Po zavedení embarga EÚ sa Čína, India a Turecko stali kľúčovými odberateľmi ruského uhlia, avšak od začiatku roka 2024 bol zaznamenaný výrazný pokles nákupov.
Ako uvádza portál Moscow Times, podľa informácií od zdrojov z ministerstva energetiky sa vývoz ruského uhlia do týchto krajín v období od januára do septembra 2024 znížil.
Vývoz uhlia do Číny klesol o 9,5 percenta na 53,7 milióna ton, zatiaľ čo do Indie sa znížil o 23 percent na 20,1 milióna ton. Turecko zaznamenalo najvýraznejší pokles, keď jeho nákupy klesli o 35 percent na 15,3 milióna ton. Zhoršenie obchodných vzťahov sa dotklo aj Južnej Kórey, kde vývoz medziročne klesol na 5 miliónov ton a tiež Japonska s poklesom na 385 600 ton. Dodávky do SAE sa znížili o 20 percent.
Napriek poklesu na tradičných trhoch sa ruské uhlie objavilo na nových trhoch. Vývoz do Vietnamu vzrástol 4,7-krát na 1,1 milióna ton a do Hongkongu o 10 percent na 10,4 milióna ton. Bielorusko sa stalo najväčším dovozcom medzi susednými krajinami, keď jeho import ruského uhlia vzrástol 17-krát na 5,7 milióna ton.
Celkovo sa vývoz ruského uhlia za deväť mesiacov roku 2024 znížil o 14 percent na 132,5 milióna ton. Kým vývoz energetického uhlia klesol o 17 percent na 108,3 milióna ton, dodávky koksovateľného uhlia sa zvýšili o 3 percentá na 24,3 milióna ton. V septembri bol celkový vývoz medziročne nižší o 21,5 percenta a dosiahol 12,5 milióna ton.
Ťažba uhlia v Rusku za prvých deväť mesiacov klesla o 1 percento na 320,4 milióna ton. Podľa analýz sa uhoľný priemysel stal nerentabilným a jeho straty pred zdanením odhadujú na 34 miliárd rubľov, čo je výrazný pokles oproti predchádzajúcemu roku, keď mal zisk 357 miliárd rubľov.
(lup)