Preskočiť na obsah
  |  

Šéf Asociácie nemocníc Slovenska: Šaško by mal neodkladne rokovať o výpovediach lekárov

Zástupcovia asociácie svoje stanovisko ministrovi Kamilovi Šaškovi (Hlas) tlmočili na spoločnom stretnutí, pričom výpovede viac ako tritisíc lekárov považujú za vážny problém.

"Vyzývame všetky zúčastnené strany ku konštruktívnemu dialógu a k hľadaniu kompromisného riešenia. Nie nemocnice, ale vláda podpisovala v roku 2022 memorandum s Lekárskym odborovým združením (LOZ)," vyhlásil prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ASN) Marián Petko.

Asociácia navrhuje, aby sa vláda vyhla opakovaniu tých istých chýb urobených v minulosti. Predchádzajúce memorandum podľa nej neobsahovalo konkrétne požiadavky na zabezpečenie lekárov v nemocniciach, napríklad to, aby mali lekári iba jeden plný úväzok v jednom zariadení.

Ako asociácia poukázala, na udržanie systému je potrebné, aby sa vláda zaoberala aj požiadavkami nemocníc. "Nemocnice združené v ANS potrebujú v roku 2025 pokryť zvýšené náklady v sume minimálne 140 miliónov eur," pripomenul Petko.

Zvýšené výdavky plynú z nárastu miezd či prevádzkových nákladov. ANS poukázala aj na pretrvávajúcu neistotu spojenú s transakčnou daňou a zvýšením DPH. Asociácia zdôraznila, že ochota spolupracovať na riešeniach naďalej trvá. Verí, že spoločným úsilím všetkých strán bude možné nájsť spôsob, akým bude stabilita slovenského zdravotníctva zabezpečená.

(tasr)

  |  

Francúzske a holandské úrady prehľadali kancelárie Netflixu

Razie a prehľadávanie kancelárií v dvoch európskych metropolách súvisí s podozreniami zo "zakrývania závažných daňových podvodov a činností mimo účtovníctva", objasnil nemenovaný zdroj.

Vyšetrovanie začala francúzska prokuratúra zodpovedná za odhaľovanie závažnej hospodárskej a finančnej kriminality ešte v novembri 2022. Mnohé mesiace sa na ňom podľa zdroja podieľajú aj holandské úrady.

Francúzsky týždenník Marianne, ktorý ako prvý informoval o prehliadkach, napísal, že vyšetrovatelia špecializujúci sa na finančnú trestnú činnosť a korupciu vykonali v utorok ráno raziu v kanceláriách spoločnosti Netflix v centre Paríža.

Výsledky týchto súbežných operácií v Paríži a Amsterdame neboli bezprostredne známe. Úrad holandského prokurátora pre finančnú trestnú činnosť sa odmietol vyjadriť a otázky postúpil PNF. Netflix a ani jej zástupcovia vo Francúzsku a Holandsku sa k tomu tiež podľa Reuters zatiaľ nevyjadrili.

Agentúra AFP podotýka, že predbežné vyšetrovanie vo Francúzsku okamžite neznamená obvinenie z trestného činu a nemusí nevyhnutne viesť k súdnemu procesu. Aké fakty k vyšetrovaniu viedli, taktiež nie je jasné.

(tasr)

  |  

Kolíková nie je spokojná s kúpou novej budovy pre bratislavské súdy

Opozičná poslankyňa za SaS tvdrí, že budova nie je pripravená na prevádzku.

Mária Kolíková poukázala na to, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vybral budovu, ktorá bola súčasťou súťaže, ktorú spustila ona ešte za svojho ministerského pôsobenia. Tá istá budova bola súčasťou súťaže, ktorú uzavreli pred rokom a bola na stole aj u ministerky Jany Dubovcovej.

Opozičná poslankyňa tiež nerozumie tomu, prečo minister zrušil súťaž a spustil novú s tým, že vybral tú istú budovu, ktorá bola v predošlej súťaži lacnejšia. Kolíková sa preto pýtala, prečo spustil novú súťaž, keď chcel vybrať predmetnú budovu. Označila to za "realitný biznis".

„Prečo vlastne teraz rozpráva o vyhodnotení súťaže, kde budova, ktorá nie je pripravená na to, aby sa tam súdy presťahovali, má oveľa väčšiu sumu s tým, že by tam mali byť zarátané už nejaké prípravné práce, ale my nevieme, aké sú to prípravné práce," konštatovala Kolíková.

Uviedla, že prípravné práce by v minulom roku stáli približne štyri milióny eur, ktoré podľa nej teraz "visia vo vzduchu".

Kolíková je presvedčená, že predmetné štyri milióny mohli použiť na rekonštrukciu iných súdov. Zároveň ju ale teší, že minister touto kúpou pokračuje v reforme súdnictva. To, že budú Mestské súdy Bratislava III a IV v jednej budove, považuje za dobré aj preto, že podľa jej predpokladov sa v budúcnosti zlúčia.

(tasr)

  |  

Európska komisia trvá na pokute pre Maďarsko. Hrozí odpočítaním 93 miliónov z eurofondov

Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v júni uložil Maďarsku pokutu, pretože maďarská vláda v roku 2020 nevykonala rozhodnutie o dodržiavaní medzinárodných postupov pre žiadateľov o azyl.

Európska komisia poslala v pondelok vláde premiéra Viktora Orbána výzvu na zaplatenie pokuty vo výške 93 miliónov eur za to, že Maďarsko do 31. októbra 2024 neuhradilo pokutu v hodnote 200 miliónov eur. Okrem toho má k prvej pokute platiť milión eur za každý deň omeškania. Pre server hvg.hu/eurologus to uviedol hovorca EK Balázs Ujvári, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Maďarsko dostane jednorazovú pokutu 200 miliónov plus jeden milión eur denne za nevpustenie nelegálnych migrantov. Rozhodnutie je poburujúce a neprijateľné. Finančnému vydieraniu bruselských byrokratov neustúpime. Budeme chrániť hranice a chrániť maďarský ľud," reagoval začiatkom septembra predseda maďarskej vlády.

Podľa servera platobný výmer na 200 miliónov eur už vypršal a termín na splatenie pokuty 93 miliónov eur je 19. novembra. Ak Maďarsko pokutu neuhradí, Brusel mu ju strhne z eurofondov.

(tasr)

  |  

Florida rozhodne o legalizácii marihuany či práve na potrat

Floridčania sa pripravujú rozhodnúť o dvoch zásadných opatreniach, ktoré môžu ovplyvniť ich budúcnosť i ďalšie štáty.

Hlasovanie sa týka dvoch kontroverzných tém: legalizácie rekreačnej marihuany a ochrany práva na potrat. Ako uviedol na svojom webe týždenník Newsweek, prípadný úspech oboch iniciatív by mohol znamenať významné víťazstvo demokratov v štáte, ktorý sa v posledných rokoch prikláňa k republikánom.

Navrhované opatrenie pre právo na potrat by zabezpečilo ochranu prístupu k interrupciám priamo v ústave Floridy. V prípade schválenia by toto opatrenie zabránilo štátnym zákonodarcom prijímať zákony, ktoré by obmedzovali prístup k interrupciám až do životaschopnosti plodu, čo je okolo 21. týždňa tehotenstva.

Opatrenie prichádza po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA z roku 2022, ktorý zrušil Roe v. Wade, a tým aj federálnu ochranu práva na potrat. V prípade odmietnutia návrhu by na Floride zostal v platnosti súčasný reštriktívny zákon, ktorý zakazuje potraty po šiestom týždni tehotenstva.

Návrh na legalizáciu rekreačnej marihuany získava na Floride veľkú pozornosť, najmä v kontexte silného poľnohospodárskeho sektora a rozvinutého trhu s lekárskou marihuanou. Opatrenie umožní dospelým nad 21 rokov legálne vlastniť až tri unce marihuany.

Existujúce podniky s licenciou na lekársku marihuanu by tiež mohli rozšíriť svoje operácie o predaj na rekreačné účely. Tento návrh by mohol ovplyvniť právny vývoj aj na federálnej úrovni, keďže úrady zvažujú preklasifikovanie marihuany na menej rizikovú látku.

Republikánsky guvernér Ron DeSantis a ďalší lídri strany sú proti návrhom na legalizáciu marihuany a ochranu práva na potrat, pričom Trump sa stavia jednoznačne proti iniciatíve týkajúcej sa interrupcií. Naopak, demokrati mobilizujú voličov s nádejou na zmenu a veria, že tieto otázky zvýšia účasť a znížia prevahu republikánov v registrácii voličov.

(lup)

  |  

Poľsko musí brániť svoj vzdušný priestor pred ruskými raketami, tvrdí generál Polko

Generál Roman Polko, bývalý veliteľ poľskej jednotky GROM, vyjadril obavy ohľadom ohrozenia Poľska ruskými raketami, ktoré krúžia nad jeho vzdušným priestorom.

„Je neprijateľné, aby ruské riadené strely ohrozovali poľských občanov a následne zasiahli obyvateľov Ukrajiny,“ zdôraznil Polko. Informoval o tom poľský spravodajský portál Rzeczpospolita.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Poľsko z neochoty poskytnúť pomoc pri obrane pred ruskými útokmi. Sťažoval sa, že Poľsko odmieta dodávať stíhačky MiG-29 a zostreliť ruské rakety.

Týmto vyhlásením vyvolal vlnu diskusií o záväzkoch Poľska voči Ukrajine a jeho schopnosti reagovať na ruskú agresiu. Generál Polko v tejto súvislosti poukázal na dôležitosť posilnenia obranného potenciálu Poľska a potrebu vytvoriť adekvátne zabezpečenie pre vzdušný priestor krajiny.

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski na tieto obvinenia reagoval s tým, že Poľsko nemôže poskytnúť MiGy, kým nebudú vyriešené otázky zabezpečenia vzdušných síl. „Diskusia je o tom, kde sa začína a končí právo na sebaobranu,“ uviedol Sikorski a varoval, že zostrelenie rakiet nad Poľskom by mohlo spôsobiť škody.

Generál Polko varoval, že ak ruské rakety prekročia poľské hranice, môže byť neskoro na zásah. Zdôraznil potrebu včasnej reakcie na ochranu pohraničných oblastí. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Poľsko má právo na sebaobranu aj bez súhlasu NATO. „Poľsko musí chrániť svoje hranice nielen pred nelegálnou imigráciou,“ uzavrel.

(lup)