Preskočiť na obsah
  |  

V predstihu hlasovalo v amerických voľbách už viac ako 75 miliónov ľudí

Takmer 41 miliónov ľudí hlasovalo osobne, zatiaľ čo viac ako 34 miliónov ich volilo poštou, ukazujú najnovšie údaje.        

Oficiálny deň volieb je síce 5. novembra, no mnohí Američania majú vo svojich štátoch možnosť odovzdať hlasy už skôr - osobne alebo korešpondenčne. V pondelok v meste Wilmington v štáte Delaware odvolil napríklad už aj americký prezident Joe Biden.

Predvolebná účasť vo voľbách v celej krajine je zatiaľ výrazne nižšia ako pred štyrmi rokmi (2020), keď sa ich pred dňom volieb v čase pandémie COVID-19 zúčastnil rekordný počet voličov. Je však výrazne vyššia ako v roku 2016 a ďalších predošlých voľbách, uvádza CNN. Podľa jej údajov hlasujú prevažné starší ľudia.

O post prezidenta Spojených štátov bojujú demokratická kandidátka Kamala Harrisová a republikánsky kandidát Donald Trump. Prieskumy naznačujú tesný súboj.

(tasr, bbc, cnn)

  |  

Migranti v Nemecku spáchajú denne až 25 sexuálnych zločinov

Najnovšia správa Spolkového kriminálneho úradu (BKA) uvádza, že v Nemecku došlo k výraznému nárastu trestnej činnosti spojenej s migrantmi.

V roku 2023 sa v krajine nachádzali približne tri milióny utečencov, pričom BKA evidovala 334 287 trestných činov spáchaných touto skupinou, čo predstavuje 10,8 percenta zo všetkých trestných činov v krajine. 

Nemecko zaznamenalo výrazný nárast násilných trestných činov, vrátane šokujúcich prípadov v mestách ako Solingen, kde Sýrčan Issa al Hasan ubodal tri osoby, a Mannheim, kde Afgánec zabil policajta. 

Alarmujúci je aj nárast sexuálnych trestných činov, ktorých počet vzrástol o 16,5 percenta na 8 800 prípadov, čo znamená, že denne migranti v Nemecku spáchajú približne 25 sexuálnych zločinov. Oproti roku 2019 vzrástol počet sexuálnych deliktov spáchaných migrantmi o 51,7 percenta. Najčastejšie podozriví pochádzajú zo Sýrie, Afganistanu a Iraku, referuje nemecký denník Bild. Incidenty ako útok nožom na dieťa v Bavorsku zasa podnecujú obavy verejnosti z eskalácie násilia.

Drogová kriminalita medzi migrantmi takisto stúpla o 26,3 percenta, čo odborníci pripisujú prevahe mladých mužov v tejto skupine. Prípady krádeží vzrástli o 34,6 percenta, a to z takmer 75-tisíc na vyše 100-tisíc.

Aj keď ukrajinskí utečenci predstavujú najväčšiu národnostnú skupinu (33,1 percenta ), ich podiel na trestnej činnosti je nízky, iba 11,6 percenta z celkového počtu podozrivých.

(mm)

  |  

Voliči v Moldavsku hlasujú v druhom kole prezidentských volieb

Proti sebe stoja prozápadná súčasná prezidentka Maia Sanduová a bývalý generálny prokurátor Alexander Stoianoglo podporovaný Socialistickou stranou.

V prvom kole volieb zvíťazila Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo úspešné a za hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.

V druhom kole volieb sa očakáva tesný súboj, keďže Stoianoglovi vyjadrilo podporu viacero kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.

Stoianoglo tvrdí, že ako prezident by podporoval členstvo krajiny v EÚ, ale zároveň by v národnom záujme rozvíjal vzťahy s Ruskom. Prisľúbil, že sa pokúsi obnoviť dodávky lacného ruského plyn. Povedal tiež, že ak si to budú občania Moldavska želať, stretne sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

(tasr)

  |  

Lukašenko: Rusko nemá v úmysle zaútočiť na susedné krajiny z bieloruského územia

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko obavy Západu z útoku Ruska označil za „úplný nezmysel".

„Nikto v Bielorusku nemá v úmysle bojovať s našimi susedmi a krajinami NATO bez nášho vedomia. Stanovili si cieľ udusiť nás a Rusko a dnes, sledujúc tento cieľ, hľadajú dôvod," povedal Lukašenko.

V otázke problému nelegálnej migrácie cez Bielorusko Lukašenko povedal, že Minsk nemá záujem vytvárať napätie na hraniciach. Dodal však, že Bielorusko nemá v úmysle brániť európske krajiny v tejto situácii. „Uvalili na nás sankcie, a my ich máme brániť? To sa nestane, hovorili sme o tom úprimne," vyhlásil bieloruský líder.

Ruský prezident Vladimir Putin využíval bieloruské územie na výcvik a liečbu ruských vojakov a na presun zbraní a vybavenia pred vpádom na Ukrajinu a aj v priebehu vojny, píše PAP. V oblastiach v blízkosti Poľska a Ukrajiny uskutočnili Bielorusko a Rusko spoločné vojenské cvičenia. Kremeľ v roku 2023 umiestnil v Bielorusku časť svojich taktických jadrových hlavíc.

Pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Lukašenko tvrdil, že Rusko nezaútočí na Ukrajinu cez Bielorusko.

(tasr, pap)

  |  

Americké bombardéry B-52 už dorazili na Blízky východ

Washington oznámil ich nasadenie v regióne ako varovanie Iránu.

Spojené štáty v piatok oznámili, že na Blízky východ vysielajú bombardéry, stíhacie a tankovacie lietadlá a torpédoborce protiraketovej obrany.

„Ak Irán, jeho partneri alebo ním ovládané subjekty využijú tento moment na útok na Američanov alebo americké záujmy v regióne, Spojené štáty podniknú všetky potrebné opatrenia na obranu svojich občanov," uviedol vo vyhlásení hovorca Pentagónu generálmajor Pat Ryder.

Izrael od 26. októbra podniká útoky na Irán, pričom zasiahol vojenskú infraštruktúru, ale vyhol sa jadrovým a ropným zariadeniam. Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v sobotu prisľúbil odvetu Izraelu a Spojeným štátom za ich útoky namierené proti Teheránu a skupinám, ktoré v regióne podporuje.

Irán tento rok podnikol dva rozsiahle útoky na Izrael. Prvý sa odohral v apríli po útoku na jeho konzulát v Damasku, z ktorého viní Izrael, a druhý 1. októbra, keď Irán vypustil na Izrael približne 200 rakiet. Teherán tvrdí, že útok bol odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.

(tasr, afp)

  |  

S Húserkom som zostal až kým jeho hviezda nevyhasla, vyjadril sa Holeček

Známy slovenský horolezec Ondrej Húserka spadol do trhliny v ľadovci. Stalo sa tak pri zostupe z vrcholu Langtang Lirung v Himalájach. Húserka tam bol spolu s českým horolezcom Marekom Holečkom, ten poskytol informácie z prvej ruky.

„Na šiesty deň, 31. októbra, okolo štvrtej hodiny popoludní, po vstupe do steny, sa stalo nasledovné. Zlaňoval som z ‚ľadovcových‘ hodín. Ondrej zlaňoval za mnou. To, čo mne prešlo bez problémov, sa mu stalo osudným. Ľadovcové hodiny sa zlomili a on sa zrútil do ľadovej priepasti," opisuje Holečka.

„Najprv po ôsmich metroch narazil na šikmú plochu a potom pokračoval labyrintom do útrob ľadovca. Nasledoval som ho dolu a zostal som s ním štyri hodiny, kým jeho hviezda zhasla. To je všetko, čo sa dá povedať. Jediné, na čo upozorňujem, je, že žiadna záchrana nemôže vzkriesiť to, čo nedýcha," pokračuje horolezec.

Podľa jeho slov hneď na druhý deň spustili záchrannú akciu, nedalo sa však už nič robiť.

(mja)