Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Voliči v Moldavsku hlasujú v druhom kole prezidentských volieb

Proti sebe stoja prozápadná súčasná prezidentka Maia Sanduová a bývalý generálny prokurátor Alexander Stoianoglo podporovaný Socialistickou stranou.

V prvom kole volieb zvíťazila Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo úspešné a za hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.

V druhom kole volieb sa očakáva tesný súboj, keďže Stoianoglovi vyjadrilo podporu viacero kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.

Stoianoglo tvrdí, že ako prezident by podporoval členstvo krajiny v EÚ, ale zároveň by v národnom záujme rozvíjal vzťahy s Ruskom. Prisľúbil, že sa pokúsi obnoviť dodávky lacného ruského plyn. Povedal tiež, že ak si to budú občania Moldavska želať, stretne sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: Rusko nemá v úmysle zaútočiť na susedné krajiny z bieloruského územia

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko obavy Západu z útoku Ruska označil za „úplný nezmysel".

„Nikto v Bielorusku nemá v úmysle bojovať s našimi susedmi a krajinami NATO bez nášho vedomia. Stanovili si cieľ udusiť nás a Rusko a dnes, sledujúc tento cieľ, hľadajú dôvod," povedal Lukašenko.

V otázke problému nelegálnej migrácie cez Bielorusko Lukašenko povedal, že Minsk nemá záujem vytvárať napätie na hraniciach. Dodal však, že Bielorusko nemá v úmysle brániť európske krajiny v tejto situácii. „Uvalili na nás sankcie, a my ich máme brániť? To sa nestane, hovorili sme o tom úprimne," vyhlásil bieloruský líder.

Ruský prezident Vladimir Putin využíval bieloruské územie na výcvik a liečbu ruských vojakov a na presun zbraní a vybavenia pred vpádom na Ukrajinu a aj v priebehu vojny, píše PAP. V oblastiach v blízkosti Poľska a Ukrajiny uskutočnili Bielorusko a Rusko spoločné vojenské cvičenia. Kremeľ v roku 2023 umiestnil v Bielorusku časť svojich taktických jadrových hlavíc.

Pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Lukašenko tvrdil, že Rusko nezaútočí na Ukrajinu cez Bielorusko.

(tasr, pap)

Minúta  |  

Americké bombardéry B-52 už dorazili na Blízky východ

Washington oznámil ich nasadenie v regióne ako varovanie Iránu.

Spojené štáty v piatok oznámili, že na Blízky východ vysielajú bombardéry, stíhacie a tankovacie lietadlá a torpédoborce protiraketovej obrany.

„Ak Irán, jeho partneri alebo ním ovládané subjekty využijú tento moment na útok na Američanov alebo americké záujmy v regióne, Spojené štáty podniknú všetky potrebné opatrenia na obranu svojich občanov," uviedol vo vyhlásení hovorca Pentagónu generálmajor Pat Ryder.

Izrael od 26. októbra podniká útoky na Irán, pričom zasiahol vojenskú infraštruktúru, ale vyhol sa jadrovým a ropným zariadeniam. Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v sobotu prisľúbil odvetu Izraelu a Spojeným štátom za ich útoky namierené proti Teheránu a skupinám, ktoré v regióne podporuje.

Irán tento rok podnikol dva rozsiahle útoky na Izrael. Prvý sa odohral v apríli po útoku na jeho konzulát v Damasku, z ktorého viní Izrael, a druhý 1. októbra, keď Irán vypustil na Izrael približne 200 rakiet. Teherán tvrdí, že útok bol odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.

(tasr, afp)

Minúta  |  

S Húserkom som zostal až kým jeho hviezda nevyhasla, vyjadril sa Holeček

Známy slovenský horolezec Ondrej Húserka spadol do trhliny v ľadovci. Stalo sa tak pri zostupe z vrcholu Langtang Lirung v Himalájach. Húserka tam bol spolu s českým horolezcom Marekom Holečkom, ten poskytol informácie z prvej ruky.

„Na šiesty deň, 31. októbra, okolo štvrtej hodiny popoludní, po vstupe do steny, sa stalo nasledovné. Zlaňoval som z ‚ľadovcových‘ hodín. Ondrej zlaňoval za mnou. To, čo mne prešlo bez problémov, sa mu stalo osudným. Ľadovcové hodiny sa zlomili a on sa zrútil do ľadovej priepasti," opisuje Holečka.

„Najprv po ôsmich metroch narazil na šikmú plochu a potom pokračoval labyrintom do útrob ľadovca. Nasledoval som ho dolu a zostal som s ním štyri hodiny, kým jeho hviezda zhasla. To je všetko, čo sa dá povedať. Jediné, na čo upozorňujem, je, že žiadna záchrana nemôže vzkriesiť to, čo nedýcha," pokračuje horolezec.

Podľa jeho slov hneď na druhý deň spustili záchrannú akciu, nedalo sa však už nič robiť.

V Himalájach po páde do rokliny zahynul slovenský horolezec

Mohlo by Vás zaujímať V Himalájach po páde do rokliny zahynul slovenský horolezec

(mja)

Minúta  |  

Stúpenci bývalého lídra Bolívie Moralesa zajali viac ako 200 vojakov

Podporovatelia Eva Moralesa, prvého domáceho lídra krajiny, začali pred tromi týždňami blokovať cesty, aby zabránili jeho zatknutiu na základe údajne vykonštruovaných obvinení, ktorých cieľom je prekaziť jeho politický návrat.

V piatok boli tri vojenské jednotky v provincii Chapare „napadnuté neregulárnymi skupinami“, pričom útočníci vzali do zajatia viac ako 200 členov vojenského personálu z troch kasární, informovalo ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s tým, že ich konflikt so štátom sa naďalej stupňuje.

Vláda vyslala do oblasti v administratívnej jednotke Cochabamba vojakov, aby pomohli polícii pri odstraňovaní blokád.

Morales po tom, čo najprv pohrozil hladovkou, ak vláda nebude súhlasiť s rokovaniami, neskôr vyzval svojich stúpencov, aby zvážili pozastavenie blokád, aby zabránili krviprelievaniu.

Šesťdesiatpäťročný Morales bol vo funkcii od roku 2006 do roku 2019, keď odstúpil pod mrakom po voľbách poznačených podvodmi.

(mja)

Minúta  |  

Petr Pavel povolil 60 Čechom bojovať na strane Ukrajiny

Ak sa chcú českí občania legálne zapojiť do bojov na strane Kyjeva, musia najprv požiadať prezidenta o povolenie slúžiť v zahraničných ozbrojených silách.

Český prezident Petr Pavel doteraz povolil vstup do ukrajinských ozbrojených síl 60 Čechom a celkovo dostal 181 takýchto žiadostí. Informoval o tom prezidentov hovorca Filip Platoš.

Pavel údajne vyhovel 60 žiadostiam o povolenie slúžiť v Ozbrojených silách Ukrajiny (ZSU) vďaka súhlasu ministerstiev obrany, vnútra a zahraničných vecí.

Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej český prezident týmto krokom ukázal, že mu nezáleží na vlastných občanoch. České a ukrajinské vedenie sa potom bude pred svetom tváriť, že sa stará o osud vojnových zajatcov, povedala Zacharovová.

„Prezident Českej republiky nepotrebuje svojich občanov a z pohľadu Českej republiky je týchto 60 ľudí jednoznačne nepotrebných,“ reagovala hovorkyňa ruskej diplomacie.

Žiadosť o povolenie vojenskej služby v ozbrojených silách Ukrajiny môžu na krajskom úrade podávať aj občania Slovenskej republiky - prezident SR následne po prehodnotení každej žiadosti s príslušnými rezortmi žiadateľovi vyhovie alebo nevyhovie.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.