Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Florida rozhodne o legalizácii marihuany či práve na potrat

Floridčania sa pripravujú rozhodnúť o dvoch zásadných opatreniach, ktoré môžu ovplyvniť ich budúcnosť i ďalšie štáty.

Hlasovanie sa týka dvoch kontroverzných tém: legalizácie rekreačnej marihuany a ochrany práva na potrat. Ako uviedol na svojom webe týždenník Newsweek, prípadný úspech oboch iniciatív by mohol znamenať významné víťazstvo demokratov v štáte, ktorý sa v posledných rokoch prikláňa k republikánom.

Navrhované opatrenie pre právo na potrat by zabezpečilo ochranu prístupu k interrupciám priamo v ústave Floridy. V prípade schválenia by toto opatrenie zabránilo štátnym zákonodarcom prijímať zákony, ktoré by obmedzovali prístup k interrupciám až do životaschopnosti plodu, čo je okolo 21. týždňa tehotenstva.

Opatrenie prichádza po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA z roku 2022, ktorý zrušil Roe v. Wade, a tým aj federálnu ochranu práva na potrat. V prípade odmietnutia návrhu by na Floride zostal v platnosti súčasný reštriktívny zákon, ktorý zakazuje potraty po šiestom týždni tehotenstva.

Návrh na legalizáciu rekreačnej marihuany získava na Floride veľkú pozornosť, najmä v kontexte silného poľnohospodárskeho sektora a rozvinutého trhu s lekárskou marihuanou. Opatrenie umožní dospelým nad 21 rokov legálne vlastniť až tri unce marihuany.

Existujúce podniky s licenciou na lekársku marihuanu by tiež mohli rozšíriť svoje operácie o predaj na rekreačné účely. Tento návrh by mohol ovplyvniť právny vývoj aj na federálnej úrovni, keďže úrady zvažujú preklasifikovanie marihuany na menej rizikovú látku.

Republikánsky guvernér Ron DeSantis a ďalší lídri strany sú proti návrhom na legalizáciu marihuany a ochranu práva na potrat, pričom Trump sa stavia jednoznačne proti iniciatíve týkajúcej sa interrupcií. Naopak, demokrati mobilizujú voličov s nádejou na zmenu a veria, že tieto otázky zvýšia účasť a znížia prevahu republikánov v registrácii voličov.

(lup)

Minúta  |  

Poľsko musí brániť svoj vzdušný priestor pred ruskými raketami, tvrdí generál Polko

Generál Roman Polko, bývalý veliteľ poľskej jednotky GROM, vyjadril obavy ohľadom ohrozenia Poľska ruskými raketami, ktoré krúžia nad jeho vzdušným priestorom.

„Je neprijateľné, aby ruské riadené strely ohrozovali poľských občanov a následne zasiahli obyvateľov Ukrajiny,“ zdôraznil Polko. Informoval o tom poľský spravodajský portál Rzeczpospolita.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Poľsko z neochoty poskytnúť pomoc pri obrane pred ruskými útokmi. Sťažoval sa, že Poľsko odmieta dodávať stíhačky MiG-29 a zostreliť ruské rakety.

Týmto vyhlásením vyvolal vlnu diskusií o záväzkoch Poľska voči Ukrajine a jeho schopnosti reagovať na ruskú agresiu. Generál Polko v tejto súvislosti poukázal na dôležitosť posilnenia obranného potenciálu Poľska a potrebu vytvoriť adekvátne zabezpečenie pre vzdušný priestor krajiny.

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski na tieto obvinenia reagoval s tým, že Poľsko nemôže poskytnúť MiGy, kým nebudú vyriešené otázky zabezpečenia vzdušných síl. „Diskusia je o tom, kde sa začína a končí právo na sebaobranu,“ uviedol Sikorski a varoval, že zostrelenie rakiet nad Poľskom by mohlo spôsobiť škody.

Generál Polko varoval, že ak ruské rakety prekročia poľské hranice, môže byť neskoro na zásah. Zdôraznil potrebu včasnej reakcie na ochranu pohraničných oblastí. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Poľsko má právo na sebaobranu aj bez súhlasu NATO. „Poľsko musí chrániť svoje hranice nielen pred nelegálnou imigráciou,“ uzavrel.

(lup)

Minúta  |  

Prevádzka autovlaku na trase z Prahy do Popradu a Košíc bude približne pol roka prerušená

Pražský terminál autovlaku presťahujú pre vyťaženosť hlavnej stanice na stanicu Praha juh.

„K uzavretiu súčasného terminálu autovlaku dôjde s koncom cestovného poriadku 2024 dňa 14. decembra, keď na ňom budú vyložené posledné autá, ktoré prídu vlakom EN Slovakia zo Slovenska," spresnil hovorca Českých dráh (ČD) Petr Šťáhlavský s tým, že posledné autá z Prahy prepravia vlakom už 12. decembra 2024.

Obnovenie prevádzky autovlakov očakávajú ČD približne v polovici roka 2025, a to z nového terminálu, ktorý vznikne v odstavnej stanici Praha juh vo štvrti Michle. Podľa českého dopravcu bude vzhľadom na blízkosť vnútorného cestného okruhu okolo Prahy ľahko dostupný.

Dôvodom zmeny je najmä intenzívna premávka na najväčšej českej osobnej stanici, ktorá aktuálne odbavuje približne 1000 osobných vlakov za deň a ich počet sa podľa Šťáhlavského v novom cestovnom poriadku ešte zvýši.

Zníženie vekovej hranice rušňovodičov. Vlaky budú viesť aj juniori

Mohlo by Vás zaujímať Zníženie vekovej hranice rušňovodičov. Vlaky budú viesť aj juniori

Podotkol, že hlavná stanica v Prahe je koncipovaná predovšetkým ako prejazdná a manipulovať so súpravami je v nej možné len v obmedzenom rozsahu.

„Týka sa to hlavne dopravnej špičky, keď stanica odbavuje priemerne aj viac než jeden vlak za minútu a keď tiež prichádza autovlak. Pri ňom je však potrebná rozsiahla manipulácia s autovozňami, pre ktorú dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu posunu osobných vlakov," vysvetlil Šťáhlavský a dodal, že nový terminál tieto komplikácie odstráni.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko je pripravené rokovať o Ukrajine, vyjadril sa Vladimir Putin

Ruský prezident Vladimir Putin potvrdil, že Rusko zostáva otvorené rokovaniam s Ukrajinou, pričom zdôraznil, že na začiatku konfliktu sa konali rokovania, ktoré vyústili do obojstranne prijateľnej dohody.

Ako na svojom webe uviedla ruská agentúra TASS, Putin sa tak vyjadril počas slávnostného odovzdávania poverovacích listín zahraničnými veľvyslancami v Kremli.

„Opakovane som povedal, že Rusko je nielen pripravené na rokovania, ale v určitej fáze - na úplnom začiatku tohto konfliktu - tieto rokovania aj viedlo," vyhlásil Putin. Podľa ruského lídra došlo k parafovaniu dohody zo strany Ukrajiny, avšak ukrajinská strana na radu zvonku túto dohodu odmietla.

Spomínané stretnutie medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou sa uskutočnilo 29. marca 2022 v Istanbule a rokovania trvali približne tri hodiny. Medzi kľúčovými bodmi rokovaní boli záväzky týkajúce sa neutrálneho a nezúčastneného štatútu Ukrajiny a jej odmietnutia rozmiestniť cudzie zbrane, vrátane jadrových, na svojom území. Ruské jednotky v smere na Kyjev a Černigov stiahli, avšak rokovania sa následne úplne zmrazili.

Putin poznamenal, že Kyjev sa rozhodol od dohôd upustiť, pričom uviedol, že na toto rozhodnutie mala vplyv rada vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona.

(lup)

Minúta  |  

Francúzsko chce tlačiť na Izrael, aby dal prednosť diplomacii pred bojmi

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu navštívi Izrael a palestínske územia, chce vyvinúť tlak na Izrael, aby sa po amerických prezidentských voľbách diplomaticky podieľal na ukončení konfliktu v Pásme Gazy a Libanone.

„Spojené štáty hrajú zásadnú rolu v ukončení izraelsko-arabského konfliktu," odpovedal šéf francúzskej diplomacie v televízii France 2 na otázku, či víťazstvo republikánskeho kandidáta a bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa môže podporiť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

„Spolu s USA, predovšetkým pokiaľ ide o Libanon, navrhujeme mierové plány na zabezpečenie trvalého mieru v regióne," dodal Barrot.

Francúzsko a USA sa v septembri pokúšali dosiahnuť dočasné prímerie medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh. Barrot na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN predstavil spoločný návrh Francúzska a Spojených štátov na 21-dňové prímerie v Libanone. Tieto snahy však stroskotali a boje medzi Izraelom a Hizballáhom sa zintenzívnili.

Washington od začiatku operácie Izraela v Libanone takmer nič neurobil na zvýšenie tlaku na jeho ukončenie, uvádza Reuters. Francúzsky minister Barrot vyhlásil, že krajina bude spolupracovať s novým americkým prezidentom a pripomenul, že Ronald Reagan pozastavil dodávky zbraní Izraelu po invázii v roku 1982 ako príklad, ako by Washington mohol prispieť k mieru na Blízkom východe.

Barrot zdôraznil, že vojna trvá príliš dlho a je potrebné uprednostniť dialóg a diplomaciu. Počas 13 mesiacov konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom prišlo v Libanone o život viac ako tritisíc ľudí a 13 492 bolo zranených. Na izraelskej strane zahynulo 72 osôb, vrátane 30 vojakov, počas útokov Hizballáhu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Poľská kontrarozviedka obvinila dvoch mužov zo špionáže

Obvineniu zo špionáže v prospech Bieloruska čelia 53-ročný Bielorus Nikolaj M. a 59-ročný Poliak Bernard S.

Nikolaj M. je obvinený z vykonávania prieskumu vojenských zariadení, ako aj zo zhromažďovania informácií o tamojšej dopravnej infraštruktúre. Bernardovi S. dávajú za vinu napomáhanie zahraničným tajným službám.

Obaja muži svoju vinu priznali, uvádza vo vyhlásení poľská kontrarozviedka ABW. V prípade usvedčenia im hrozí prinajmenšom päťročné väzenie.

V ostatných mesiacoch v Poľsku zatkli či odsúdili viacero osôb rôznej národnosti, a to za sabotáž či špionáž v prospech Ruska. Poľsko je pritom jednou z hlavných krajín, cez ktoré západné mocnosti posielajú Ukrajine vojenskú pomoc, aby jej tak pomáhali odrážať ruskú agresiu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.