláda plánovala zriadiť nové verejnoprávne médium, ju zakúpil iný subjekt. Zrejme z recesie a protestu.

„Táto stránka bude slúžiť ako môj malý osobný blog, kde budem pridávať recenzie na rôzny zaujímavý hardware a software, ktorý sa ku mne dostane. Nakoľko som však študent, a tech je pre mňa skôr len hobby, tak nečakajte najhorúcejšie (a často drahé) novinky, ale skôr praktické a viac budgetovo orientované produkty,“ píše sa stále na webe.

„Dnes mi bolo doručené rozhodnutie sporu o doménu stvr.sk. V tomto spore vyhral sťažovateľ, čiže Slovenská televízia a rozhlas,“ informoval anonymný držiteľ domény 31. októbra.

V spore o doménu rozhodlo arbitrážne centrum, ktoré má túto oblasť na starosti. Posun v kauze si všimol Denník N.

(mja)

Minúta  |  

V Nemecku zaznamenali prudký pokles pôrodnosti. Na svet prišlo o 80-tisíc detí menej

Po niekoľkých rokoch rastu zaznamenala nemecká pôrodnosť masívny pokles, ukazuje nová analýza, hoci miera pôrodnosti nie je v celej krajine rovnaká.

V rokoch 2011 až 2016 sa miera pôrodnosti v celom Nemecku zvýšila z 1,38 na 1,59 dieťaťa na ženu. Podľa Spolkového štatistického úradu to bol dôsledok lepších rámcových podmienok pre rodiny s deťmi a prisťahovalectva.

V roku 2022 však miera plodnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 8 percent a v roku 2023 sa znížila o ďalších 7 percent na úroveň len 1,35 dieťaťa na ženu. Predbežné údaje za prvý štvrťrok 2024 ukazujú pokračovanie tohto trendu.

„Koronavírusová kríza, vypuknutie vojny na Ukrajine a následný pokles reálnych príjmov v dôsledku vysokej inflácie zjavne prinútili mnohé mladé rodiny, aby zatiaľ odložili narodenie detí,“ povedal Joachim Ragnitz z drážďanskej pobočky inštitútu ifo vo vyhlásení z 23. októbra.

Inštitút informuje, že ďalším kľúčovým kúskom skladačky je klesajúci počet žien vo veku 27 až 36 rokov vo východnom Nemecku - veková skupina, ktorá sa podieľa na väčšine pôrodov v regióne.

"Celkovo sa v rokoch 2022 a 2023 narodilo o takmer 80-tisíc detí menej, ako by sa očakávalo," povedal Ragnitz.

(mja)

Minúta  |  

Tichá modlitba v blízkosti britských potratových kliník nemusí byť trestným činom

V odporúčaní pre britskú políciu a prokuratúru sa píše, že tichá modlitba je potenciálne jednou z nenásilných činností, ktoré by mohli spadať do pôsobnosti nového zákona.

Zákon, ktorý nadobudne účinnosť vo štvrtok, zakazuje protesty v 150-metrových nárazníkových zónach okolo potratových kliník.

Zároveň však obsahuje formulku, že môžu vzniknúť „faktické otázky“, či by sa toto správanie „za konkrétnych okolností“ mohlo definovať ako protest.

„Osoba, ktorá vykonáva niektorú z týchto činností v danej zóne, sa nemusí nevyhnutne dopustiť trestného činu,“ informovala prokuratúra.

Prokurátori by museli najmä preukázať, že v tichej modlitbe bol určitý úmysel alebo ľahkovážnosť, ktoré by sa mohli považovať za pokus ovplyvniť, obťažovať alebo znepokojovať pacienta navštevujúceho kliniku.

(mja)

Minúta  |  

Nemecko po poprave Šármahda zatvorí iránske konzuláty

Iránske justičné orgány v pondelok oznámili popravu 69-ročného Šármahda a tak tridsaťdva zamestnancov konzulátov v prípade, že nemá nemecké občianstvo, stratí právo žiť v Nemecku.

Nemecko zatvorí všetky tri iránske konzuláty na svojom území v reakcii na popravu nemecko-iránskeho občana Džamšída Šármahda, oznámila vo štvrtok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

„Opakovane a jednoznačne sme Teheránu dali najavo, že poprava nemeckého občana bude mať vážne dôsledky," povedala Baerbocková vo vyhlásení pred zástupcami médií, v ktorom oznámila zatvorenie iránskych konzulátov v Mníchove, Hamburgu a Frankfurte.

V reakcii na popravu Nemecko v stredu stiahlo svojho veľvyslanca z Iránu a predvolalo si chargé d'affaires iránskeho veľvyslanectva v Berlíne, aby mu tlmočilo svoj protest. Nemecký kancelár Olaf Scholz označil popravu nemecko-iránskeho občana za škandál.

Irán Šármahda obvinil z vedenia skupiny Tondar (Hrom), ktorej cieľom je zvrhnúť iránsku vládu a obnoviť monarchiu v krajine. Iránska vláda túto skupinu považuje za teroristickú. Šármahdovi príbuzní a ľudskoprávni aktivisti obvinenia voči nemu dôrazne odmietli.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Lotyšský taxikár dostal sedem rokov za špionáž pre Rusko

Muž zatknutý v auguste 2023 konal z ideologických dôvodov, pričom reagoval na výzvy zverejnené na kanáloch platformy Telegram, ktoré proruskí aktivisti zriadili v októbri 2022.

Súd v Lotyšsku odsúdil muža, ktorý pracoval ako taxikár, na sedem rokov väzenia za špionáž pre susedné Rusko. Uznal ho za vinného zo zhromažďovania informácií, ktoré by mohli zaujímať ruské tajné služby a bezpečnostné zložky.

Odsúdený, ktorý odmietal obvinenie zo špionáže, posielal napríklad fotografie a videá zachytávajúce rôzne aktivity ozbrojených síl v Lotyšsku. Na Telegrame diskutoval aj o možnosti umiestniť výbušné predmety pri rôznych objektoch.

Muž bol tiež na základe príspevkov na sociálnych sieťach obvinený z podnecovania národnostnej a etnickej nenávisti.

(tasr, leta, dpa)

Minúta  |  

Vo Fínsku údajne došlo k diskriminácii neveriaceho dieťaťa školou, tá musí zaplatiť odškodnenie

K údajnej diskriminácii došlo v meste Hämeenlinna na školskom podujatí, pričom šlo o náboženskú akciu.

V škole sa v roku 2023 uskutočnil koncert s náboženskou tematikou. Matka dieťaťa skonštatovala, že vzdelávacia inštitúcia vopred neposkytla dostatočné informácie o jeho programe.

Podľa nej neboli rodičia informovaní o tom, že podujatie organizuje cirkev. „Najhoršia je strata dôvery v školu,“ hovorí matka žiaka základnej školy.

Zastupujúci riaditeľ pre vzdelávanie v Hämeenlinne Antti Karrimaa uviedol, že škola urobila v súvislosti s koncertom chybu. Nemyslí si však, že by išlo o úmyselné zatajovanie dôležitých skutočností alebo obchádzanie zákona.

Karrimaa ďalej vyhlásil, že náboženské podujatia sa konali aj na iných školách. Boli oznámené v dostatočnom predstihu a v prípade potreby boli zorganizované iné programy pre tých, ktorí sa ich nechceli zúčastniť.

Matka sa obrátila na ombudsmana pre rovnosť a tiež na Komisiu pre rovnosť a rovnaké zaobchádzanie. Tá zistila, že škola sa dopustila diskriminácie, a odporučila odškodnenie vo výške 1,5 tisíc eur.

Podľa fínskeho verejnoprávneho telerozhlasu Yle ide o prvé rozhodnutie svojho druhu. Rozhodnutia komisie sú právne záväzné a možno sa proti nim odvolať na správnom súde.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.