Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kadyrov chce poslať na Ukrajinu 84-tisíc Čečencov

Svojich krajanov má v úmysle nasadiť na front nie v rámci mobilizácie, ale údajne na dobrovoľníckej báze, informuje Stredisko národného odporu.

Hlava Čečenska Ramzan Kadyrov plánuje poslať 84-tisíc obyvateľov ním riadenej republiky do rusko-ukrajinskej vojny.

Podľa Kadyrovových vyhlásení Čečensko splnilo všetky úlohy stanovené Kremľom, aby sa vyhlo mobilizácii.

„Preto sa bábkový režim bude ešte viac snažiť využiť každú príležitosť, aby na front poslal Čečencov a zástupcov iných národnostných menšín, ktorí slúžia schizofrenickým predstavám Putina a jeho okolia,“ konštatuje ukrajinské Stredisko národného odporu.

(mja)

Minúta  |  

Kyjev zostal po ruskom útoku bez svetla

Energetici začali opravovať energetickú infraštruktúru poškodenú 2. novembra pri útoku ruského dronu na Kyjevskú oblasť a mesto Kyjev.

„Poškodenie tranzitného vysokonapäťového vedenia v Kyjevskej oblasti dnes ráno spôsobilo výpadok elektrickej energie v hlavnom meste. Niektoré domy v Holosivskom okrese čelili výpadkom elektrickej energie, " informovala ukrajinská tlačová služba.

„Energetici zo spoločnosti DTEK rýchlo pripojili zákazníkov a v priebehu jednej hodiny obnovili dodávku elektriny. Samotné vedenie vysokého napätia je potrebné opraviť,“ píše ďalej v správe.

Okrem toho poškodenie inej distribučnej siete spôsobilo výpadok elektrickej energie v okrese Buča v Kyjevskej oblasti. Dodávka elektrickej energie bola obnovená.

(mja)

Minúta  |  

Do záchrannej akcie v Španielsku pošlú ďalších 10-tisíc vojakov a policajtov

Záchranári v sobotu, štyri dni po smrtiacich prívalových povodniach, stále hľadajú telá v uviaznutých autách a zaplavených budovách. Neznámy počet ľudí naďalej zostáva nezvestný.

Španielsko vyšle ďalších 10-tisíc príslušníkov bezpečnostných zložiek do povodňami zničeného regiónu Valencia. Počet obetí záplav v krajine stúpol už na 211, oznámil v sobotu premiér Pedro Sánchez.

Živel zasiahol najmä spomínaný región Valencia, odkiaľ pochádza viac ako 200 potvrdených úmrtí. Dve obete od štvrtka evidujú v regióne Kastília-La Mancha a jednu v Andalúzii. Počet obetí však pravdepodobne bude ešte narastať.

Tisíce ľudí naďalej ostáva bez elektriny, vody a potravín. Podľa Sáncheza ide o druhú najsmrteľnejšiu povodeň v Európe v tomto storočí. Vo viacerých regiónoch Španielska očakávajú výdatné dažde až do nedele.

Počet obetí záplav v Španielsku stúpol na 205

Mohlo by Vás zaujímať Počet obetí záplav v Španielsku stúpol na 205

(tasr, afp, ap)

Minúta  |  

Pentagon predpokladá, že Ukrajina môže už o pol roka čeliť vážnemu nedostatku personálu

V súčasnosti má Ukrajina dostatok vojakov, ale americkí predstavitelia varujú, že situácia sa môže zhoršiť, najmä ak budú nasadené zálohy určené pôvodne na obranu. 

Ukrajinské vedenie prejavuje pesimizmus ohľadom pokračovania vojny. Rastie tlak na začatie mierových rokovaní s Ruskom, pričom prieskum verejnej mienky ukazuje, že dve tretiny Ukrajincov sú otvorené mierovým rokovaniam, referuje web Moscow times s odkazom na ukrajinský Centr Razumkova.

Situácia na fronte sa pre Kyjev zhoršuje, pričom ruské jednotky v posledných mesiacoch dobyli viac územia, ako za celý predchádzajúci rok. Úspechy Ruska v Doneckej oblasti ohrozujú strategické ukrajinské pozície, a ukrajinské jednotky čelia tlaku pri obrane kľúčových oblastí.

(mm)

Minúta  |  

Britskí konzervatívci si za novú predsedníčku zvolili Nigérijčanku

Novou líderkou britskej Konzervatívnej strany sa stane Kemi Badenochová. Pôjde o prvú ženu tmavej pleti na čele strany, informuje TASR podľa svetových agentúr.

Kemi Badenochová, pôvodným menom Olukemi Olufunto Adegoke, vyrastala v Nigérii, kde bola jej politickým vzorom Margaret Thatcherová. Pri hlasovaní získala 53 806 hlasov (56,5 percenta), zatiaľ čo za jej súpera hlasovalo 41 388 spolustranníkov (43,5 percenta).

Na poste Badenochová nahradí bývalého premiéra Rishiho Sunaka, ktorý v júli priviedol konzervatívcov k najhoršiemu volebnému výsledku od roku 1832 a ukončil 14 rokov vlády Konzervatívnej strany. Tá po voľbách stratila v Dolnej snemovni viac ako 200 kresiel, čím sa ich počet znížil na 121.

Úlohou novej líderky bude pokúsiť sa napraviť reputáciu strany po rokoch rozkolov, škandálov, ekonomických turbulencií a konfrontovať politiku labouristického premiéra Keira Starmera v kľúčových otázkach vrátane ekonomiky a prisťahovalectva. Snahou bude tiež vrátiť konzervatívcov k moci v nasledujúcich voľbách, ktoré sú naplánované na rok 2029.

Táto bývalá softvérová inžinierka sa zasadzuje za ekonomiku s nízkymi daňami a voľným trhom a zaväzuje sa "prepojiť, reštartovať a preprogramovať" Spojené kráľovstvo.

Konzervatívci predtým naposledy hlasovali o novom lídrovi v roku 2022, keď bola ich strana pri moci: vtedy dali v straníckych voľbách prednosť Liz Trussovej pred Sunakom. Trussová však odstúpila z funkcie premiérky už po 49 dňoch v úrade, keď jej plány na zníženie daní otriasli finančnými trhmi a oslabili hodnotu libry. Strana si potom zvolila za svojho lídra Sunaka, ktorý Trussovú nahradil aj na poste predsedu vlády.

V súboji o kreslo predsedu Badenochová porazila Brita Roberta Jenricka - ten v decembri 2023 rezignoval na post ministra pre imigráciu a odvtedy "otvorene hovorí o tom, čo považuje za zlyhanie jeho strany pri plnení sľubov o znížení imigrácie."

Tesne pred zvolením nového lídra strany labouristická poslankyňa zdieľala príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom obvinila Kemi Badenochovú z toho, že predstavuje „nadvládu bielej rasy v čiernej tvári," a že je "čiernym kolaborantom s bielou nadvládou v Británii".

Badenochová sa počas svojej kampane rozhodla nepredstaviť podrobnú politiku a namiesto toho sa zamerala na návrat konzervatívcov k prvým princípom.

Vo svojom víťaznom prejave Badenochová sľúbila, že obnoví stranu a povedala jasajúcim priaznivcom, že je „čas pustiť sa do práce“.

Jej protikandidát na post šéfa strany po oznámení výsledku s novinármi nehovoril, ale na sociálnych sieťach vyzval svojich priaznivcov, aby sa „zjednotili za Kemi a vyrazili do boja proti tejto katastrofálnej labouristickej vláde“.

(tasr, telegraph, bbc)

Minúta  |  

Ukrajina čoskoro použije raketu s dlhým doletom, ktorá môže zasiahnuť Moskvu, tvrdí Telegraph

Ide o raketu Hrim-2 navrhnutú tak, aby umožnila Ukrajine útočiť bez nutnosti súhlasu západných spojencov, ktorí obmedzili používanie nimi dodanej munície proti cieľom na ruskom území.

Hrim-2 je jednostupňová raketa na tuhé palivo, schopná niesť 500-kilogramovú bojovú hlavicu na vzdialenosť až 500 kilometrov, pričom niektoré odhady uvádzajú až 700 kilometrov. Vzhľadom na vzdialenosť medzi ukrajinskými hranicami a Moskvou, raketa môže potenciálne zasiahnuť aj ruské hlavné mesto, tvrdí britský denník Telegraph.

Kyjev vyvíjal balistickú strelu viac než desať rokov, ale po ruskej invázii v roku 2022 sa stala prioritou. V auguste prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil úspešný test rakety.

Nové rakety by mali posilniť schopnosť Ukrajiny útočiť hlbšie do ruského územia, čím sa zníži závislosť na spojeneckej munícii.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.